Neďaleko moravskej chalúpky sa vlnia Chřiby a ich malé tajomstvá. Konečne sme si našli čas a vydali sa na menšiu poznávačku, a nielen prácu okolo chalupy. Aj keď sviatky jari a štyri dni voľna sme venovali aj výsadbe stromov, zeleniny a dotváraniu malej ríbezľovej aleje.
Ale späť do Slováckych hôr. Začínali sme v Salaši, kde sme odparkovali auto a bežali smerom k Sekvojovcu obrovskému v Chabani. Krásny strom, až som ho mala chuť objať a skúsiť načerpať energiu, žiaľ je to oplotená atrakcia, ale aj impozantná nádhera.
Krásne oceľovo-šedé oblaky nás sprevádzali smerom k Čertovým skalám, tešili sme sa na jarnú spŕšku, ktorá neprišla. Ale do cesty nám prišiel Svijanský máz, 13°, opojení jeho silou sme neodolali a skúsili ešte jeden. No mali sme už aj lepšie nápady.
Na Čertovy skály a smerom k Barbore sa nám s týmto zázrakom išlo o niečo ťažšie, ale s príchodom hradu Buchlov a turistickému ošiaľu sa stav zhoršoval, snáď hladom, alebo inzulínovými výkyvmi sme kus cesty v tichosti šľapali, až do bouldrovej vsuvky – Buchlovského kameňa.
Trochu sme si zablbli v bežeckých botách na pieskovci a zbeh do Dubí už bol o niečo veselší.
Užili sme si krásny prebeh miernymi kopčekmi v Chřiboch. Pri ďalších potulkách v tejto oblasti radšej odoláme zvodnému volaniu zlatavého moku, alebo aspoň striedmejšie budeme vychutnávať jeho silu 🙂
bezeckepotulky 