Jesenné tradičné stretnutie bežcov pod Malými Karpatmi: Krasňanská kúria v dĺžke17 km. Na štart nás nastúpili takmer dvestovky a my traja: namotivovaný Zbyňek, ktorého cieľom bolo zabehnúť pod 1:20, Karol, ktorý poctivo trénuje na Sandbergu a ja_o ktorú sa celý týždeň pokúšala smrteľná mužská choroba na šesť: soplík, ale radosť z behu v Karpatoch a stretnutie so známymi je neodolaľná pozvánka na nedeľu.
Slnečné počasie, suchý dusot bežeckých kopýt a výborná nálada. Bežala som už tradične skôr v zadnej časti pola, závod je to rýchly a miestami, hoci som mala priemerku pod 5:00 min/km, nedokázala som dohoniť karpatských šprintérov, teda až na pár kusov. Nevadí, trať poznám, uspokojím sa s vlastným malým rekordíkom, ktorý som nakoniec prekonala o pať minút, oproti minulej jeseni.
V cieli na mňa už čakali hoši, každý spokojný so svojim výkonom, a každý s presvedčením, že je ešte na čom pracovať. Mne bude stačiť na začiatok čapované pivko a výsledková listina, ktorá jasne dokazuje, že som neskončila posledná a uvidíme neskôr, veď je predsa nedeľa ďalšie výzvy sa najlepšie rozvíjajú pri obednom pivku, po ultra rýchlom závode.
Zbyněk: známa – neznáma trať (niektoré úseky ma prekvapili), chcel som trochu posunúť osobák, ale predovšetkým si to užiť. 1:19:19 nakoniec ukázali, že najlepší tréning je pretek a motivácia pre zlepšenie. Pocit úžasný a umocnený pohodovou atmosférou v cieli.. pivko guláš.. všetko ako má byť a len veľká vďaka organizátorom.
foto: http://plus.google.com/u/0/photos/110110379484855902332/albums/5929083893952724433
bezeckepotulky 