Moja siedma účasť na Lazovej stovke, ak nerátam jednu Covidovú self-supported, sa blíži. V piatok po práci vyražam na klasický road trip smer Prašník – RS Dúbrava. Tentokrát to beriem cez Záhorie so zastávkou v Prievaloch na pivo v Sandorfe. Pivo však beriem len fliaškové a pokračujem ďalej. V stredisku už je dosť rušno, a tak rýchlo parkujem, aby som mal v aute rovinu na spanie. Dávam si večeru a pivko zo Sandorfu a idem sa zaregistrovať. Po registrácii si dám ešte jedno pivo a idem spať.

Ráno ma prebúdzajú svetlá áut bežcov, čo si dopriali luxus spánku doma v posteli, ale čas štartu sa blíži a tak sa chystám a s dropbagom v ruke idem na štart. Prichádzam práve včas, sotva ho dám na kupu, už je odštartované. Som síce medzi poslednými, ale rýchlo sa posúvam dopredu. Nad Lopúšnou dolinou ma zastihne brieždenie.
Na kontrole “Bradlo” sme krátko pred jej oficiálnym otvorením, ale “švédske stoly” sú už nachystané, a tak hádžem do seba pár drobností a pokračujem ďalej smer Podbranč. Trasa je rovnaká ako po minulé roky. Na kontrole Podbranč by mala byť Gabika s Gabkom, len ich najprv nikde nevidím, až zrazu zbadám za rohom Gabka. Dávam si nealkoholické pivo a sušienku a lúčim sa s kontrolou, ďalší cieľ – Vrbovce.

Ide sa mi na počudovanie stále dosť dobre, a tak do Vrboviec prichádzam pred jedenástou. Dávam si len tekutiny. Stále nie som hladný a úprimne sa už teším na polievku vo Filipovskom. Tu nám Slavo zariadil viacmenej “cestný úsek” a s cedulkami o sklone a dĺžke stúpania mám pocit ako na cyklotrenažéroch. Snažím sa čo najviac využiť relatívne dobrej behateľnosti tejto časti, aby som si zlepšil priemerku. Konečne Filipovské a vysnívaná polievka. Rýchlo ju zjem, doplním tekutiny a fičím ďalej smer Javorina.

Tento úsek ma asi najviac vytrápil. Sotva sa vlečiem, a keď na Javorine stretávam môj support tím, tak sa mi skoro ani nechce ďalej. Nakoniec ma ale namotivujú a ja si pomaly klusám do Cetuny.
Tam si doprajem jedno čapované a slaninu a môžeme vyraziť ďalej spoločne s Danom. On síce len kráča, ale ja musím za ním občas aj pobehnúť. Nakoniec dolu kopcom do Višnoveho sa mi ho podarí aj rozbehnúť. Za Višnovým nás čakajú krásne singletracky až skoro po Veľký Plesivec. Užívame si pomalý západ slnka, ale až po poslednú kontrolu to ide stále bez čelovky. V Šípkovom už len kofola a môžeme sa vidať na posledný úsek.

Tu to Slavo nostalgicky poňal cez Vrbové, ale okrem tej nostalgie samotná trať nestojí za veľa, a tak som rád, keď sa vymotáme z Vrbového a okolo priehrady zamierime k poslednému stúpaniu. Za ním už len rovinka a zbeh rozjazdenou lesnou cestou a sme v cieli, tentokrát s výsledným časom 17:28. Sice o 8 minút horší čas ako minule, ale inak maximálna spokojnosť. Tam už len kofola a pár slov s kamarátmi a môžem sa vidať na cestu domov lemovanú lesnou zverou.
