Nízkotatranská Stíhačka 2012

Rozhodnutie znova sa zúčastniť tohto ultra behu vo mne padlo už niekedy na začiatku roka , jediné čo bolo nejasné bola voľba bežeckého parťáka / čky. Po tom čo sa moje zlatíčko rozhodlo že tento rok sa nezúčastní, aj keď neskorej svoje rozhodnutie oľutovala sme sa začali z Mišom pripravovať. To v našom podaní znamenalo prejsť na spoločný tréning v kopcoch aspoň raz do týždňa a plynule upraviť rýchlosť našich behov niekam k rýchlosti bližšej tej na NTS. Čo sa nám tesne pred samotnou stíhačkou aj podarilo keď sme konečne začali behať okolo 6 min/km (realita NTS je stále niekde inde – s rýchlosťou okolo 10 min/km). Pri poslednom spoločnom behu sa vypilovala stratégia, približne sme si určili časy v akých chceme byť na kontrolách a doriešili posledné organizačné veci ako povinná výbava a strava na samotný pretek.

Prišiel piatok a s ním aj krásne daždivé počasie garantujúce dostatok vody na hrebeni a mi sme vyrazili smer Telgárt. Príchod do večerného daždivého Telgártu s cestou lemovanou našimi spoluobčanmi predávajúcimi kuriatka a čučoriedky, už len registrácia prichystať si miesto na spanie a chytro na večeru do miestnej reštaurácie aby sme ešte stihli večerný brífing  Ako sa patrí sme k večeri pridali ešte po jednom pivku aby sme sa po brífingu v škole vrátili ešte po jedno ďalšie, pre neskúsených – to aby sa ľahšie zaspávalo. Pred spánkom ešte nachystať veci na zajtra aby bolo všetko po ruke a nemuseli sme ráno strácať čas. Noc prebehla do cela pokojne a až na miernu bolesť v zuboch ktorá ma sprevádza posledných pár týždňov. Raný budík o pol piatej a už  vyliezame zo spacích vakov. Tak teda ideme na to namazať nohy a ostatné miesta náchylné na odreniny použiť leukoplast na správnych miestach zbaliť batožinu na prevoz a batoh na beh, ľahké raňajky a môžeme sa zapojiť do masy bežcov v bočnej uličke kde sa už tradične začína. Stretávame známych posledné debaty a prichádza štart. Celá masa sa dáva do pohybu. S rastúcimi stupňami stúpania sa masa trhá a tempo spomaľuje a spomaľujeme aj mi keď od trafo stanice ideme už len rýchlou chôdzou. Prichádzame na kontrolu na Kráľovej holi v čase 7:14 čo je ešte o minútu lepšie ako sme si plánovali so far so good, dávame tenké bundy a dávame sa znovu do pohybu- behu v ktorom ostávame až po prvé kopčeky za Andrejcovú. Počasie perfektné aj napriek vetru ktorý fúka z juhu. Relatívne bez mrakov iba jemné „mlieko“ na Horehroní. Napredujeme a okolo 9-tej už zostupujeme dole do s. Priehyba. Beží sa mi dobre a tak Miša nechávam za mnou bežať jeho tempom a ja sa valím dole cestou obieham pár dvojíc a 9:18 dobieham do sedla, Mišo pribieha o pár minút neskôr a je s toho výsledný čas 9:22 v s. Priehyba. Doplňuje vodu dávame ionťák, hroznový cukor a vydávame sa pomalým tempom do stúpania na Kolesárovú. Informácie s kontroly nie sú úplne jasné a strácať čas zisťovaním sa nám nechce a tak sa uspokojíme s tým že už 7 dvojíc je na ceste smerom na Čertovicu.

Akosi sme si to domotali a ďalej bežíme v tom že okrem tých 7 už išlo minimálne 5-6 ďalších pred nami a tak sa snažíme ísť ďalej čo najrýchlejšie. Je to trochu risk ak to prepálime môžeme sa od-rovnať už na Čertovici a ďalej nemusíme vládať ísť ak nezrýchlime môže nám ujsť pozícia a stopnú nás na Čertovici. Tak sa snažíme tých cca 20 km ísť tak aby nás nikto nepredbiehal ani nedobiehal. Našťastie až na jedno miesto pri Vrbovici sa nám darí vždy držať správnej cesty až na jedno miesto kde stojíme a hľadáme pokračovanie červenej. Bežíme okolo Ramže a les pri nej je zmenený na k nepoznaniu vďaka ťažbe dreva, žiaľ je tu takých lokalít viacej.

Ale to sa už blížime k sedlu Za lenivou a zbeh na Čertovicu stále sme v tom že sa pohybujeme okolo 14-15 miesta a z obavy aby nás pri zbiehaní nepredbehol niekto a nepripravil nás o postup do druhej časti to valíme dole na Čertovicu kde ostávam v nemom úžase stáť keď sa dozvedám že sme zatiaľ 8 v celkovom poradí a aj ten čas nám sedí keď máme túto časť behu pod 7 hodín aj keď iba o pár minút. Na Čertovici dopĺňame energiu na rozdiel od víťazov sa tu pár minút aj zdržíme. Postup ďalej je istý a začíname ísť na pohodu. Chlieb s masťou mi padne dobre ale ešte lepšie je pivko síce „iba“ Birel ale predsa sme nejaký športovci a aspoň s času na čas sa uspokojíme aj s nealkom. Niekto by možno namietol že sa po pive ťažko beží ale aj tak najbližšiu pol hodinu až hodinu je vidina behu skôr ilúziou rovnajúcou sa fatamorgáne pretože zjazdovka ktorá nasleduje za Čertovicou je bežatelná snáď iba v podaní víťazov a možno Kiliana. Ak som niekoho podcenil tak sa ospravedlňujem. A tak sa dávame do pohybu smerom na Štefáničku. Stúpame pomali a v tom začína koniec našej účasti na NTS. Mišo začína mať problémy s kolenom. S počiatku je to v rovine „to do cieľa už aspoň dôjde“ ale pred „Kamienkou“ sa to dostáva do roviny aspoň prísť na chatu a tam to ukončiť a nejako sa dostať dole na juh kde po nás môžu prísť autom. Tesne pred kamienkou nás míňa prvé zmiešané družstvo. Prichádzame na kamienku a postupne sa zmierujeme s ukončením preteku. Strihajú nám pásky a mi unikáme pred vetrom a chladom do vnútra kamienky dáme výbornú fazuľovú jedno pivko a po krátkej prestávke začíname veľmi pomaly schádzať staveniskom „Chopok „ na srdiečko.

Cestou k nášmu nocľahu na Donovaloch sa ešte zastavujeme po batožinu u organizátorov a v tom vidíme víťazov pribiehajúc do cieľa. Úžasné sledovať s akou pohodou pribiehajú a prekonávajú svoj minuloročný rekord o ďalšiu hodinu.. klobúk dole.

This slideshow requires JavaScript.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s