Všetky doterajšie predsudky o maďarskej plochej zemi sa rozplynuli. Mátra115 v číslach, presnejšie 124km, 6374m výškových. Náročná trať, pekné prostredie a závodu oddaný, organizátorský tím ľudí, veľmi milých ľudí, ba celých rodín, priateľov, detí, stanujúcich na kontrolných stanovištiach, na strmých maďarských vrcholkoch ako aj ďalších miestach.

V piatok večer, sa s Johnnym stretávame v cieli, kde nechávame jeho auto a vyberáme sa rýchlo na registráciu do Kisnány a potom najkratšou cestou na hotel, kde po pár pivkách zaspávame. Skoré rané vstávanie hádam už patrí k väčšine behov a ani tento nie je výnimkou, tak rýchlo balíme a presúvame sa spať na štart. Krátko pred štartom sme sa ešte stretli s českou skupinkou a pár maďarskými známymi.  Krásne slnečné počasie na štarte bolo len príjemným bonusom tohto podujatia, po dňoch plných dažďa. Uvoľnená atmosféra, zvuky bonga a didgeridoo, ruiny hradu v Kisnany dodávali hippie atmosféru celému podujatiu, a vôbec to, že závod odštartoval sme sa dovtípili, až z rozbehnutého davu  pred nami.

Ubiehajú nám pomaly prvé kilometre  a ja už som nedočkavý, kedy uvidím tie bájne občerstvovacie stanice. A potom sme ich uvidel a neprestal som hodovať až do 100 – tého kilometra, keď som už nevládal zjesť ani keksík. Tu sa pripájam za ženskú časť, ja som pojedala keksíky a syry poctivo na každej občerstvovačke. Naozaj na každej, inak by ma maďarské kopce položili. Postupom času sa naša bežecká skupinka ustálila, nebežíme spolu, ale stretávame sa na občerstvovačkách, keďže sú rozmiestnené od 1,5 km do 9 km.

Stúpania boli naozaj výdatné..

Tma nás zastihla okolo 80 kilometra, vyťahujeme čelovky. Čakajú nás ešte tri výživné stúpania. Muszla, ktorá ostáva so zatajeným dychom legendou podujatia. Nie len kvôli preskákaným potokom cik-cak hore dole, ale najmä stúpanie, ktoré za tmy nikde nekončí. Ale aj Muszlu sme pokorili, niekde nad ránom nás chytá kríza, nohy tuhnú a pred nami Heves a Vilagosz. Pomalým plynulým stúpaním sa ocitnem na Vilagoszi, odkial nás už čaký len zbeh a cieľ. Posledných 7 či 8 kilometrov, sme do cieľa bežali, radosť, uvoľnenie a úľava nám rozhýbali zatuhnuté svaly a my sme konečne v cieli.

Gratulálok 🙂

Ako náročná bola Mátra 115, som si uvedomila, až spätne. Lavaredo bude mať len nejakých 5tisic výškových. Čo to je oproti Mátre? Nuž, uvidíme.

Každopádne:  Köszönöm szépen, bolo to super.