Muflon kros sme zaradili do nášho bežeckého kalendára, lebo behy v Malých Karpatoch sú o stretnutiach, prekonávaní skromných rekordoch a pretože aj rýchlosť treba trénovať. Na okruhu 9.3 km s prevýšením 342 sa nás stretlo 138. Po rýchlej registrácii sme si stihli vymeniť nové bežecké vízie do ďalšieho roka a pozdraviť sa s pár známymi.

Odštartovali sme v Harmónii a dobrej nálade do kopčekov v okolií Modry. Mojim cieľom bolo dať to pod hodinu a nebyť posledná, v mojej kategórii štartovalo 26 žien. Zbyňkov cieľ je vždy o niečo ambicióznejší. Profil trate som poznala, vedela som, že nás čaká stúpanie a tak som stúpala, v kopcoch nie som bežecky najzdatnejšia, snažím sa hlavne tempo udržať a neprepaľovať. Bežecká skupina sa rýchlo roztrhala a neostávalo nič iné, len dupať smer Zochova chata. Na trati nás čakalo aj malé občerstvenie, okolo ktorého som len prebehla a zrak som upierala na zjazdovku pred sebou. No uvidíme, či potiahnem až na vrchol, kopček to je neveľký. Na Kamzíku sa s kopčekmi rada hrám, ale tu som akosi v polovici vytuhla a musela som prejsť do chôdze, možno budem rýchlejšia, než cupkať na infarkt. Stúpanie bolo krátke a pochvíli som bola opäť v pokluse, smer Tisové skaly. Krásna vyhliadka, ale na rozjímanie nebol čas, dole sa už vlnila cesta a lákala po zrýchlení, moja jediná šanca dohnať stratený čas, hnala som sa do cieľa, preskakovala potoky dlhými skokmi Muflona a tešila sa z rýchlosti. Do cieľa som prišla za 58:18. Zbyněk si kros užil v čase 45:36 na krásnom 22 mieste. Zaslúžená kapustnica a aj pivečko pre borca.
Na záver sme zatlieskali karpatským chrtom na prvých pozíciach a zhodnotili naše výkony. Priestor na zrýchlenie je veľký.

(foto Slavo Ružek)

Poobedie sme strávili s priateľmi a ich malým zázrakom. Večer sme ešte skúsili po swingovať v HlaveXXII, vykrútili sme sa z tanga a popíjali červené vínko v čase, keď v Európe zúri pivný festival.

A aby som nezabudla, ďakujeme za krásny pretek, atmosféru a aj fotky  z trate, muflon je super.