Prebeh Veľkou Fatrou

Krásne zalesnené kopce Veľkej Fatry, nelákajú dvojnoháčov, ktorí sa radšej pohybujú po hrebeni, zato však ukrývajú rôzne štvornohé potvory, ktoré veselo šuštia v kroví a čakajú na prípadný zásah v ohrození. My sme nikoho neohrozovali, bežali sme si v pomalšom tempe, zdolávali lesnatú, hornatú časť a pokorne šľapali do kopcov, pred ktorými sme sa odmietali vzdať a tešili sa z novej sily, ktorá v nás ratie pre závody našich snov, i keď pozorovateľ by to videl skôr na dve vyšťavené trosky, pokúšajúce sa o prežitie srdcovej príhody. No všetko záleží od uhla pohľadu.

Energiu sme dopĺňali nielen z výhľadov, či krásy, ktorá nás obklopovala, ale priebežne za behu. Hryz z ovocnej tyčinky, namiešaný iontový, čistá voda z prameňa, všetko, čo sa v batôžku, prípadne okolo trate našlo a bolo k dispozícii. V diali sa čupila Chata Pod Borišovom a pre nás to bol čiastkový cieľ na doplnenie zdrojov, rozumej chuť na pivo sa zvyšovala úmerne každému zdolanému kopcu.

Na Javorine sme sa pokochali výhľadom na Ploskú, ktorú budeme míňať a odpočívali v tichu a oslabení vlastného fyzického vypätia. Je to druh pokory a zároveň úžasnej vnútornej sily, ktorá sa zbiera vo mne, keď zistím, že som len malý ledva atóm toho, čo vidím a čo ma zdolá behom pár minút.

No, ale to už sa podobá rozíjímaniu spod Borišova, ked sme si dovolili dať len jedno pivko a pokračovať ďalej, i keď priamo pri odchode som si podvrtla nohu a vyzeralo to hrozivejšie ako to moja malé silné ja vedelo uniesť.

Príjemným traverzom pod Ploskou a ďalej cez hrebeň sme sa ponáhľali na Krížnu a odtiaľ na Kráľovu studňu, osviežení a posilnení vedomím, že aj keď to nebude rekord, či splnenie plánovaného času, stále to bude krásny deň strávení tým, čo milujeme, jeden druhého a spoločne prírodu, ktorá  v nás dotvára vedomie sily, pominuteľnosti a večného uspokojenia.

A tam, kde sa cesta zlomí, je náš cieľ, len pár kilometrov ďalej. Spokojnosť, došli sme do cieľa len o pol, či trištvrte hodinu neskôr ako sme plánovali, ale stále sme mali dosť času na sprchu, na pivo, a na pieseň. Potlesk pre každého, kto gitarou vie rozohniť turistov, bežcov, či okoloidúcich k spevu a veseliu. Poznali sme len Slavíkov z Madridu, ale o to hlasnejšie sme kričali: “někdo má pletky rád, ja si dám sklenici vína”

Kráľovské raňajky, foto od spolubývajúcich a smer staré hory, takmer desať kilometrov klesania. ale trening je trening.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s