Zápisky Mičúrínov 4

04.február 2018

Slabá zima a slnečné dni nás lákajú do záhrady. Snehová nádielka mizerná, aspoň u nás na dolniakoch, mrazy takmer žiadne, hoci vraj ešte bude pár dní cez deň pod nulou. Ako mizerná zima bola dokazuje stále zelená majoránka, ktorú ešte suším na okne. A ja  mám opäť naponáhlo.  Koncom januára som zasiala prvé semiačka šalátov zatiaľ len na okno, až vzídu presuniem ich do skleníka. Zbyněk rozbehol výsadbu paprík a chilli papričiek. Nachystala som skleník, prekopaný a prehrabaný čaká na prvých obyvateľov. Tento rok som začala netradične s cibuľovinami. Ostali nám cibuľky tulipánov a narcisov, ktoré čakali na výsadbu. Strategicky som ich rozmiestnila po dvore a do kvetináčov keď začnú kvitnúť, prekvapia nás svojou krásou z rôznych kútov záhrady.

31.marec 2018

Záver zimy nakoniec prekvapil, nasnežilo a aj na dolniakoch zima neodchádzala ani začiatkom marca. Posledné mrazy boli osudné pre naše včely. Jeden úľ opäť napadol dotieravý vták, vydlabal dieru a včely pravdepodobne umrzli. Zásoby ešte mali, ale našli sme je schúlené  v klbku. Matka v jednej kope svorne so svojimi robotnicami, sa snažili odolať najväčším náporom zimy. Strašný pohľad, do jari ostávalo už len pár dní. Skúsime vychovať vlastnú matku a rozšíriť ostatné včelstvo.

Prvý jarný deň nasnežilo a záhrada musela ešte počkať, hoci do skleníka som už presunula vyklíčené šaláty a zasadila reďkovky. No konečne mínusové teploty ustúpili už aj v noci a zdá sa, že záhradu možeme rozbehnúť naplno. Zbyněk zrotavátoroval miestečko, kde pred rokom prespávali ovce, veríme, že novovzniknutý záhon bude dodávať rastlinám potrebné živiny. Medzitým som nasadila hrach, cibuľu a dosadila cesnak, ktorého nikdy nie je dosť pri letných grilovačkách. Pripravila som druhú časť pareniska na ďalšie predpestované šaláty, ktoré zatiaľ čakajú v skleníku, pardón rastú do krásy. Vybláznila som sa aj v ríbezľovej aleji. Okopala som každý krík, ku ktorému som prisypala náš poctivý kompost. Minulý rok nám na záhonoch výdatne zahnojených našim kompostom vyrástli nádherné cukiny, pre menší okruh priateľov a známych. Kompost som pridávala aj k okopanej pôde pred výsadbou, uvidíme aká bude úroda, no nezabúdam ani na počasie, lebo všetko záleží hlavne od počasia.

08.apríl 2018

Započali sme grilovaciu sezónu, teploty vystúpili na príjemných skoro dvadsať stupňov, nádherné slnečné počasie nás odlákalo od behu rovno do záhrady. Spolu s kamarátmi sme vdýchli život vyvýšenému záhonu, o ktorom Zbyňek už dlho sníval. Ja takéto zásahy do záhrady nemám v láske. Zbyňek naopak to je samé tu vybetónujeme prístrešok, tam vybetónujeme prístrešok a stále by budoval. Ja skor preferujem bezzásahové hospodárstvo. Minimalizovat možný odpad a ponechať plochu neporušenú, ale v rámci likvidácie priniesol Zbyňek z povaly debňu a bolo rozhodnuté výška akurát pre malého záhradníka a my sa mu zatiaľ postaráme o jeho budúci záhon.

 

 

 

 

Nejde o prevratný projekt, klasika záhon akých nájdete všade na internete. Na spodok kartón, drevo a piliny, hlina a na záver hlina z kompostom. Hlinu som pozvážala z vinohradu, ktorý Zbyňek pravidelne rotavátoruje, a teda hlina bola jemne prekyprená ani čoby sa stádo dážďoviek vybláznilo.

Očakávam netrpezlivo prvé redkvičky a o šalátoch sa mi sníva zelený chrumkavý sen. Preživšie včely sme prezreli a zdá sa, že matka ploduje a tak veríme, že počas prichádzajúcich slnečných dní sa rozbehnú a budú nám robiť radosť pri rozkvitnutých stromoch. Držíme si palce, aby zmrznutí bratia neudreli v mrazivej sile ako posledné dva roky a zachovali nám ovocné stromy pre bohatú úrodu.

 

 

 

 

 

02. máj 2018

Kým my sme hútali ako si zaobstaráme novú matku do úľa, keďže pomaličky dožíva tretí rok, včely to vyriešili bez nás. Nastala tichá výmena. Plodu na rámikoch pribúda exponenciálne a to vďaka novej matke, ktorú si vychovali včely sami. Momentálne nie je ešte označená na červeno, teda za predpokladu, že ju vymenili tento rok, a ani krídla nemá pristrihnuté, ja navrhujem jednoznačne odstrihnúť. Sme neskúsení včelári a dosť, že sa s nami zahráva počasie a nikdy nevieme ako to dopadne, ešte aby nám aj včely uleteli. Pridali sme tretí nadstavok, nech sa včely zabavia, kvitne repka, stromy pomaly odkvitajú a teda sme oddelili medník od plodiska materskou mriežkou. Dôležité je teraz spraviť oddelok a vychovať ďalšiu matku, nech sa nám opäť hrdia dva úle nakonci záhrady.

Apríl v záhrade narobil riadny fukot. Tento rok jar vymazali z kalendára, najskôr predĺžená zima a vzápätí prikvitlo leto so svojou sľubnou vôňou. Sľúbilo nám veľa ovocia na stromoch a kríkoch. Kvety odkvitli a my s nádejou kontrolujeme ovocné stromy s ich nádieľkou. Kým sa tešíme so zelených bobuliek ríbezlí, zbieram posledné redkvičky, pri takom teple začne pomaly aj špenát kvitnúť, a to ešte ani poriadne nevyliezol so zeme.

 

 

 

 

Na konci marca som vysypala balíček so semiačkami do skleníka a teraz už len presádzam, všade kde sa nájde, čo i len voľné miestečko. K rôznym druhom zeleniny. Ku hrachu, k zeleru ale aj hneď vedľa začínajúcich tekvíc a cukín. V skleníku redkvičky nahradili papriky a prvé rajčiny už trónia medzi dorastajúcimi šalátmi. Vzklíčilo takmer všetko čo som zasadila, okrem červenej repy a tradične petržlenu, ten sa mi nedarí dopestovať ani jeden rok, teda niečo málo na vňať mám, ale korene veru nezbieram.

29. máj 2018

Zmrznutí pršli odetí v ľahkom habite s dáždnikom nad hlavou. Najnižšia nočná teplota sa pohybovala okolo 7 stupňov a padal intenzívny dážď, ktorý veselo zavlažoval záhrady, plnil potoky a sudy na dažďovú vodu. V našom okolí nenarobil žiadnu škodu a po prechádzke v záhrade sme sa tešili s natekajúceho ovocia. Stromy plné života a utešených plodov sliviek, jabĺk, ríbezlí, broskýň aj malín sľubujú šťavnaté leto, ak sa nič nepokazí. Šaláty s rukolou už kvitnú a špenát akosi tento rok nevyšiel, ale zachvíľu s k šalátovým hodom pridá kaleráb a jeho listy už teraz chutia ako mladé kapustičky. Hrášok pomaly zbierame  a kŕmime Gabka, ktorý som svojími rastúcimi zubami je čoraz preberavejší, raz chutí a inokedy sladký hrášok končí na zemi. Bôb tiež strukovatie, ale má ešte čas. Prvé mladé cukiny som použila do ryžových závitkov vo vínnových listoch. Vinohradnícke suši som to nazvala. Oberali sme čerešne, teda pásli sme sa na čerešni, z košíka nám už nechutili. A kosíme, vytrhávame trávu a čakáme na úrodu.

 

 

 

 

18. jún 2018

Vo výbehu po ovciach nastal riadený chaos. Do upraveného záhona som nasadila hokkaida, patizón, cukiny, zeler, kaleráb, uhorky a čo ja viem, čo ešte. Všetko sa rozrástlo, expanduje a nažíva v blízkom susedstve. Kým na začiatku mali rastliny svoj priestor, teraz nie je priestor ani na chodenie. Hokkaido expanduje do priestoru na všetky svetové strany. Zbyněk sa jeduje, lebo sa mu bude ťažko pomedzi chápadlá tekvice kosiť, ale až sa budú piecť v rúre, len tak sa bude zalizovať. Listy z patizónov sú ako milosrdné slnečníky pred pálivým slnkom. Keď si Gablko pod ne sadne ich veľkosť ma vždy ohromí.  S úrodou sa delíme s kamarátmi, susedmi, zaváram malé patizóny a cukiny s kvetmi. Nádhera sa brodiť takou divočinou. Len kaleráby majú listy väčšie než hlavy, čo ma mrzí, lebo kaleráby zbožnujeme a sú zasadené snáď v každom kúte záhrady, na starých záhonoch trpia na všeobecnú malosť a v novom záhone na listovú veľkosť.

img_4700

 

 

Hrach sme zbierali aj po druhýkrát, ostáva ešte tretia runda, snáď na začiatok júla. Zbyněk presadil rajčiny na vonkajšie stanovišťa, vyrástli v skleníku a možno sa im bude dariť aj vonku, z minulých rokov nemáme dobrú skúsenosť, ale nevzdávame sa. V skleníku nám dorastá paprika a aj uhorky sa plazia po bočných sieťkach. Je to jediné miesto, kde ostáva vlhko, vďaka kvapôčkovej závlahe, keď vonku bez výdatnej zálievky všetko vysychá. Sucho je na cukornatosť vína opäť priaznivé, no zvyšok záhrady dosť trpí, je také sucho, že aj krtkovia sa prestali tou sušinou prehrabávať, možno majú polámané lopatky z tej tvrdej zeme.

Vyzbierala som prvé sladké maliny, ochutnávame višňe, ktoré som tak sladké a v tak hojnom počte ešte nezažila. Ríbezle už pomaly oberáme a čakáme na skoré jablká. Tento rok Zbyněk opäť experimentuje so zemiakmi. Nasadil do kýbla a podľa dorastajúcej zelenej vrchnej časti dosýpal kompost. Kvitnú, no či bude v kýbli dosť zemiakov uvidíme, ale pravda ostáva, že takto pestované zemiaky sú zatiaľ bezúdržbové.

 

 

Po štyroch rokoch mi vykvitla aj leuzea. V bylinkovej špirále sa rozrástla nielen šalvia a levanduľa, ale narátala som už do štrnásť bylín. Zelená korenička priamo pri krbe.

08. júl 2018

Pri kontrole úla pred mesiacom, nedopatrením letela kvapka medu z plástu, ktorý som našťastie zachytila na prst. Po ochutnaní nebesky lipového medu, sme boli rozhodnutí, skúsiť vytočiť hoci len pohárik. Prehadzovali sme rámiky, nasadili sme materskú mriežku medzi plodisko a medník, rozostavali sme rámiky tak, aby sa oplatilo roztočiť medomet a zanechať včelám ich zásoby, ale trochu si odobrať na zimu do čaju alebo na koláče. Podarila sa nám vytočiť celá 10 litrová konva, ale nedokážeme sa včelám za ich prácu dostatočne odmeniť a poďakovať, snáď len spätným zakŕmením, vrátením nevytočeného medu a celoročnou starostlivosťou. Med tiekol a nič krajšie na tom svete nebolo, než usilovná práca pretavená do zlatistého sladkého omamného pokladu.

 

Inak je na záhrade kľud. Po ranej jóge idem do záhrady na zeleninu alebo ovocie k raňajkám, kde počuť len vtáky a trávu rásť. Uhorky sa s každou zálievkou rozrastajú, patizóny zaváram ešte malinké k večerným grilovačkám a jabĺčka dávam hryzkať Gabkovi, ktorý sa prestravuje už sám, keď ho posadím ku kríčku s ríbezľami. Večer až utíchne jeho hýkanie nad rozmanitosťou sveta idem zalievať, bo leto je opäť suché a slnečné. Už nie je horúco, ale predsa sme len napustili bazén, keď sa po behu potrebujeme schladiť pred grilovačkou. A vôbec  v kuchyni sa nezastavím, jablkové pité, zaváraniny, nakladaniny od výmyslu sveta, keď sa rozpáli gril, treba sa opäť potešiť novým výmyslom z mojej malej dielne.

img_4860

15.august 2018

Perseidy padali opäť za chladnejšej letnej noci, v noci z 11teho na 12teho sa leto preklopilo do teplej jesene. Pri obede padali vínne listy z pergoly, zlietali sa osy a v záhrade nás čakalo dozreté ovocie, ktoré treba zbierať. Potichu prišla jesenná nálada a závan čerstvého vzduchu. Po vyhniach, ktoré pretrvávali prvé augustové týždne, to bola príjemná zmena. Chladné múry našej chalúpky sa ohriali a ani nočné vetranie nepomáhalo k lepšiemu spánku. Dozrelo hrozno, slivky padajú vysušené na zem, kde lámu Zbyňkovi srdce. Pri každoročnej oslave u nás na záhrade pomáhali kamaráti plniť sudy na kvas. Slivky trebalo podľa rozkazu môjho gazdu odstopkovať, tak sme mali o zábavu postarané, aj po večeroch, keď Gabko spí a ja zalievam, Zbyněk v tichosti pri vínečku odstopkováva a teší sa na slivovicu priezračnej slivkovej chuti a opojnej ako letné večery pri západe slnka. Z okolitých dvorov počuť rovnaké zvuky otriasania strom a zber sliviek, nikto nechce o bohatú úrodu prísť. Pod ťarchou plodov sa lámu stromy a ani podopierky nepomáhajú, ostáva len oberať.

Listy cukín a patizónov začali plesnivieť, ale po pretrhaní sa vzmohli a kvitnú, plodia ďalej. Broskýň bolo priveľa a nedokázali dorásť do veľkosti, ale boli lahodné len tak na zobkanie. Bláznivé maliny kvitnú nepretržite od jari, úroda nie je veľká, ale zato celé leto. Kým ja oberám maliny do misky s Gabkom v náručí, miznú  v lačných ústočkách malého maškrtníka. Černice tiež dozreli o mesiac skoro, ostatne ako všetko v záhrade. V skleníku sa darí paprikám, rajčinám aj uhorkám. V záhone po ovciach zas zeleru, tento rok sa vybuľvil, vďaka bieleniu a okopávaniu koreňovej časti. Hokkaido už ani neviem, kde má začiatok, vidieť len nádherné oranžové gule voľne rozmiestnené po záhone. Snažím sa dopestovať ešte letné šaláty, ale ani vo vyvýšenom záhone to nie je úplne jednoduché. Sucho je neúprosné. A tak záhradu ponechávam v dozrievajúcom režime, roboty ešte bude veľa, čaká nás oberačka jabĺk, hrozna a sliviek, kým všetky nespadnú samé.

potulky tehotenstvom

Pomaly sa mi v štrnástom týžndni vracia vôňa a aj chuť do varenia a pečenia. Croisssanty, ktoré som nám upiekla jedno studené sobotné ráno zahriali na duši a ešte dodnes by Zbyněk písal o nich básne, ale nepíše, lebo má radšej vtipy. Život je tak o niečo veselší.

Objem kilometrov z bežného týždňa sa znížil o 30%, bez možnosti dlhého behu. Rýchlosť je limitovaná pulsom a teda som bežecký pochôdzkár nocou. Okresaný tréning je vidieť hlavne na váhe. Do bežeckej bundy sa pomaly nezmestím a zima nekončí. Zašli sme si teda na nákupy do Decathlonu. Bundička proti vetru, ľahko zbaliteľná za pár eur. Zobrala som mužskú veľkosť, Zbyněk prípadne využije, keď ja už nebudem môcť. Vzala som aj ľahkú turistickú obuv.  Zníženú bežeckú kilometráž nahrádzam chôdzou kamkoľvke a aj do schodov. Keď ich zoderiem, 11 Eur mi nebude ľúto. Počet nastúpaných poschodí ako aj ujdených krokov mi meria milovaný Fenix 3. Kým ráno šumia za schodiskovými dverami kancelárie, ľudia pijú svoju druhú kávu, prekopávajú sa desiatkami emailov a šedivejú ja pomaly a v tichosti stúpam na dvadsiate piate poschodie. Krok po kroku každé ráno stúpam na Žíhľavný grúň, kto bol na Kysuckej stovke pozná, kto nie predstaví si akýkoľvek kopec zo stoviek.

A kým Zbyněk sa rozplýva od radosti zo zlepšujúcej sa kondície a nabehanom objeme, ja sa teším, keď mám na konci dňa aspoň 30 poschodí a 10.000 krokov, plus štyrikrát za týždeň výbeh do lesa alebo do polí. Gravid jógou začínam týždeň, každý pondelok sa stretneme na hodine, trochu naťahovania, po celom víkende v záhrade, pôsobí blahodárne. Len jedno sa stále neviem naučiť. Ako sa mám šetriť. Teda, znie to jednoducho, nohy na stôl a… Neviem obsedieť. Keď sa vyjasnilo a rozkvitlo všetko vôkol, vyrazila som na bicykli do práce. Nedávno som tých istých 16 kilometrov odbehla pri priemerke 06:05, povedzme keď fúkalo, čo je zhruba 1:35 plus mínus, záleží, či išiel so mnou aj Zbyňek, lebo na posledných piatich kilometroch od domu sme sa zvykli v lete zastaviť na pšeničné orosené. Na bicykli mi cesta z práce domov trvala 1:28. Bola som taká unavená, protivietor silnel a nakoniec prišla rana. Okolo mňa pozvoľna prebehol človek. Obehol ma bežec. Chcela som ho predbehnúť a zakričať, že stovku behom zvládnem pod 16hodín, sotva by mi to uveril a vôbec, v blúzke a bielych topánočkách by mi neuveril, že bicyklujem až do Hainburgu. Keď som konečne dorazila domov, neskutočne ma bolel zadok, ani som sa neobťažovala vyzliecť, zaspala som prikrytá dekou na dve hodiny, so slinkou na vankúši. Už sa mi na bicykli nechce ísť ani do obchdou. Tak zas len chodím a sem-tam niečo pobehnem. Napríklad na Javorinu, obzrieť Holubyho chatu, keď sa tam na Lazovke nedostanem. Alebo na Jamské pleso. Kedysi sme medzi návštevami na východe vybehli na Rysy, tentorok aspoň na Jamské pleso z Troch Studničiek.

A keď nechodím, tak kopkám v záhrade. Tu niečo vyplejem, tam pokopem, keď už je vypleté, pokopané tak zasadím trébars reďkvičky a keď už je vypleté, pokopané a zasadené, tak ešte dosadím špenát, kaleráb, doložíme včelám rámiky a obzeráme včelstvo s dymákom v ruke. A v pondelok v šavasáne počuť tiché chrápanie na hodine jógy. Únava ma nakoniec dostala, miernu teplotu a bolesť hrdla som sa snažila zraziť paralenom a konečne odpočinkom. Bábätkám sa má vraj spievať, ja môžem spustiť niečo od Barryho White, môj hlas je zrovna tak sexi chrapľavý. Takže sa teraz hlavne učím odpočívať. Na konci druhého semestra už nehovorím, že si idem zabehať, kadencia nemá zelené bodky a teda už aj garmin sa nemilosrdne červená bodkami chôdze. Chodím a zbieram bylinky po lese, alebo energiu po celom dni v práci. Cítim sa výborne, a pomaly sa obzerám po bežeckom kočíku, hoci ešte nemáme ani dupačky.

iné potulky

V októbri som dostala nové Fénixy 3, v garmin kalendári som tak získala záznamy o dĺžke kroku, intenzite tréningu, VO2 Max a s hrudným pásom som zažívala opätovné zblíženia. Nie vždy sme si rozumeli, ale behalo sa nám spolu dobre. Na kopček za domom vybieham najradšej, pri dobrej kondícii som na vŕšku za 33 minút pri priemernej tepovej frekvencii 150-170 úderov. No ku konci roka, keď sa kondícia mala zlepšovať, som najrýchlejšie vybehla za 37 minút, s prechodom do chôdze niekde v poslednej tretine. Nasledujúce dni som volila výbeh do polí, žiadne kopce len rovinka. Hrudným snímačom som chytala mimozemské signály, inak si 209 úderov za minútu neviem vysvetliť. V podprsenke začalo byť akosi tesno, tak som hrudný pás radšej nechávala doma. Spomalila som, a aj keď som do kopca viac chodila ako behala, les je moja radosť a nenechala som si beh znechutiť. Radosť sa   dokonca znásobila. Najskôr som upodozrievala anémiu, že sa vracia a nasadila som viac železa. Podozrenie sa rozplynulo po  pozitívnom teste a ja som v  kopcoch začala premýšľať o tréningu v tehotenstve. Skúsila som sa poradiť s internetom, najskôr v materskom jazyku. No stránky pre tehotné sú odstrašujúce svojim farebným stvárenením, jazykom mentálne slabších jedincov a radami, ktoré chcete veriť, že sa šíria internetom zo srandy. Skúsila som angličtinu aj nemčinu a výsledky začali byť o niečo uspokojivejšie. No niektoré stránky s americkou doménou sú presne ako výsledky volieb, naznačujú vznik slabomyseľného národa.

Nakoniec som to vzdala. Doktor nenamietal na bežeckú záťaž nič, ale on si ani o káve nemyslí, že by mohla nejak zvlášť škodiť. A tak skúšam na sebe počas nasledujúcich mesiacov, čo znesieme. Riadim sa opäť pulzom, lebo to je zatiaľ jediný signál, ktorý dostávam.  Viac chodím ako bežím, ale doma hlásim, že si idem zabehať. V konečnom dôsledku polovicu vždy odbehnem. Okrem toho si neviem zvyknúť na slovo joggovať alebo poklusávať. A tak behám, najradšej v Adidas Kanadie, kedysi s goratexom, dnes už po goratexe nie je ani stopy, ale sú pevné, nie je mi v nich zima, lebo nohy mi mrznú, akoby telo prekrvovalo len oblasť brušnú. Do letovej fázy sa s nimi nedostanem, aby som bola fér, váhou topánky to nebude. A čo neodbehnem, aspoň odchodím. Fenix 3 mi prináša pravidelné záznamy o nachodených krokoch,  a teda nesledujem len objem kilometrov alebo prevýšenie, ale akúkoľvek pohybovú aktivitu. Nazačiatku, v prvých týždňoch nevedomého tehotenstva, sme vyrazili na skialpy. A to bol posledný lyžiarsky víkend sezóny. V záznamoch mi ostáva 30-40 kilometrov v bežeckých teniskách. Priemerná rýchlosť 8 až 9 minút na kilometer, podľa toho, aký strmý je kopec alebo ako  veľmi je zľadovatelý povrch. V kalendári máme stále poznačené ultra, len nie trail, ako po iné roky, ale ultrazvuk. Srdcom ostávame stovkári, no ja sa k stovke blížim, akurát pulzom. Pri meraní tlaku, ktorý ostáva nízky ma šokuje pulz, 78 v kľude. Pri pohybovej aktivite je  140 tepov odporúčaná maximálna hranica v tehotenstve. Ja sa na stodvadsať dostnem poľahky, len čo zistím, že už nemám marhuľový jogurt. No pohybujú sa medzi nami aj také budúce matky, ktoré zvládnu ťažký tréning až do piateho mesiaca, ja som v prvom trimestri a snažím sa hýbať tak, aby mi ostala radosť zo života a kontakt s prírodou. Svieži a ľadový pocit z behu v bielej krajine je nádherná predohra k jedlu bez výčitiek, a teda nie len to. 😛

Stravu nekomplikujem, keďže som 17 rokov vegetarián, respektív 7 rokov pescetarián, stravujem sa zdravo a pestro (nie od slova pesce). Míňam letné zásoby z mrazničky, plnej domácich potravín zo záhrady, predovšetkým tých zelených. Strukoviny a vajcia sú v kurze, teda vajcia sú naozaj  jednotka. Bylinky ostávajú v komôrke. Majú svoju čarovnú moc, ktorú v tehotenstve nechcem riskovať od stimulácie maternice až po nebezpečné látky, ktoré blokujú účinky progesterónu, napríklad milovaná dobromyseľ. Ostávam verná len šípkovému čaju, baze a lipe. Ale čaj vlastne nepijem už vôbec.

Chýba mi dáviaci reflex. Dobrá vec, keď behám stovky, väčšinu potravín tak dokážem udržať v tele, od občerstvovačky po občerstvovačku. Intuitívne jem, čo mi chutí a čo si telo pýta, rozumieme si zdá sa dobre, žiadna potrava sa zatiaľ nepýtala von. Ale prišla som o čuch, jedlo z milosrdnosti necítim, aspoň nie intenzívne.  Mäso stále smrdí a čerstvo vyúdené klobásky  od otca v komore nemôžu visieť, ale chýba mi radosť pri varení, nemám nos, nemám chuť stáť hodinu pri hrncoch. Ostáva mi len neurčitý hnusný pocit, ktorý neviem zahnať ani vodou. Nevadí, zatiaľ je všetko, zdá sa, v poriadku. Zbyněk trénuje a ja ostávam v pohybe, objem naberáme obaja, len každý niekde inde.

Zápisky Mičurínov 3

Po tretí raz píšem zápisky zo záhrady, pribudol nám rodinný člen, nasadili sme na jeho počesť nové stromy, odchovali dve bláznivé ovce a stáčali prvý med, ale všetko po poriadku. Začíname.

19. február 2017

Chceli by sme chystať prvé priesady, ale sneh v záhrade nás brzdí. Prestávame dúfať, že parenisko zahájime v prvé marcové dni. Zima sa nám zdá dlhá a neústupná. Aj vinič sme strihali na snehu.  Dúfame, že  mladé hlavy viniča prežili holomrazy do -15° v posledné dni minulého roka, keďže snežiť začalo až v januári. Záhrada začala naozaj odpočívať pod desaťcentimetrovou pokrývkou, ktorá sa drží aj posledné februárové dni. Ďateľ nám od hladu vyďobal dve veľké diery do úľa, sám sa do vnútra nemohol dostať, no radi by sa prišli ponúknúť sýkorky. Zbyňek obe diery elegantne zakryl latkami a nám neostávalo nič, len čakať na prvé prelety včiel, či vôbec nejaké prežili. Sme úzkostliví a ustarostení, domáce zvieratá sme ešte nemali a veľmi nám na chlpatých včielkách záleží. Cez vianočné sviatky som v studenej dielni s kladivom a vŕtačkou majstrovala nové rámiky do úľov. Zbyněk mi pripravil muster a s dôverou mi zveril nebezpečné nástroje. Nehet na ukazováku mi konečne začína odrastať, ale toto zranenie mám z inej voľnochvíle. Pri príprave triesok som si sekerou jemne zaťala do prsta. Také rany sa hoja rýchlo, ostatne časom pribudnú nové.

03. marec 2017

Tak predsa len, sme v záhrade a pracujeme v prvých ozajstných lúčoch slnka. Zbyněk rýľoval už len v krátkom tričku, ale vzduch je chladný, hoci slniečko príjemne hreje. Včely lietajú a pri prvej zbežnej prehliadke včelstiev sa zdajú pri sile, hlavne dvojka prezimovala v zdraví, doďobaná jednotka je o niečo v menšom počte, ale všetko teraz záleží od matky. Do krmítka sme im dali medové cesto, ich prvé kŕmenie. V parenisku sú už šaláty a redkvičky, rovnako tak aj skleník som prekyprila a nasadila prvé semiačka, skôr než prídu papriky a rajčiny.

Cesnak začína vystrkovať svoje zelené rožky a onedlho môžem čakať na prvú jarnú cibuľku, ktorú som sadila prvý marcový víkend. Cesnak, čo sme sadili zo semiačka minulý rok sa objavuje v záhone a bude ho treba opatrne pretrhať od buriny. A aby sme záhradu pripravili na výsadbu investovali sme do novej hračky. Rotavátorom Zbyněk prekypril aj vinohrad, kam plánujeme zasadiť rajčiny. Semiačka už sú zasadené a prvé rastlinky čakáme o pár týždňov,  uvidíme ako sa nám tentorok bude dariť a či budeme ospevovať vinohradnícke rajčiny. Naše plány na ďalší rok v záhrade začínajú mať jasné obrysy, plánujeme a tešíme sa na veľa práce, driny a radosti, ktorú nám prináša naša zem.

 

02. apríl 2017

V priebehu troch dní rozkvitli stromy, zlaté kríky a všetko obletujú neúnavné včielky. Teplota cez víkend vystúpila k letným výšinám, 21°C. Pri úprave záhradných tratí nás obletujú čmeliaky, tak aj tento rok dúfame, že majú svoje hniezdo v našich starých múroch. Ríbezľovú alej sme okopali a zahnojili krasvkým hnojom, teda granulami.  Našli sme ešte narýchlo miesto pre dva nové stromy. Vysnívala som si mandľovník, aj kvôli kvetom pre včely a aj kvôli plodom, pre nás, obsahujú užitočné minerály a oleje. Uvidíme, či sa im bude dariť v našom kraji neďaleko vinohradu, ktorý Zbyněk nie len preryl rotavátorom, ale aj vyviazal v prvý aprílový víkend. Do riadkov som zatiaľ za pomoci Zbyňka a jeho pekelných strojov zasadila mrkvu, druhý hrášok a priesady kalerábov.

 

Cibuľa a cesnak už krásne vytvorili zástupy zelených cíbikov. Minulý rok na jar, sme zasadili cesnak zo semiačka a tento rok, keď sa objavil v trati, Zbyněk ho elegantne obišiel rotavátorom, preplela som ho od suchej trávy a tešíme sa na úrodu. Zatiaľ, sa zdá byť cesnaková. V skleníku a v parenisku pomaly budeme zbierať redkvičky a špenát, hoci je šalát akýsi zabrzdený, dúfam, že čoskoro bude na stole s grilovanými špecialitami. Grilovaciu sezónu sme zahájili aj výsadbou chmeľov k drevenej strieške od grilu. Zbyňek na jeseň, až pozbiera úrodu vlastných chmeľových šišiek, chystá uvariť pivo nevýdanej kvality. V bylinkovej špirále vykukol zo zeme ligurček a minuloročný estragón, rozmarín síce zrmzol, ale alchemilka sa utešene rozrastá, s timiánom tvoria stálych obyvateľov špirály, ostatné pomaly dosadím, až predpoveď bude priaznivá a nezničí nám úrodu ako minulý rok.

01. máj

Chladné dni a mrazivé rána ešte nie sú ani zďaleka za nami. Na prvého mája slnko svitlo novým nádejam, aj keď orechy zmrzli a marhuľa tiež, zatiaľ sa tešíme na jablká a ríbezle. Prvé kaleráby počas mrazivých rán zmenili farbu, ale zatiaľ sa držia vzpriamene v radách po dvoch. Špenát vysádzam do vonkajších záhonov, pri večernej grilovačke sa ho nevieme nabažiť. Rekdvičky majú nádhernú cyklaménovú farbu, štipľavú chuť a sú chrumkavé k zblázneniu. Z rukoly odtŕham lístok po lísktu, vysadila som ju na jedno miesto v skleníku, rastie v hustom trse a v šaláte je to najlepšie korenie. Vysadili sme už aj uhorky na vonkajšie stanovište, mrkva ešte ani nemukla a sme plní očakávania.

19. máj

Teplota sa už týždeň drží nad 20°, cez deň. Mrazy dúfam načisto pominuly a záhrada sa bez obáv môže rozbehnúť. Orech sa pomaly zelená, ale žiaľ plody ani tento rok nebudú. Nezúfame, nádej nám dodávajú včely, ktoré sa vďaka repkovému polu za potokom rozbehli k zblázneniu. Pozeráme úle každý týždeň a smelo dokladáme rámiky. Nadstavili sme medník a treba nám medomet opraviť, lebo keď už nás mrazy nevytočili, vytočíme možno za pohárik medu na zimu. Každý máme svoje plodisko a medník, sledujeme kondíciu včiel a matky a obaja pristupujeme k včelám experimentálne, skúšame rôzne prístupy k zakladaniu nových rámikov do plodišťa a preskupujeme do medníka. Veľa sa radíme s Matúšom a veľa vecí snáď časom pochopíme na vlastnej koži. Sú to úžasné stvorenia, my dvaja skôr pôžitkári, tak ich nechceme upracovať k smrti, včela totiž nepozná v práci mieru.

 

 

 

 

Preskupujeme aj kompost. Rozobrali sme štvoročný kompost a založili nový. Vrchná vrstva poslúžila ako základ pre nové kompostovište a od stredu berieme humóznu hlinu na výsadbu cukín, hokkaido a presádzanie rajčín.  Priesady rajčín aj paprík sme nakoniec kupovali na trhu, v našom 17° stupňovom byte sa nám nepodarilo dopestovať skoro nič, okrem rôznych druhov čili, ktoré sme nakoniec premiestnili do skleníka, kde od Apríla bolo teplejšie, než u nás v byte.

 

 

 

 

V záhonoch nachádzam okrem buriny aj prvé lístky repy červenej, nepreplievam, aby som nevytrhala nenapadné rastlinky. Užívame si najmä špenát, šaláty a štipľavé redkvičky z pareniska a zo skleníka. Pikantné a chrumkavé, biele, či červené stále ich máme na tanieri dosť.

Chceli sme sa tešiť na egreše, ktorých plody boli prvé z ovocia, žiaľ opäť nám ich napadla pleseň. Otec nám nachystal odrezky z jeho kríka, dúfame, že budú odolnejšie, keď pochádzajú z Javorníkov. O chvíľu by mohli byť maliny, a v malinách zakvitla baza, ale na tú pôjdeme niekam do lesa, aby bolo dosť na sirup, bazolé a čaj.

image

Na záhrade pribudli noví obyvatelia, kosačka s krátkou životnosťou. Zbyněk im nachystal veľkorysú ohradu, čím sa snažil ochrániť aj ríbezle aj malé stromky. V prvé dni sú ovečky zmätené, ukazujú nám len talent a chuť na parkúr. Prvé ráno nás zobudili s bekotom pod oknami, keď preskočili 1m vysoký plôtik, aby nás o pol siedmej prišli pozdraviť, sú veľmi spoločenské a chceli byť aj pri našich raňajkách. No uvidíme, skončia na grile len nevieme, či nie o niečo skôr, než sme plánovali.

04. júl 2017

Márne čakám na uhorky, zjedla by som za bedničku, ale zatiaľ sme mali štyri nakladačky, pár paprík a ešte ani jednu rajčinu. Leto je opäť veľmi suché a už ani tráva pre ovce nerastie. Náramne som si ja myslela, že ovečky budú spásať trávu, zatiaľ sme to len my dvaja, ktorí kosíme a zhrabujeme seno pre naše chlpaté kamarátky, aby sme im zapchali ústa plné výčitiek a trápenia, taký je to totiž bekot, pri večerných grilovačkách znie ich ovčie blues.  Jarná zelenina už došla, hrach som pozbierala, ani šaláty už nemám, no čakám na mangold, ktorý by mal rásť aj v teple a nehnať sa hneď do kvetu. Postupne zbieram kaleráby, chrumkavé, lahodné a hlavne vo veľkom množstve. Tento rok ma nesmierne potešila cukina, teda štyri rastliny, ktoré sa vyhrievajú na kôpke hliny z kompostu. Nestíham ich trhať a spracovávať. Sú nadherné a aj keď dlhé a veľké, dúfam, že ešte chvíľu vydržia chrumkať na obed aj večeru.

IMG_4597

V polovici júna sme stočili med. Pár fľašiek na zimu, niečo pre rodinu a ak zoženieme kvasnice tuším si aj trochu medoviny spravíme. V siedmom mesiaci tehotenstva som nechcela riskovať včelí vpich, obliekla som sa a prepásala opaskom, aby ma žiadna včielka nebodla. Počasie bolo zamračené, nie úplne ideálne a teplota okolo 24 stupňov, ale pri vyťaženosti, sme už nemohl dlhšie čakať. Včely zbierali hlavne nektár z repky a tá tvrdne v plástoch do dvoch týždňov. Včelám sme nechali polovicu zásob, polovicu sme si vzali a za ich usilovnú prácu im ďakujeme. Med sme stáčali na starom medomete, ktorý nám daroval strýc Milan a ktorí veľmi dobre poslúžil. Kvitnú  lúky a lipy, usilovní pracanti ešte môžu znášať, uvidíme pri pravidelnej prehliadke ako sa im bude dariť.

 

 

 

Za teplého počasia som obrala sladké ríbezle a nejaké maliny, aj keď malín je tohto roku veľmi málo, neviem či premrzli alebo sa dusia pod jarmom žihľavy a bazy, ktorá sa nám rozrastá v malinčí. Aj hrozno trochu premrzlo, ale možno nám pár strapcov predsa len ostane. Terasa je hotová, najmä vďaka Fridimu, dôsledný kamarát, ktorý neobsedí a pomôže hoci sme ho len zavolali leňošiť a grilovať. Po pergole sa ťahá vinič zo starého koreňa, na jeseň až hrozno dozreje budú nám bobuľe samé padať do úst.

 

 

 

 

25. júl 2017

Leto je opäť veľmi suché, zalievam najmä skleník, hoci je vnútri natiahnutá závlaha, uhorky akosi nechcú dorastať a rajčiny sa nechcú červenať. Vonkajšie uhorky sa ohýbajú na sieťke počas horúcich suchých dní a trápia ma svojim nedostatkom plodov. Papriky v skleníku rozvoniavajú a habanera dorastajú do obrej veľkosti. Zeleniny nie je veľa, ale na večerné posedenie s rodinou alebo kamarátmi tak akurát. Taboulé zachráni hocijaká varianta z cukiny, šalát, nakladaná s kôprom alebo grilovaná s cesnakom.

 

 

Cvikla tento rok sklamala úplne, nevenovala som jej až takú pozornosť a hlavne chýbala závlaha, rovnako zúbožene vyzerajú zemiaky. Ešte dúfam, že do jesene dorastie ďalší hrášok, vybuľví sa fenikel a hokkaida. Každý rok, zdá sa, dozreje iný druh. Minulý rok sa hokkaido na hnojisku vytrápilo a tento rok sa utešene plazí od rohu skleníka až doprostred záhrady, dúfam, že oranžové gule hebkej maslovej chuti ozdobia náš jesenný stôl, keď vonku padá lístie. Ovečkám priebežne kosíme okolie, naše aj susedovie, zhrabávame trávu v horúcich lúčoch slnka a oni ťahajú len to svoje béblues z prázndých útrob ich nenažraných brúch. Keď stíchnu, vieme, že žuvkajú trávu z jasiel a my máme na chvíľu pokoj. Priebežne zalievam vinohrad a ríbezle, a vôbec chodiť s hadicou po záhrade a zalievať je najkrajšie, keď vonku praží slnko do chrumkava, mna chladí studená voda a dobrý pocit, že sa môžno o rok rozrastú kríky sladkých ríbezlí  a vinohrad nám odovzdá aspoň ako takú úrodu. Zbyněk priebežne strihá šlahúne a hádže do ringu našim ovečkam, ktoré ako bakchusantky pôžitkársky zmĺknu nad mladými listami viniča.

14. september 2017

Záhradu sme nechali napospas samej sebe, okrem zalievania a zberu urody sa nám, žiaľ už nedarí priložiť ruku k dielu, či lepšie povedané zaryť ruky do hliny. Na deň vpádu priateľských vojsk, prišiel na svet aj náš Gabko, budúci pomocník do záhrady a do chalúpky. Kým sme mohli spolu vycestovať, Zbyněk chodil na otočku kŕmiť ovce a zbierať rajčiny a iné plody. Nakoniec sa začervenali a budú sa hádam červenať až do októbra. Cukiny sme rozvážali po kamarátoch, susedoch a všade, kde mali záujem o plody našej záhrady. Vynaliezavosť pri receptoch pomaly došla a tak sa bez záujmu dívam ako cukiny pomaly miznú v hnilobnom procese a odovzdávajú zemi, čo z nej vyťažili. Kaleráby sme tiež nestihli pojesť, niektoré ešte miznú v silných vývaroch, ale jesť sa už moc nedajú. Uhorková stena v skleníku, po dvoch mesiacoch svojho intenzívneho plodenia, pomaly opadáva a kde tu ešte nachádzame stále chutné uhorky. Do skleníka stále prúdi kvapková závlaha a úroda je preto utešená. Špenát, ktorý som vysadila v máji treba pozbierať a zamraziť, nádherne sa rozrástol, a aj keď sú dni chladné a grilujeme už pomenej, stále by sa vynímal v šalátovom bare, keby som mala viac rúk a možno aj času.

Polievky tohto leta opäť korunuje domáca mrkva, sladká na zbláznenie. V záhonoch ju síce musím dôkladne hľadať a vôbec neostane na zimu, ale nedarí sa vždy. Z petržlenu mám len vňať, ale aj tá je plnohodnotným zdrojom železa a vôňe, ktorá očarí. A cviklu som nevidela vôbec.

 

 

Zbyněk sa vrhol na zemiaky pod jabloňou, kde panovalo večné sucho a div sa svet, vykopol za bedničku, ktorú sme ani nedúfali, že sa nám urodí. Postupne všetko pozbierame a zrýľujeme. Zaváranin nemám tento rok veľa, uhorky, kupované broskyne a chili, ktoré ozdobila perla negra, nádherná rastlinka s ozaj pikantnými plodmi. Ostáva ešte obrať hrozno.

 

 

V chalúpke sme vymaľovali obývačku, nechali opraviť a rozšíriť komín pre nové krbové kachle, ktoré majú zabezpečiť teplo domova pre najmenšieho člena. My v zime vydržíme aj 15 stupňov, ale už nie sme sami a na studený odchov je ešte čas. Gabko zatiaľ moravský vzduch miluje a my sa tešíme, keď sladko spinká na čerstvo pokosenom dvore, kde sa premáva Zbyněk na novej kosačke. Práca okolo záhrady ide trochu bokom, ale časom sa nový člen zapracuje a o pár rokov budeme pozerať s vyloženými nohami na našeho potomka, či sme ho to dobre naučili.

02.október 2017

Babie leto maľuje záhradu aj lesy do nádherných farieb, slniečko svieti a John Deery sa premávajú po cestách. Jablká sú sladké a mošt už je v pivničke, uskladnili sme 25l jabkovej šťavy, ktorú sa nám podarilo vypresovať, hlavne vďaka dedovi, ktorý opatroval Gabka, kým my sme makali na záhrade. Skontrolovali včely, či majú dosť zásob, či matka ešte ploduje a vôbec ako sa im darí. Zbyněk vykopal posledné zemiaky, preoral rotavátorom pôdu a nachystal na jesennú sadzdbu cesnaku. Pomaly sme začali upratovať v záhonoch, prerývame a bude treba na zimu zahnojiť a zavápniť pôdu. Fenikel som ostrihala, vňať suším a uskladním na prdkavý čaj, rada by som ochutnala aj buľvy, ale nie sú veľmi veľké a uvidíme, či je fenzykel dvojročka. V skleníku ostáva všetko po starom, zozbierala som asi posledné uhorky, ale papriky s rajčinami ešte nejaký týždeň potiahnu. I keď rána bývajú už skoro mrazivé. V záhonoch ostáva cukina, kvitne a obdarúva nás svojimi plodmi, ktoré v chladničke už nie je kam dávať. Cukina tak končí u nás skoro v každom recepte, nenápadne zakomponovaná do obeda, v rajčinovej polievke na hustotu, v rizote na farbu v plackách… Až skončí cukinová variácia, budem kreovať z dyne, veľkej ako svet. Hokkaida odložím na neskôr, hádam vydržia v pivnici do vianoc.

 

 

Mangold sa rozrástol do zelenej krásy a po častiach končí v mrazničke alebo v zemiakoch, ako blitva, milá spomienka na Chorvátske dovolenky. V ohrade pobehujú ovce, ktoré narástli a pomaly menia srsť. V ohrade sa pýši aj idaretka, ktorú musíme obrať a aj keď jabĺk nebolo veľa, dúfame, že nejaké uskladníme na zimu. Orechy, na naše prekvapenie opäť padajú v celkom hojnom počte, nedúfali sme, kvôli jarným mrazom, ale opäť bude do koláčov alebo len tak pod zub, k večerným dišputám. Sporadicky zbieram maliny do ranného smoothies a z bazy, ktorá dozrela v malinách som spravila bezinkový likér, ak by nás prepadli náhodou nejaké jesenné neduhy. Roboty je ešte veľa a aj hríbov, len čas ten akosi chýba, treba nám spravodlivo čas rozdeliť, aby sme postíhali do blížiacej sa zimy, čo najviac.

20.november

Hríby sme nakoniec nazbierali v Javorníkoch, našli sme aj dubáčiky, tak akurát do vianočnej kapusty. Kapusta už kvasí a pomaly budeme môcť ochutnať prvú ukážku vitamínovej bomby. Zo záhrady sme zozbierali posledne plody, teda stále je ešte špenát v jednej polovicy pareniska, ale nemyslím, že prežije s prvými mrazmi. Druhú polovicu pareniska som zrýľovala a posypala vápnom. Zbyněk mi tam nechal vytiecť poslednú uskladnenú dažďovú vodu, až sa ochladí, pôda premrzne a vyhubí pliagu. Ostáva ešte skleník vyčistiť, poumývať, ale papriky zo skleníka sme raňajkovali ešte pred týždňom  a rajčiny dochutili veggie boršč a vobec stále je tam veľa zelených plodov, v habanerach a chili papričkách dozrieva kapsaicín, aby nás v zime dobre hriali v polievke. Ak vyjde čas zavarím harissu k hocičomu alebo k jahňatám, ktoré úž sú v mrazničke. Bola zabíjačka a bolo veselo, ostal nám hnoj, ktorý bude dva-tri roky dozrievať aby sa dal použiť do záhonov. Uvidíme, či spoločnosť domácich zvieratiek prospela jabloniam, veríme, že dobre pohnojené ich výlučkami nám o rok prinesú úrodu, ak opäť nezmrznú kvôli jarným mrazom.

 

Do čerstvo preoranej pôdy som zasadila cesnak, pravý paličák, len sa mi zdá, že akosi málo. Chýba mi ešte cibuľka, hádam ešte zoženiem sadzačky. Skúsila som zasadiť tento rok petržlen už teraz na jeseň, ak prežije, mohol by z jari skôr vyklíčiť a konečne by som sa a dočkala voňavej úrody. Pozbierala som aj posledný zeler s veľmi maličkými buľvami, ale zato voňavými, ani čo by ich parfumovali. Z koreňovej zeleniny, kalerábu a všetkého, čo mi ostalo som porobila balíčky do mrazničky, polievka zo záhrady v zimné, dúfam zasnežené dni, poteší a zahreje.

Padlo lístie z orecha, tento rok veľmi postupne a sporadicky, akoby vyčkával až si konečne nájdeme čas aj na jeho zhrabanie. Susedovi tiež padalo a tak sa Zbyňek konečne dokopal k jeho prerezaniu, bolo už treba, rozrástol sa starý orech do šírky, aby sme uchránili strechu na chalupe a aj mladé stromčeky museli sme mu korunu zrezať, no len po bokoch. Konáre som potom strihala na menšie, aby sa zmestili na rozkurovanie alebo len tak večer do krbu, až sa preschnú. Popri tom som Gabkovi nastrihala konáre v rôznach tvaroch do hračky, ktorá až bude vedieť chytiť prvé veci, bude rozvíjať jeho motoriku. img_3982

01. január 2018

Skleník som vyumývala, Zbyněk ho ručne prerýľoval, keď nasnežilo zasypala som ho snehom. Zbyněk začal strihať vinohrad, stromčeky a maliny, ale inak v záhrade už nie je ďalšia robota. Len sneh a mráz sa strieda s dažďom.

Rok 2018 sa ani poriadne nezačal, my máme nielen plány, ale aj opäť veľa chuti a energie skúsiť nové veci, zopakovať tie osvedčené a spolu si užívať slnečné dni na záhrade s kamarátmi, alebo len v kruhu našej malej rodiny.

 

Medovníčky, peprníčky

Pri katarínskom prebehu sme mali blato až za ušami. Prvá adventná svieca horí a mne treba chystať výzdobu. Medovníčky sú na stromčeku a vo vianočnej váze najkrajšie, tie z drevených foriem od rezbára sú plné pokoja a trpezlivosti, lebo sa zahráte nie len s tuhým cestom, ale aj s formičkami samotnými. Oneginovsky sa aj žiť ponáhľam, ale nie pri pečení, v čase očakávania zimného slnovratu som aj ja spomalila, (žiaľ aj na trati, asi regenerujem). Frankie hrá opäť svoj vianočný jazz a ja pečiem medovníčky.

Teda peprníčkom, kdysi plných pepře.  Zmes korenia je možné kúpiť, ja si tú svoju pripravím sama v mažiari. Pri zmesi hocičoho sa mi vybaví nákladná loď plávajúca z Indie,  keď z paluby do treťotriednych vrecúšok pozametajú bordel z paluby. V mojom mažiari bolo nové korenie, aníz a škorica. Základ cesta tvoria med a múka. 400 g medu som zohriala s 50g masla, pridala múku asi 450 a hnietila varechou, kým cesto nebolo hladké. Dve vajíčka som zmiešala s 100 g zvyšnej múky a korenia. Spojila som obe cestá a hnietila ďalšiu hodinu. Keď je med teplý vajíčko sa nedá pridať, preto som cestá rozdelila. Hmota je tuhá a chce to veľa sily, chlapskej sily, tak ako kedysi, keď pernikármi boli chlapi. Tri dni odpočinku a späť k tvrdej robote. Rozvaľkať. Po troch dňoch žiadna sláva, ale všade je kľud a dokonca začalo mrznúť a sem-tam padne aj vločka, alebo dve. Rozvaľkané cesto vtláčam do drevených formičiek a vykrajujem.  Pečiem na včelím voskom vymazanom plechu 4-5minút. Aj keď nie sú dokonalé, sú voňavé a chutné.

Myslím, že medovníčky sú tvrdé preto, aby ostali visieť na stromčeku aspoň do sviatku zimného slnovratu.

Včelársky kurz

Na vianoce dostal Zbyňek darček, investíciu do budúcnosti. Včerlársky kurz. Na konci záhrady máme miesto na úly, v záhrade ovocné stromy a zatrávnenú plochu plnú kvetov, potok kam by sa mohli včielky chodiť napojiť, chýba už len znalosť o ušlachtilých včelách. Fascinujú má svojim davovým posolstvom, správaním v roji, orientačným zmyslom, všetko, čo mne chýba. A dav ma trochu desí, ale ich práca je obdivuhodná a má vyšší zmysel. Aj tá ľudská taký má, ak po rokoch nezabudneme, čo je dôležité a zmysluplné v našom živote.

Kurz za konal v Slatine nad Úpou u pána Holasa. Odborník, milovník včiel a technicky veľmi zdatný človek. Úly ma neďaleko od domu, priamo na záhrade. Kurzu sa účastnili ľudia, ktorí už majú úly nakúpené, rojstvá objednané a myslia to vážne s chovom. Moje znalosti nesiahajú ďalej než k Jožkovi Krónerovi, alias Pichandovi v Tisícročnej včele. Začali sme legislatívou Českej republiky, chorobami a preliečovaním včelstiev. Zdá sa, že Zlínsky kraj a sever Moravy je vysoko napadnutý Varroázou, chalupu máme pri Uherskom Hradište a teda budeme musieť preliečenie včiel naozaj poctivo dodržiavať. Od legislatívy sme prešli priamo k úľom. Zapálili sme dymové kahance a poobliekali sme si ochranné odevy a pustili sa do výuky v praxi. Prvýkrát sme videli z čoho pozostávajú farebné búdky na okrajoch lesa, prečo sú dve a prečo sú farebné. Plodište s matkou oddelené tak aby vo vrchnej medníkovej časti včely len plnili plásty medom a v spodnej časti si matka robila svoju celoživotnú robotu. Každý si mal možnosť vytiahnuť plásty, hľadať vajíčka prípadne už larvy a nájsť kráľovnú matku. Všetky matky boli minuloročné a teda označené modrou farbou, pre rok 2016 bude matka nosiť biele znamenie. Ak nastane tichá výmena a teda včely si samé vychovajú matku a starej sa zbavia, neviem, či by som ju vedela v tom roji nájsť bez označenie. Je väčšia, ale roj doslova tečie a množstvo malých pracovníčok bráni v rozlišovaní. Ale práca s včelami je ušlachtilá aj kvôli trpezlivosti, ktorú so sebou nesie.

Nádherné bolo sledovať spolupatričnosť a rojovú príslušnosť. Ako náhle sa zadymilo, včely sa nielen stiahli a naplnili brušká sladkým nektárom, ale pre tie ktoré prilietali práve do úľa zadočkami vysielali signály na pristávacej ploche, že je niečo v neporiadku. Správanie včiel je naozaj nádherný jav, ťažko sa budem rozpisovať, skúsenosť aj tak nemám a chuť?Nuž pán Holas nám ukázal a vysvetlil veľa fígľov ako to robí on, spomenul ako to niekedy robia ostatní a poprial nám veľa šťastie. Mať vlasntý úľ je zodpovednosť, je prínos, relax a starosti, domáce zviera tak ako bolo stanovené za Márie Terézie. Neurobili sme ešte ďalší krok, ale kamarát Matúš už včelarí na Slovensku, možno nám bude vedieť zo začiatku trochu poradiť.

Zápisky Mičurínov 2

Predošlý rok bol slnečný a horúci, až dopíšem tohtoročný malý denník uvidím, čo nám záhradné potešenie a práca priniesli v roku 2016.

Začíname.

20 február 2016

Teplé februárové počasie sa odrzkadľuje aj v záhrade, ešte by mala spať, užívať si pod snehovou perinou a naberať sily. Teploty sa pohybujú nad nulou aj počas noci, dni sú chladné, ale nie mrazivé a je to na prírode vidieť. Pri prebehu v milovaných kopcoch sa nám už pod nohami belejú snežienky a hora sa zazelenala medvedím cesnakom. Aj náš cesnak, ktorý sme zasadili na jeseň sa ozýva hlasom zelených byliek. Pripravujeme sa na príchod jari, vinič aj ovocné stromy sú ostrihané. Vidieť prvé púčiky a ja mám trochu obavy, aby posledné prípadné mrazy nezmarili rast a prebúdzanie záhrady. No ale uvidíme. Prvé pokusy sme započali v parenisku. Stále to nazývam pokusy, lebo výsledky drobného poľnohospodárstva sú nejasné, záležitosť – značne riziková a všetko záleží od počasia. Určite sú rady a návody ako postupovať, no lepšie raz zasadiť ako dvakrát googliť. Nakúpili sme semiačka redkvičiek, šalátu, špenátu a iných drobností, ktoré už spokojne ležia v zemi.

Parenisko som ako statočná teoretička pomohla vyrobiť z rámov a igelitu. Netreba sa veľa rozpisovať, prax pri pribíjaní klinocov mi chýba, ale prsty mám všetky a bezfarebné, čo nemôže povedať každý ultramaratónec.

Krtkovia sa činili a po záhrade nám pribúdali kopčeky čerstvej hliny. Zbyněk by sa ich najradšej zbavil, elegantne budíkovou sonátou. Ak sa mu ich podarí vyhnať, skúsim koncert opísať. No ale teraz  by bola škoda nevyužiť ich statočnej práce, s fúrikom a lopatkou som pozbierala čerstvo nakyprenú pôdu a dosypala s primiešanou rašelinou do špirály. Takmer som neodolala a dosadila  som aj bylinky. No ešte je čas. Zima môže ešte kedykoľvek ukázať svoju nadvládu.

No hrášok som už nasadila v prvý marcový víkend, vraj treba pridávať viac zrniek naraz do jednej jamky, aby sa o seba opierali až budú vyrastať. Rada prišla neskoro, a ja dúfam, že sa mi podarí vypestovat solitéry, dostatočne silné, aby sa do nebies ťahali sami. Nasadení je ďaleko od cesnaku a cibule,  ich prípadnej nevraživosti ešte zabránime skleníkom. Dodať by nám ho mali okolo veľkej noci. A to je najvyšší čas, sadeničky už vykukujú prvé lístky v teplom opare radiátorov a my sa nevieme dočkať, ich presadenia.

30 Marec 2016

V parenisku sa zatiaľ neobjavilo veľa, teda skoro nič. Pár zelených lístkov redkvičky a nesmelé lístky šalátu. Úplne cítim jeho železnú silu, až teda dorastie. Možno mi do pareniska prefukuje alebo bolo málo slnečných dní, a hlavne, pôda nie je presýtená vodou. Zima nepriniesla veľa zrážok a je to poznať, veď aj skialpy sme vytiahli len raz. Zatiaľ zalievam. Sedávam na obrubníčku a v prvých slnečných lúčoch sledujem ako dýcha zem.

Ale dlho aj tak neobsedím. Pred veľkou nocou prišiel skleník.  Lexan a hliník,  ľahké materiály, čistá práca a dva stĺpy v ceste za záhradkarským potešením. V miestnej krčme som vybavila, hoci na neurčito, požiarnicku pomoc, no ale Zbyňek nelenil, odpílil stĺp, vyrobil háky a s odhodlaním vraví: Poď, žena moja, máme robotu. 2,5 metra na šírku 5 metrov na dĺžku 80 kilogramov čistej váhy a ten môj bláznivý chlap vraví, že to prenesieme. Nuž, tak prenesieme. Cez veľkonočnú nedeľu za súmraku sme skleník naozaj preniesli. Natiahli sme čiernu fóliu a priesady, ktoré Zbyněk vypestoval na 21 poschodí.

Zatiaľ sme dosadili ešte hrášok, cibuľku jarnú, mrkvu a petržlen. Záhrada je síce prerýľovaná, ale francúzka cibuľka, zdá sa prežila ešte z rokov minulých a teraz sa ukazuje, kde sa usadila. Môže byť, lebo pažítka došla a dať si na chalupe dedinský chlebík s maslom a pažítkou alebo cibuľkou je nádherná spomienka na roky, keď ma ešte kríže z okopávania neboleli.

24. apríl 2016

Dni sú slnečné, no veľmi suché. Stromy krásne zakvitli, aj mladé jablone majú nádherné ružové kvety. Zbyněk sa veľmi teší zo zakvitnutých hrušiek, sliviek a presadenej jablone. Z ríbezlí sa nám uchytili aj najmladšie odrezky a statočne vyhnali dva tri kvietky. Z listov čiernych ríbezlí som navarila čaj, keď sa výrazne ochladilo pod 8°C. Tento týždeň teplota v noci klesá pod jeden stupeň,no o stromi sa zatiaľ nebojíme a ostatná zelenina by mala prežiť, nemáme veľa nasadené a s ostatnými druhmi ako zeler a kaleráb stále čakáme. Hrášok má do výšky 10 centimetrov, stále málo, ale robí mi takú radosť, že som k nemu pristavala palice. Teda odrezky, ktoré som si zbierala, keď Zbyněk strihal stromy. Vačšinu koreňovej zeleniny, paštrnák, mrkvu, pertržlen a cviklu som už zasadila. Vyberala som miesta, kde predtým koreňová zelenina nebola, lebo pôda je dosť vysilená. Pri sadení do riadkov mi prišiel Zbyněk pomôcť s akýmsi zázračným strojom, ktorý vytiahol odkiaľsi z bordela, čo máme pod šopou.

Z pareniska zbieram redkvičku, ktorú ešte nestihli zožrať slimáky. Niet sa čo diviť, že sa pasú, jej pikantná chuť štípe na jazyku a ja si spomínam na detstvo, keď mala práve takú chuť. Výborná s chlebíkom na raňajky. Hneď čo som ochutnala prvé lístky špenátu, išla som dosadiť ďalší. Hocikde, nenápadne hodím semienko pri hrášku, inokedy mi vypadnú dve-tri semienka pri cibuľke. Mám porobené záhony, ktorým som obetovala kríže, mám políčka, kde sú nasadené semiačka hocičoho čo sa práve hodilo nasadiť. A tak po čase hútam, čo tam asi môže byť. Niektoré záhony mám označené, ale inak je to skôr guerilla gardening. Až sa záhradka zazelená uvidíme, ako silné boli jednotlivé druhy.

V bylinkovej špirále budú mať tento rok zastúpenie aj iní adepti pre zdravie a chuť v kuchyni. Rozmarín zimu, žiaľ neprežil, ani ananásová šalvia, tej mi nie je až tak ľúto, no vyschla aj verbena. Koriander je super preborník, zrazu začal vykúkať aj spod kameňov, citrónový tymián sa nádherne rozrastá a napočudovanie vyšla aj alchemilka,ktorej korienok som si zobrala z lesa pri Dravcoch, keď sme si boli zabehať na návšteve u sestri. Kapucínka veselo vystrkuje prvé lístky. Dokúpila som tmavo-fialovú bazalku, zelenú ešte len skúšam dopestovať zo semiačkov. Možno som mohla ešte počkať s majoránkou a rozmarínom, ale nepatrím k trpezlivým typom. Aj žiť sa ponáhľam, nuž uvidím, či rastlinky prežijú ochladenie. Úplne novým prírastkom je curry – helichrysum. Rozvoniava do diaľky a ja ešte uvidím, ako rastlinu zúžitkovať. Hoci, nebude ťažké jej nájsť uplatnenie, počas letných grilovačiek, keď budeme popíjať pivečko zo Zbyňovarne.

image

02. máj 2016

Celý týždeň teploty v noci klesali pod nulu. Obrázky z vinohradov nám trhali srdce. Niektorí zapaľovali ohne, iní jemným kropením chceli zachrániť úrodu. Kvietky na stromoch pomrzli, no ešte nevieme posúdiť rozsah škôd. Marhuľa a broskyňa, ale nevyzerá, že to rozchodia.  Pri pohľade na srieň, ktorá obalila trávnik a bylinky, mi pukalo srdce. Bazalka s kapucínkou zbledli zimou a už ich ani denné slnko nedokázalo rozohriať. Ostatné bylinky zdá sa vytrvajú. Hrášok mierne ožltol, ale zdanlivo sa vyvíja dobre. V poslednú chladnú noc zapálil Zbyněk sviečky aj v sklenníku, rajčiny začali kvitnúť a nechceme prísť o potešenie ich letnej chuti. Teplota sa aj v sklenníku pohybovala okolo piatich stupňov nad nulou. Najhoršie dopadol kráľ celej záhrady. Zhorel nám orech kráľovský, aj malé princátko, teda asi trojročný budúci následník zostárnutého orecha. Čierne jahňady smutne visia na strome a my dúfame, že nám namiesto úrody poskytne aspoň zelené útočisko pod jeho korunou, pred pálivým letným slnkom. Chceli sme nasadiť zemiaky, no už druhý týždeň nevieme zohnať sadzbové, asi do malých záhonov nakoniec nahádžame nejaké z obchodu spolu s topinamburami.

naša čerešňa, bylinky. ilustračne cudzie vinohrady niekde v európe. 

14.máj

Prší, konečne sa bude môcť pôda nasýtiť vlahy a vyživovať všetko živé. Straty tohto leta budú najmä na ríbezliach, marhuliach a broskyni. Maliny zachránia letné dni svojou chuťou a vôňou a jabloň nás možno svojimi plodmi poteší na jeseň. Chodím obzerať Dulu japonskú a zdá sa, že nás poctí svojimi voňavými plodmi.

image

Zo skleníka sme presadili priesady patizónov a cukín do vonkajších stanovíšť. Rajčiny v skleníku sa ťahajú do výšky a Zbyněk chodí zalamovať zálistky. Papriky ako spolubývajúce s rajčinami trpia. Sú veľmi malé a opäť sa o nich pokúšajú sliziaky. Hoci je sucho, sem tam sa do pivných lapačov nejakí chytí. No čím je suchšie, tým viac sa rozrastajú mravčie stáda. Čím je viac mravcov, tým viac sú stromy napádané mšicami. Šalvia, ktorá ide práve kvitnúť je pod kvetom napadnutá mšicami, ktoré tam doniesli mravce, aby z nich mali, čo najviac cukru. Je mi do plaču, zrovna sa mi ťahá soplík a šalvia je mocný čarodej na malé zápalové neduhy. Malých pomocníčkov pri neduhoch mám aj v bylinkovej špirále, hodia sa najmä do kuchyne, ale nikdy neviem, čo môžu preliečiť, až by na to prišlo.

Hrášok, ktorý som zasadila pod marhuľou je akýsi neduživý, neviem, či je to stanovišťom, alebo mi naň chodia vtáky. Našťastie som nasadila ešte jedno políčko na slnečnom mieste vedľa pareniska. Špenát, ktorý pravidelne zbieram z onoho pareniska nám robí najväčšiu radosť pri večerných grilovačkách. V kombinácii s redkvičkou, mladou cibuľkou a hocičím, čo je po ruke je výborným sprievodným programom k hlavnej grilovacej hviezde. Najnovšie je takou hviezdou steak pre Zbyňka. A to je prosím najkrašie ukončenie dňa plného lopoty s rýľom a motykou a bežeckého tréningu, keď sa rozhorí oheň a my si môžeme vychutnať domácu zelenina, dobré víno a spoločnosť.

06 Jún 2016

Špenát je už v mrazničke a šalát sme jedli celý týždeň, keďže sme posledné kusy zbierali do debničiek. Oboje ide do kvetu a tak vznikla medzera v dopĺňaní zeleniny. Redkvičky šiestej a siedmej generácie máme stále na raňajky, ale akosi nám už nechutia. Tešíme sa na rajčiny a nakladačky. Po stenách skleníka sme natiahli sieť, po ktorej sa uhorky šplhajú do výšky i do šírky. Našli sme aj prvú uhorku, máme vyčkávaciu techniku, keďže ako správny záhradní anarchisti nevieme, či je to hadovka či nakladačka. Rajčiaky majú ešte čas, ale už vôňa rastlín je omamná. V nádeji, že sa im bude dariť vložila som do skleníka aj bazalku, žiaľ uschla a aj v špirále sa viac darí majoránke, ktorá vyšla aj zo semien. Koriander kvitne a včielky ho obletujú, nevadí im ten mydlový smrad, ktorý zo seba šíri a Zbyňek len ohŕňa nosom, ale teším sa až dozrejú a vyschnú bobuľky, ktoré chutia výborne najmä k rajčinovým jedlám. Koreňová zelenina je tento rok čistá mizéria. Podsádzala som mrkvu, ale musím sa zmieriť s polovičnou úrodou, lebo jedna časť záhonu nie a nie zarásť, dokonca ani plevelom. Dosádzala som petržlen, no našla som len pár koreňov, kdesi za skleníkom, kde som ho veru ani nečakala. Na bývalom i terajšom komposte trónia hokkaida s cukinami. Patizón dokonca zakvitol a vyrašila aj prvá fazuľa. Nad drobunkou cviklou sa v dúhových odleskoch mihá tieň Cdčiek, metálové spomienky na mladosť, o ktoré už nikto nemá záujem. Rozvešala som ich v dobrej nádeji, že odplaším, to čo mi zožralo úbohé rastlinky. Tipujem to na vtáčence, ktorým Zbyněk rozvešal ďalšie búdky. Keď zavriem oči pred pálivým slnkom, z rána je u nás na záhrade ruch ako v tropickom pralese. Koncerty nie sú zadarmo, prežilo mi len pár budúcich cviklí. No hneď vedľa v záhone sa už ťahá kukurica, ktorá by mohla vylepšiť nejednu grilovačku. Aj keď sa leto blíži veľmi nesmelo, kaleráby budeme môcť pomaly zbierať na hostinu.

Slnečné dni striedajú búrkové večery, ktoré záhradu zavlažia. Obávame sa sliziakov, ale ich výskyt je zatiaľ umiernený. Preventívne skúšame vajcové škrupiny okolo rastlín, kávovú sedlinu a voňavé bylinky všade vôkol. Zatiaľ celkom úspešne, aj keď mravce sa mi zdajú premnožené, a mali by sme niečo vymyslieť aj na ne, inak nám zničia ovocné stromy.

21 Jún 2016

Zalievame, slnečné dni su striedané prehánkami, teda sem-tam cvrkne, a nie je to vôbec poznať. V lese pri behu stretávame hubárov, bezcieľne blúdiť po Prakšiciach s poloprázdnymi košíkami húb. Metálové CD trochu pomohli a cvikla zdá sa nakoniec bude, aj keď jej výskyt je zatiaľ zriedkavý, no nevzdávam sa, podsádzala som aj tretí krát, aj petržlen. Zbyňek vonkajším nakladačkám tiež verí, ale dosadil zopár ďalších. Prišiel strýc Leoš na návštevu a on dokonca dosádzal aj šesťkrát. Poradil nám výživný výluh na mšice, so žihľavy a mäty priepornej, ktorá sa nám rozbujnela do cibuľe. Nebudú to spriaznené duše, lebo cibula sa už dva mesiace nepohla a mäta expanzívne postupuje do záhonov. Výluh pekne kvasí a jeho silná aróma nás omračuje pri práci. Výživa-nevýživa, ale jednorázové slepačince budú hádam menej dráždiť naše citlivé nosy a prinesú aj nejaký úžitok, hlavne zeleru, ktorí ostáva nemenný ako neposlušná Lótova žena. Rast viacerých rastliniek je zabrzdený, ale objavili sa aj prvé plody tekvicovité, mali sme pripravené priesady patizónov, cukety a hokaidda. Priesady a neskôr aj samostatné semiačka sme rozsádzali po pároch, aby sa opeľovanie včielkam podarilo. Až teraz neskôr, keď sa objavujú plody, zisťujeme, že tam, kde sme si mysleli ako krásne tróni cuketa na kompostovisku, zrazu sa objavuje malý zelený patizón. Nie je to ukážková záhrada, ale takto je to väčšia zábava a mnoho prekvapenií na jednom mieste.

Budujeme pergolu, Zbyněk vztýčil stĺpy, zniesol z povaly staré vodovodné rúrky a ja som sa pustila do estetickej úpravy. Zmaľovaná som bola predovšetkým ja a rebrík, no výsledok je nakoniec oku lahodiaci. Hlavne dokúpiť hlavy viniča, aby nás pri raňajkách popínavka ochránila pred ostrým letným slnkom.

Až zapadne slnko, konečne zasadneme ku grilu a užívame si krásny večr, akonáhle chrústy spustia hlasné vrtule začnú sa zlietať netopiere, je to nádherný kolobeh kŕmneho reťazca.

  1. júl 2016

Horúce letné dni striedajú búrky a záhrada netrpí suchom. Rozšírenie vtáčich búdok odsudzujem ako nepremyslený krok, prišli sme o úrodu ríbezlí a aj malín je veľmi málo. Vtáky sú pre záhradu dôležité, neraz počujeme ako drozd lieči náš orech, ale tento rok oberajú aj inú ako proteinovú potravu vo vzuduchu. Koláče teda nemám z čoho piecť, ale rozširujem repertoár zeleninových šalátov. Cukety s patizónmi bujaro rastú, uhorky dozrievajú priebežne, spolu s rajčinami a papriky tento rok unikajú sliziakom len o vlások. Bezdomových slimákov nie je veľa, ale sem tam vidíme ich stopy na úrode. Pár hráškov som neobrala a nechala dosušiť priamo na stanovišti, aj pretože sa záhrade nestíham venovať. Dosušený hrášok som opäť zasadila do zeme, na stanovište, kde petržlen nevyšiel ani na tretí pokus. Zo zvedavosti som zasadila cícer, chodím ho pozorovať ako sa vyvíja, rastlinkám sa zatiaľ darí. Cvikly nie je veľa, no zato majú dosť miesta na dozrievanie. Aj brokolica ukázala svoju šišatú hlavu, no zatiaľ len jednu.

Zbyněk vytrhal cesnak, a ja myslím, že sa nestihne ani presušiť. Tzaziky sú najobľúbenejší dip ku grilovanému hocičomu. Cesnak, čo sme sadili zo semiačok nevieme už pod trávou nájsť, ale pamätáme si miesto, kde sme ho zasadili, tak ho len na jeseň nezrýľujeme necháme sa na jar prekvapiť ako sa mu darilo v zime. Zasadila som kaleráb zo semiačkov na priesady, jarná úroda dochádza, hádam budem mať do jesene ďalšie chrumkavé buľvy plné minerálov. Zbieram a suším bylinky, chalúpka rozvoniava levanduľou, medovka, žihľava a dobromyseľ sú už v komore. Kvety pomaly odkvitajú a k nám na záhradu pribudnú dva oddelky včiel. Pokúsime sa ich prezimovať, aby budúcu jar našu záhradu dobre obhospodarovali. Kurz sme absolvovali, úle sme kúpili, kamarát nám zo začiatku poradí. Strýc nám doniesol starý medomet, ale jeho opravu necháme až na jeseň alebo na rok. Zbyněk popri všetkom možnom najradšej robí medzistienky. Trafom rozpáli drôt a striehne ako sa mu vosk prepaľuje do drôtov. Pokračujeme v renovácii interiéru, maľujeme izby, vyhadzujeme staré veci a preto aj strecha nad krbom ešte nestojí. Blížia sa pivné slávnosti, kde bude mať zastúpenie aj Zbyňovar. Letná sezóna je v plnom prúde, roboty kam len oko dohliadne a ešte aj kúsok za roh. Tešíme sa, že nezaháľame, ja keď sem-tam zalahneme do hamaku čo nám visí pod orechom, aby sme v tichosti podumali, čo na seba ešte vymyslíme.

13. August 2016

Vrchol leta máme za sebou. ZbyňovarFest úspešne ukončil posledné horúce dni, spievalo sa, grilovalo a pivečko popíjalo v horúcich lúčoch slnka a chladnom príjemnom vánku.  Noci sú už, žiaľ, chladné. Perseidy sme pozerali zababušení v deke a aj to len chvíľu. Zrážok je tento rok dosť a dni sú vlhké, hoci slnečné. Vinohrad začal chytať pleseň a ani rajčiny neodozrievajú do červena, v hustom poraste ich taktiež napáda akási pliaga. Nakladačky sa nám zatiaľ rozrastajú v skleníku aj na voľných stanovištiach. Nie som veľmi zaváraninový typ, ale naložila som nakladačky, spravila pikantnú čalamádu, s dômyselne zamaskovaným nastrúhaným patizónom a baraními rohmi, čo štípu ako ďas. Z tých pár cviklí nakoniec dozreli nádherné buľvy, s listami, čo spestrili šalát. Zaváraninový deň som ukončila, naloženou cviklou s chrenom, hoci je chren trošku na hrubo, uvidíme ako sa bude situácia vyvíjať. Niečo som zavarila, niečo nechala skvasiť, pre lepší zisk B12 z kvasenej cvikle.

So strukovín dozrieva fazuľa, klíčková zelená fazuľka a cícer, dúfam, tiež dozreje. Prvý pokus s cícerom, zdá sa, bude úspešný. Stanovisko pod oknom sklenníka nie je veľmi šťastné, ale zopár bobúľ som našla a budem dúfať, že zožltnú. Brokovnica sa nepodarila, kým jedna hlávka sa črtala k obedu, niekam sme odišli behať na víkend a našli sme ju utešené zakvitnutú. Nechám na semiačka, a skúsim o rok. Semiačka postupne zbieram a ukladám do zásoby z redvičky, šalátu, kôpru a  hrachu, ktorý už stihol medzitým znova vyklíčiť. Zbyněk chodí obzerať kukuričku a teší sa z peknej úrody. Onedlho budeme vykopávať zemiaky a zbierať čiernu redkvičku. Hody nekončia a ja sa snažím zúžitkovať, všetko, čo sa podarilo dopestovať. Nezvykneme byť chorí, no pre istotu som do minuloročnej jablkovice naložila kapucínku, tinktúra, čo porazí aj stafilokoka nesmie chýbať, keby bolo treba ísť trébars aj k susedom na pomoc. Bylinky mám nasušené, a podarilo sa aj hríby nazbierať, pri nejednom prebehu. Veranda rozvoniava, no najviac od hríbov. Vďaka známym sme objavili aj jelienkovec škridlicovitý, ktorý až uschne bude parádny do korenia. Chystám na jeseň zásoby a mám veľkú radosť, keď sa komôrka plní a chalupa rozvoniava. Včielky, ktoré sme úspešne ubytovali v dvoch úľoch, zdá sa, prežívajú spokojne a hoci leto ešte nekončí, jeseň čaká na priedomí, už už by zaklopala, ale necháva dozrievať plody a udržuje nás bdelých v práci okolo záhrady.

  1. Septebmber

Vrátilo sa leto. Nemyslím, že prišlo babie leto, len to naozajstné sa otriaslo ako Fénix z popola a rozžiarilo náš malý kúsok zeme. Ostrihané rajčiny privítali suchú zmenu začali plodiť nádherné veľké, zdravé plody. Vinič dostal možnosť dozrieť a nabrať cukornatosť v slnečných lúčoch septembrového slnka. V Hradišti boli slávnosti vína, výnimočná chvála vínam. Moravský folklór ma chytil za srdce, obrovské rukávce devčic z okolia Hradišťa, kyjovské vyšívané kabátce a plné mužské hlasy boli opojnejšie než veltlínek na 30 stupňovom slnku. V nedeľu nám bolo opäť do spevu, keď sme v našom malom vinohrade zbierali hrozno. Tento rok nás potešilo plným strapcami sladkého hrozna. Biele by potrebovalo ešte týždeň, nuž, ale nikto nevie, či by nám ho nakoniec vtáky nezozobalili, tak sme sa ulakomili na kyselé, že prý bude veselé. Odstrapcovali sme, aby sme si užívali plnými dúškami bíloveský bobuľový výber. Zbyněk trochu viac zacukril, no to on z lásky a nerozvážnosti. Víno je pre nás a my sami uvidíme, či to bude dezertné alebo len burčiak za pár dní.

Na záhrade stále zbierame uhorky, kapucínku a patizóny do šalátov. Už nezaváram, zásoby mám a ak sa minú, budem sa tešiť, že sa podarili. Čaká ma ešte cvikla, ktorú uložím len do pivnice, ak tam bude miesto, lebo Zbyňovar sa rozpína a zaberá skladovacie miesta. Jabĺk je málo, ale nejaké pozbierame do koláčov alebo aj na jablčnú šťavu. Stále sa teším s malín, odkedy máme včely, úroda nám vzrástla oproti letu. Maliny sú veľké a v slnečných lúčoch dozrievajú do slastnej vône. Zasadila som špenát, ale bolo príliš sucho, tak ho neviem nájsť. Trochu cíceru, čo je pri skleníku zdá sa budem môcť už tiež pobierať, začína žltnúť a bobuľky vnútri struku sú akurát. Do domu sa nám sťahujú pavúky, pavučiny sa v slnečných lúčoch lesknú v precízne utkaných sieťach, čakajú na svoje obete. Čmeliaky sa už veľmi neukazujú, aj keď rajčiny stále kvitnú a plodia, musia niekde potajomky poletovať. Včely v dvoch úľoch zažili rabovku. Nájazd cudzích včiel, každá sa snaží zohnať zásoby na zimu. Ubránili sa statočne a zdá sa, že sú v poriadku. Zbyněk dostal už svoje tretie žihadlo a môže byť, že má alergickú reakciu. Miesto vpichu má opuchnuté, ale žiadne výrazne potiaže nezažíva. Záhrada stále žije a práce je ešte veľa, treba pomýšľať nad hnojom, bo ho je vraj nedostatok, ale na posledné zrýľovanie je ešte čas.

26. Október

V predposledný októbrový víkend sme včely preliečili varriolom. Na varriodne sme našli zopár klieštikov a liečenie chceme zopakovať. Potom včely budeme mocť zazimovať a už ich nebudeme otvárať. V záhrade som zozbierala poslednú úrodu: pár uhoriek, rajčiny, vybrala  utešené cvikly a reďkev čierna ostala ešte v zemi. Akosi ju neviem v kuchyni využiť. Reďkev čistí žalúdok, ale ostáva po nej špecifický pach, s ktorým nemožno vyraziť do ulíc. Stále oberám maliny, sú trochu vodnaté, ale chutné do ranného smoothies. Zbyněk pozbieral jablká za pol hodinu a len košík. Nuž nedarí sa každý rok. Orechy začali na napočudovanie padať. Značná časť na jar zmrzla, ale niekde v zelenom lístii sa podarilo dozrieť veľkým orechom, za bedničku som nazbierala pri zhrabovaní lístia, ktoré zatiaľ opadáva postupne. Až orech zhodí všetko lístie, bude mi hrabať celý deň. Cícer som pozbierala, ale vyhodila som ho do kompostu. Daždivé obdobie v októbri spôsobilo, že plody začali plesnivieť, no nevadí o rok sadím opäť, ale trochu skôr, aby včas dozrel a stihol uschnúť, tak ako fazuľa, ktorá už je v komore. Druhá várka kalerábu, už nestihne dozrieť, buľvy sú maličké a prízemné mrazíky mu v raste neuľahčujú svoju prácu. Zasadila som aj šalát, no ten už tiež nestihne jesenné hody a Zbyněk sa dožadoval ešte úrody z pareniska, ale ja si myslím, že je načase záhrade už dať pokoj. Zrýľovať, zahnojiť a čakať na prvý veľký mráz a sneh. Je čas kapusty a tá naša už brbloce v kameninovom súdku, teda naša, kupovali sme v Stupave, ale tlačili sme doma. Na záhrade máme jednu čerešňu a jednu višňu, úroda doteraz nič moc, kvôli lepšej úrode sme im zasadili ďalšie dve, a aj dve liesky, svojou peľovosťou prinesú úžitok aj včelám, a až raz zarodia prinesú do kuchyne nové recepty. Ešte musíme dokúpiť štepy viniča a už bude hotovo. Zostrihala som majoránku, povytrhávala som bazalku a aj bylinková špirála už je pripravená na zimný odpočinok. Ostatne na horách už je prvý sneh a netreba čakať až príde do dolín.

22. November

Orech zhodil všekty listy a mne bolo ľúto, že sa tak obrovské množstvo lístia nedá využiť. Vozila som ho celý deň na kopu na koniec záhrady. Keď som o týždeň zbierala prekyprenú pôdu z krtincov, zbadala som pri kope ježka. Zťažka dýchal a vyčkával, ako sa vysporiadať s návštevou. Nečakal, že sa objaví niekto v  končinách pri jeho listovom domove. Podhodila som mu jabĺčko, s láskavosťou dieťaťa odchovaného na rozprávkach o jesenných ježkoch a ich zbere jabĺčok. Keď som sa vzdialila spokojne fufňal do trávy a hľadal ozajstnú bielkovinovú potravu. Ježko je známka zdravej záhrady a nás teší každý obyvateľ. Aj krtkovia, veď vďaka nim som mala dostatok pôdy na prihrabanie hláv viniča proti omrznutiu. Zasadili sme 25 hláv Irsai Oliver, 10 Dunaj, 10 Devín od pestovateľa zo Šenkvíc. Naše víno sme ešte nestočili, ale Svatomartinské sme už ochutnali na námestí v Hradišti. Víno sa podarilo a my sme si zamilovali moravský muškát, víno mladé, voňavé a svieže. Tož, slivovicu nie je z čoho vypáliť, ale vína sa tento rok opäť, zdá sa, podarili.

Mrazy prišli aj sneh napadol, ale už je opäť teplo, čo nahráva našej nerozhodnosti. Kultivátor sme si plánovali požičať, potom kúpiť a záhrada ostala nezoraná, ešte ani cesnak nie je v zemi. Zbyněk ručne prerýľoval skleník, ja som omyla vnútorné steny od nečistôt, aby sa nám na jar nezazelenal. Vybrala som posledné zeleniny, topinambury a čiernu reďkev. V pivnici máme skromné zásoby zeleniny a obrovskú tekvicu, ktorá k nám prerástla od susedov. Ochotne nám ju nechali na spracovanie, kým oni sa museli popasovať s ďalšími štyrmi kusmi, ja som šalela z tej jednej. Tekvicový ošiaľ dal vyniknúť mnohým receptom, ktoré prichádzali samé s ďalším rezom nožíka do tekvicovej dužiny. Sýta oranžová farba na tanieri, aj v šedom novembrovom dni presvieti váš deň. Práce máme na záhrade ešte dosť, no chceme sa pustiť do kultivácie interiéru. Zbyňovar potrebuje vykachličkovať a upratať, zväčšiť varňu, no inovácie hýbu svetom a my nemáme čas spať na vavrínoch. Čo mi pripomína, že bobkový list musím ešte vykopať a premiesniť dovnútra. Rozmarín som prikryla ihličím a uvidím, čo mi na jar povie na takú prikrývku.

25. december

Padol posledný pohár zaváraných uhoriek zo záhrady. Vo vianočnom šaláte s domácou sladkou mrkvou sa vynímali chute tvrdej, ale krásnej práce na záhrade. Na štedrý deň snežilo dvadsať minút, vzduch sa oteplil a pôda začala rozmŕzať, ale záhradu už nestihneme porýľovať. Kultivátor sme nekúpili, váhali sme a investovali sme do Zbyňovaru, ktorý je krásne vykachličkovaný.

Než som začala piecť prvé medovníky zasadila som cesnak na začiatku záhona, aby na jar nezavadzal, keď budeme rýľovať. Nie sme najporiadnejší záhradkári, ale našej pôde sa venujeme s láskou. Pracujeme usilovne a vždy sa dá zabrať ešte viac, ale máme veľa záľub, ktoré ostávajú v súlade s našim životom, tak ako starostlivosť o našu chalúpku s bezmála dvadsiatimi ármi zeme. Tešíme sa na ďalší rok, na nové veci, ktoré si vymyslíme a tradičné, ktoré robia náš život stabilnejší a napĺňajú nás láskou ku všetkému, čo robíme.

Mrkvová nátierka.

Po mrkvovej nátierke si jeden môže očiť vyočiť, aká je to dobrotka.Žial mrkva už samotným spracovaním stráca veľa vitamínov a pri tepelnej úprave až 60% svojho bohatstva, ale teplom stráca vitamíny no prebúdza minerály. Tak hor sa do pečenia.

Očistenú mrkvu nakrájam vertikálnym rezom. Poukladám na plech, osolím, zalejem olivovým olejom a pridám trochu chili. K mrkve priložím očistenú kápiu a pečiem zvesela, no nie zbytočne dlho. 20 min. Ku konca voľne rozhodím vlašské orechy, ktoré zmes nádherne prevoňajú. Romixujem a užívam.

 

Lavínový kurz 2016

Príliš veľa záujmov nám niekedy spôsobuje galibu v plánovaní. Milované útočisko na chalupe, varenie piva, pobehovanie po minikopcoch sa dostáva do priameho stretu s milovanými horami, ďalej od bežnej civilizácie. Úniky s prienikom záľub. Zimná dovolenka sa naplánovala tak nejak mimovoľne s lavínovým kurzom na Teryho chate, s tyger.sk. Cestou do Vysokých Tatier sme sa zastavili na návšteve u kamaráta v Západných Tatrách. Celý výlet sa točil okolo snehu, skialpy, meranie snehových hodnôt a lavínový kurz, len ten sneh akosi u nás na dolniakoch nebol a podľa správ sa zdalo, že v západkách budeme skôr behať než lyžovať. Ale len do stredy, keď konečne poriadne nasnežilo. S chalanmi z Ústavu hydrológie sme sa vybrali na meračky, obzrieť ako sa robí veda v teréne. IMG_0036

Pod Červencom bolo krásne ticho, čerstvo napadnutý sneh bol radosťou nie len pre vedu, ale aj na lyžovanie.

IMG_0062

V piatok ráno sme sa už ponáhľali na Teryho chatu. Mala som obavy z počasia a tretieho lavínového stupňa, ktorý bol vyhlásený pre Vysoké Tatry. Na pásoch sa krásne dalo šľapať od Hrebienka ešte sem-tam po kameňoch, no od Zamkovského chaty úplná nádhera. Ľudí ubudlo a v tichosti sme sa oddávali horám a myšlienkam. Ako vietor silnel a pridávali sa snehové turbínky, menili sa myšlienky. V ostrých zákrutách pod veľkým hangom som ledva ústála s batohom. Pred nami sa črtali rovnakí bojovníci, postupovali čoraz pomalšie a viditeľnosť sa zmenšovala. V najstrmšej časti som zhodila lyže a šľapala v tichosti ďalej. Nebolo treba nič hovoriť, len ísť. V hlave mi ostávalo pár otravných myšlienok, ktoré boli po pár minútách odignorované jednoduchým procesom bytia. Mozog pracuje, ako dobrý kamarát, ktorý vie čo treba, keď vám nie je dobre. Makať, udržiavať v chode svaly, vysielať signály do častí tela zabezpečujúcich pohyb vpred. Vyhostiť myšlienky oberajúce o energiu, a pridať trochu masochistickej radosti z vďaky, že život sa žije a nie prežíva v spokojnosti všedných dní.

Trojhodinový výstup sme úspešne ukončili horcom. Tyger už bol na chate a ostatní účastníci boli na ceste. Laviňák sme  zahájili v piatok večer s príchodom väčšiny.

Rannú teóriu nám inštruktor Miro s avalanche.sk odprezentoval na chate, predsa len počasie bolo stále mrzké. A rôznorodosti snehovej pokrývky, jej deštruktívnych a prípadne nebezpečných konštruktívnych zmenách sa už aj tak zle počúvalo v teple chaty.

IMG_0101

Neďaleko od chaty sme robili sondy, testy a zloženie snehových vrstiev, ktoré nám majú pomôcť odhaliť nebezpečenstvo v horách. Množstvo aspektov a faktorov, ktoré vyplývajú na vznik zosuvov musí každý zvážiť sám. Lavínová sonda nám odhalila viac z teórie o štruktúre snehu, ako sa hranatozrnný sneh správa počas kompresného testu. Kde približne vznikajú dutiny a vplyvom akého počasia sa vytvárajú. Pred očami sa nám trhali niekoľko centimetrové bloky. A naša sladká nevedomosť sa zosunula ako nevinný splaz, teda zosuv snehu menšieho rozsahu než lavína.

Práca s vyhľadávacími prístrojmi, sondami a lopatami bola nevyhnutným pokračovaním kurzu. Večerným programom bolo vyhľadávanie zasypaného prístroja načas. Prvý odvážlivec sa mal vrátiť do piatich minút, no ani po dvadsiatich sa nevracal. Najhoršie čo sa vám môže stať, už keď ste dobre vybavený, že zlyhajú baterky na prístroji, ktorý vás má zachrániť. Analógový vyhľadávač ostal ležať v snehu, bez známok život. Došla batéria a my sme ho ani po márnych pokusoch nenašli. Možno na jar sa Miro vyberie svoj prístroj dohľadať a oživiť.

Nedeľné ráno po troch dňoch veterného počasia a sneženia, bolo za odmenu. Ranostaji si užívali východ slnka. Ten pocit, keď stojíte obklopení krásou a silou hôr my stále pripomína ako malí sme, a ako veľkí chceme byť, no nikdy nebudeme. Pokora sa vám vracia do krvi a svet má trochu lepšie kontúry ako keď sa len nafukujeme v bežnom živote, s bežnými starosťami.

IMG_0184

Kurz mal pokračovanie, deň bol slnečnejší, no pomaly bolo treba myslieť na návrat. Odskúšali sme získané znalosti v teréne, opäť neďaleko chaty. Tyger sa podujal na dobrovoľnícky zákop. Pomocou sondy sme skúšali pocítiť v snehu ľudské telo a zároveň vidieť ako ľahké je človeka minúť sondou.

IMG_0231

Na záver sme dve družstvá spáchali malú fingovanú záchranu zahrabaných prístrojov. Od zachytenia signálu až po výkop 5-7 minút. Celkom dobrý čas, ktorý nám na záver dodal odvahy, že záchrana by sa mohla podariť. Veľa sme sa naučili, veľa zabudneme, ale víkend mal zmysel. Do civilzácie sme sa pustili skupinka šiestich lyžiarov, sneh bol miestami mokrý a ťažko sa nám zchádzalo. Načim popracovať na technike zjazdu. Pod Hangom sme prelyžovali cez splaz, ktorý spadol asi zo skál. Menšia kôpka snehu. No hory nie sú len o lavínach. Kým my sme už boli takmer dole, jedna účastníčka si pri zjazde v Malom hangu zlomila nohu. Dramatičnosť na záver nechýbala.

IMG_0251

Naozaj vydarený kurz, Mirovi a Tygrovi veľmi pekne ďakujeme za vedomosti, skúsenosť a aj zábavu.  Naučili sme sa nové veci a oživili staršie. Naozaj vďaka a snáď sa niekedy ešte uvidíme.

This slideshow requires JavaScript.

Ontológia ultramaratónca

Letné zamyslenie nad chodom vecí, v pochode.

Z dlhej chvíle som sa zamyslela nad naším bytím a  cestou, ktorá viedla naše ubehané nohy. Na dlhé trate sme naskočili z celkom dobre rozbehnutej maratónskej prípravy. Behávame pravidelne a dokonca sa to pri prvom pokuse o úspešné absolvovanie maratónu dalo nazvať tréningom. Keď sme ráno vstávali pred piatou a nazývali pobehovanie po okolí nalačno, tréning tukového metabolizmu. Vyasfaltované rovinky nás s rozbúšeným srdcom vábili v intervalovom rauši. Minimálna výbava a žiadne občerstvenie, po 30 kilometroch sme zahŕkali malou fľaškou vody, zapnutou prekliato nízko u pása, no pri kratších výbehoch sme nemárnili čas obživou. Predsa si nenecháme pokaziť priemerku. Aj keď nie vždy sa nám chcelo, vybiehali sme pravidelne, na každej návšteve, služobke alebo dovolenke. Hoci len na päť alebo tridsaťpät kilometrov. A áno, pobehovaním mám na mysli priemerku aj okolo 06:00 min/km, je to ťahanie železničných náprav po rovine, ale stále je to beh.

helsinky 2

Dovolenky sme plánovali podľa maratónskej destinácie, odkiaľ sme nosili účastnícke medaile namiesto suvenírov. Z Helsiniek dokonca medailu takú obrovskú, že by sme ju museli nechať precliť, keby sme neboli v Schengenskom priestore. Naše snaženie vyústilo do nepokorenej hranice na maratónskej trati 04:06 min v mojom podaní, kde mi Zbyněk odbehol na tridsať minút, s jeho najlepším časom 03:35. Videli sme, zažili sme,  ďakujem, ale asfalt už prosím nie. Hoci, veľa horských behov vedie po cestách, tak sa aj my vraciame z času na čas na rovinku, hlavne, keď už vyberám tretieho kliešťa v mesiaci, príde vhod asfaltové bezpečie.

Zlaté časy, v skutočnosti nastali, až keď sme vymenili bežecké maratónky za crossové tenisky a išli dýchať čistý vzduch do lesa. Niečo v tom lese človeka mení, zrazu sme si brávali batôžky s obživou a trávili sme na trati viac ako len dve, tri hodinky.  Začali sme sa viac potulovať a to sa tuším písal rok 2012, keď sme založili aj tento blog. Akokoľvek som si myslela, že po absolvovaní prvého maratónu skončím s masovkami a budem si len tak pobehovať, vyviedol ma Zbyněk z omylu. Našli sme záľubu v dlhých behoch a dovolenku stále volíme podľa atraktivity horských ultrabehov. Zmenila sa aj cesta domov z práce, utekali sme cez miestne hory, v teple, zime, lejaku, hlavne, čo najviac kilometrov nadupať v týždennom objeme. Vybiehali sme do strmších kopcov, vlnili sme sa po novoobjavených singláčoch, hory sme zdolávali rýchlejšie, no v skutočnosti sme začali spomaľovať. S naberajúcim objemom kilometrov sa znižovala krivka priemernej rýchlosti. Veľkoryso by sme mohli fartlekom nazvať výbehy do kopcov, no v mojom prípade, ide naozaj len o snahu vidieť horizont, čo možno najrýchlejšie a v zdraví. Tempo, ktoré sme na maratóne dokázali udržať pár hodín, by nás na stovkovej trati zabilo. A tak sme zvolnili. Priťahujú nás les a skaly.

Namiesto hladných rán, sme začali trénovať žalúdky so záťažou. Učili sme sa štartovať nasýtení, skúsiť potravu udržať a stráviť, priebežne dopĺňať. Nie je to náročná disciplína, ale trebalo jej privyknúť. Na dopĺňanie tekutín a minerálov sme skúšali kadečo. Voda je neutrálna, ale ťažká na žalúdok. Minerálne tablety sú skvelé na doplnenie elektrolytov a s blížiacou sa polnocou oceníme aj kolu, ale nič, naozaj nič sa nevyrovná sile zlatavého moku, keď perlí na jazyku v tridsaťstupňových horúčavách, že sa vám chce spievať, napríklad aj medveďom, keby bolo najhoršie. Z niektorých výbehov, sa tak stáva gurmánsky zážitok.

lamac

Na kratšie crossové behy si chodíme kontrolovať dosiahnuté časy, ako sa menia, zlepšujú, koľko ľudí nás obehlo, ako ďaleko máme k bedni. Niečo, ako preventívna prehliadka u doktora, diagnostika trénovanosti v priamom prenose. Zbyněk rýchlosť zbožňuje a má patričné dosiahnuté časy, aj ja sa vyžívam v rýchlosti, ale až od 70 km/h v zime na svahu. Celoplošné posilňovanie na lezeckej stene sme vymenili za crossfit po záhradke. Venujeme sa pestovaniu adaptogénov, neobyčajne voňavej domácej zeleniny a ovocným stromom. Nikdy sme maskulinitou nevynikali, ale po motyčkovej kúre, sa usmievajú leda tak hamstringy.

A od kedy mám doma Sládka Zbyňka, aj zlatavý mok sme priviedli do dokonalosti. Kedysi dávno, pred stovkou išli sme na nákup magnézia a nejakých sladkých proteinových tyčiniek. Teraz už je to inak, stačí nám poriadna strava, teplá polievka, a keď nás chytá kríza, najlepšie je zájsť na pivo. A kto videl Zbyňka bežať po jednom čapovanom, vie o čom hovorím.

A ako vás zmenil  beh/nebeh na dlhých tratiach?