Prebehol už nejaký čas od samotnej akcie a tak sa pokúsime zosumarizovať zážitky a dojmy, ktoré v nás zanechala.

Do Nitry vyrážame v piatok podvečer s kamarátmi, pre ktorých to bude prvá stovka. Na rozdiel od niektorých známych, dávame prednosť ubytovni pred mestským parkom a spaním v spacom vaku. Podarí sa nám našťastie dostať skoro do postele a po tých dvoch obligátnych pivkách na lepšie spanie, zaspávame, ranný budíček o piatej predsa nepustí. Na štart je to odhadom 3 km, od našej ubytovne, cestou sa aspoň trochu zahrejeme. Na parkovisko prichádzame medzi prvými účastníkmi, rýchlo zaregistrujeme a v vyčkávame na štart.

Masa účastníkov sa presúva na kruhovú križovatku, kde spôsobuje už v skorých ranných hodinách zápchu. Po výstrele stúpame spolu s ostatnými na prvý kopček Zobor. Bežecký roj sa trhá a za najlepším borcom vidíme ledva kúdol prachu a bežecku stopu. My si bežíme slimačím tempom stále vpred, a ťaháme si svoju “železničnú nápravu” na Tríbeč. Kde ku kontrole číslo tri, bojujeme s ďalšími makačmi.

Zatiaľ relatívne žiadne blúdenie až na prehliadnutie jednej odbočky, trať je spoľahlivo označená a GPS ani nemusíme zapínať. Niektoré fáborky ležia na zemi, neviem, či ako prebytok značkovacieho materiálu alebo niečia škodoradosť.

Posledná kontrola pred Vtáčnikom, posledná možnosť dať si pivko na trati, využívame ponuku aspoň na nealkoholický zlatavý mok a tuhú stravu v pestrej ponuke. Švédske stoly, lákavá ponuka ultra behu pod horami, kde ručia jelene v ruji a premávajú sa medvede na trati. Dokončiť, prežiť nočnú časť  preteku, a zistiť či kúpený zvonček na maca zaberie alebo bude ešte roky cengať po horách, to všetko nás hnalo s úsmevov ďalej. A samozrejme, aj priateľský catering :). Stúpanie na Vtáčnik bolo dlhé, zostup bol hmlovitý a cesty nám dali zblúdiť veľa krát. Napriek tomu sa nakoniec dostávame na poslednú kontrolu na Veľkom Gríči. Je tu chladno aj vďaka silnému vetru, tak sa tu zdržiavame iba minimálne a dávame sa znovu do pohybu  prekonať posledné kilometre do Handlovej. Postup pripomína skôr freeride dole rozblateným rigolom.

Našťastie úsek prekonávame bez ujmy na zdraví, iba kde tu blatová stopa na oblečení. Ďalej nás už čaká len terén striedajúci hádam všetky typy mestských povrchov nevynímajúc dlažobné kocky. Prichádzame do centra volného času v Handlovej vo výslednom čase 19:49 a spokojne si dávame pohár zaslúženého pivka. Stretávame sa opäť s kamarátmi ktorý ako sa dozvedáme to nakoniec ukončili predčasne na “párkovej kontrole”.

Nakoniec by sme sa radi poďakovali za perfektné organizačné zabezpečenie organizátorom tejto “mladej” stovky.