Sen je jednou zo základných esencii života, prirovnávaním k realite a vynaloženej snahe, má svoje ladné kontúry a dáva životu význam. Naše životy aj životy, tých ktorých bytie zmizlo v nekonečnej pominuteľnosti, musí mať výnam, aby sa dal žiť. A tak snívame a blúdime tam, kde sme ešte neboli a objavili ďalšie možnosti snívania.
Chočské túlanie, začínalo mini road tripom po severných častiach Slovenska. Choč, žiaľ nemá priamy hrebeň, a cesta vedia z jednej strany kopca na druhú. Cesta a aj samotný Veľký Choč však ponúkajú viac, ako len prehupnutia sa cez kopec. Začínali sme od Vyšného Kubína a stúpali sme na vrchol, kde sa vám točí hlava, nie preto, že máte ťažkú anémiu tretieho stupňa, ale preto, že naokolo je svet hôr, tiahla koruna Liptova, jednej z najkrajších oblastí Slovenska. Preto, že ste tak blízko k oblakom a vedeli by ste lietať, ale radšej len zbehnete dole, pokiaľ vám to cesta dovolí. Po víchrici ostali stromy rozstrúsené ako zápalky z rúk nešikovného fajčiara. Smerom do Lúčok, schovajte krídla a pripravte sa na gymnastický výkon. Chôdza po kladine? Zbyněk dostáva od poroty 9 z 10 bodov.
Výlet bol krátky, ale plný dojmov.
Nachvíľu sme sa ocitli na druhej strane naháňačky. Povzbudzovali sme chrty v Behu do Choča, ktorý sa nám pritrafil pri našom blúdení. Vrátili sme malý dlh, všetkým tým, ktorí potleskom povzbudzujú naše malé blúznenia.