Vydali sme sa na prieskum rímskych pozostatkov, podzemných chodieb plných prameňov a na konci cesty nám svietila Eliška. Bola to tajná výprava, tajný svet, ktorého súradnice nemôžem prezradiť, ale chcem sa podeliť o jedno dekadentné ráno.
Prieskumníci: výberová vzorka malého mestečka. Výbava: požičané vedátorské gumáky, čelovky, chuť odhaľovať svet skrytý v lesoch, a Captain Morgan, lebo každá správna výprava musí mať spoľahlivého kapitána.
Po ceste sme v krátkosti zhodnotili rýchle dni, prebdené noci a oddali sme sa spievajúcemu lístiu pod nohami, skrytým dverám v malom lesíku. Vošli sme do prvého oblúku, išli sme chodbou, v ktorej sa tiskli k sebe netopierie dvojice, osamelý pavúk a voda stála poniže pása. Gumenná obuv odolávala tlaku vody a pod nohami v úzkej aquaduktovej chodbičke sme vzdávali tichý hold rímskym borcom. Cesta v podzemí končila a my sme boli len kúsok od svetla, voda bola privysoko a my sme sa museli otočiť, aby sme vchod z druhej strany skúsili nájsť nad zemou. Výduchy, kamene označujúce cestu a veľa drobností, sa skrývalo pod lístím v zarastenom údoličku. Našli sme ďalšie dvere, chodbu, ktorá bola zabetónovaná, a len črtajúci sa chrbát v lese nechával tušiť podzemný svet. Vchod, ktorého začiatok je koniec prvého dobrodružstva našej výpravy od kapitána Morgana sme našli s prehľadom. Aj keby sme boli prebrodili posledné metre, asi by sme sa utopili v hlobokom zásobníku, ktorý bol na začiatku. Spokojne sme si zafilozofovali v lese v sobotu ráno, aby nám správa o novom živote spríjemnila chvíľu smerom k večnosti, keď malé poldeci má príchuť radosti a železničné slony trúbia s príchodom do mesta.
Ďakujem hoši toto bolo nádherné ráno.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.