Lazová stovka 2017

Pivko  na desiaty ročník legendárnej Lazovky sme stihli navariť v predstihu, našej účasti tak nič nebránilo.  S narazením výčapu sme odšťartovali večernú party. Po prvom pohári sme sa vytratili, pred punkovým nocľahom na karimatke v telocvični sme dali prednosť kľudnému penziónu na brehu vodnej nádrže Čerenec. Ráno pred štartom kontrolujeme ešte osadenstvo telocvične a výčap. Zdá sa, že chutilo.

IMG_1014

Ranný chlad ma ženie dopredu, ale zase nie príliš, aby som to neprepálil, známa trasa mi dáva istotu dobrého rozloženia síl. Žiaľ, príde zrada v podobe častí na Podbranč a z neho pekne cez kopček do Vrboviec. Lazovka je klasická česká asfaltovka, ale zato behateľná.  Vo Vrbovciach padlo prvé pivo, nechladené Svijany, chlieb s masťou a cibuľou. Očakávam stúpanie, ale omyl sa dostavuje hneď po opustení občerstvovačky, keď väčšina bežcov vyráža akýmsi divným smerom. Nič sa nedá robiť namiesto lesa, polia a potoky.  Krátke stúpanie a následný zbeh k veternému mlynu v Kuželově. Tu sa mi rozjasnieva, viem kde som a teším sa na ďalšiu kontrolu, kde bude Gabika. Aj preto sa mi ide akosi lepšie, rýchlejšie. Dávam si len polievku a jedno nealko na ostatné ani nepozerám,  mením si tričká za suché a dávam sa do pohybu smer Veľká Javorina a Holubyho chata. Tesne nad “Megovkou” začína pomaly smokliť aby sa to postupne zmenilo na sneh z daždom. Vyťahujem pončo a keď ho už konečne dostanem na seba uvedomujem si ako je na prd.  Bez rukávov vám žiaden igelit nepomôže, niekde výrobcovia urobili chybu. No, neostáva nič iné len pokračovať.  Veľmi pomaly stúpam a všetci ma obiehajú. Prichádzam k besiedke, kde pod strechou balím pončo do batohu a vyťahujem “membránovku”. Keď nebudem suchý, aspoň nech ma neprefukuje. Cestou mi začína škvŕkať v bruchu. To som asi podcenil. Zachraňuje ma aspoň vrecko s medom z vlastných zásob. V poslednom stúpaní už myslím na čaj s rumom, ktorý si doprajem a doplním vývarom. Stovku si treba vedieť užívať.

Pri hodovaní na Holubyho chate, počúvam okolie, niektorí to plánujú zabaliť a poniektorí už riešia taxík. Spomeniem si na Kysuckú, Malofatranskú a možno sa vo mne ozve skrblík, ktorý nechce platiť taxikárovy a radšej sa rýchlo zdvíham než ma premôže blbá nálada. Keď vyrazím z chaty na chvíľu si spomeniem na Martinské hole a Rotundu o polnoci na MF100. Pohyb je jediná záchrana, zakaždých okolností.  Zaraďujem bežecké prvky, aj sa mi zdá, že bežím akosi ľahšie než v prvej polovici, síce terén dole skôr pripomína šmykľavku, ale čo, aj to je len pohyb a aspoň si vynahradím absenciu poriadnej lyžovačky. Ešte pred Cetunou sa roztrhla obloha a ukazuje sa azúro.

Od Javoriny je trasa rovnaká, akú si pamätám a tak viem, čo si kde môžem dovoliť a snažím sa pridať.  Na kopci ROH ma príjemne prekvapí tajná občerstvovačka v podaní “Páleník” family s výbornej ponuky si vyberám kávu a ďalšiu rundu Rumu alebo Umu? Na pána. Ide sa mi zas o poznanie ľahšie. Rýchlo prebieham Lubinu, Hrušové a stále dúfam že do Višňového prídem ešte bez čelovky. To sa mi už nepodarí a na kontrole pod Vaďovským vrchom ju vyťahujem aj pre vlastnú bezpečnosť aby som sa v zbehu nerozpľaštil v bahennom kúpeli. Pribieham na kontrolu, kde panuje skvelá atmosféra, rum tu mením za Jacka Danielsa a pár porcií skvelej slaniny doplnenej soľou a už sa teším na záverečnú pasáž, singláč až na “Veľkého Plešivca”, ktorého sme dávno premenovali  na “Prašivca”, si vlastne celkom užívam.

IMG_1029Predčasne som sa tešil, na čistý zbeh, ale Jack je ešte so mnou a čerpám energiu z jeho zlatej sily. Dokonca sa snažím aj do kopca pobehnúť. Cesta do Šípkového, po iné roky blativá, je tento rok nakoniec príjemne porastená trávou a tak cez pole krásne bežím. V Šípkovom ma prekvapí posledná živá kontrola. Dostávam pečiatku a po pohári kofoly sa porúčam, predsa len ma už Gabika čaká v cieli a nechcem sa zbytočne zdržovať. Ešte dostávam možnosť voľby, do Vrbového poľom alebo po ceste. Logicky vyberám po ceste,  blata bolo už dosť. Prichádzam spokojný do cieľa ešte pred polnocou s časom 17:15 a už ma tam nejakú hodinu čaká Gabika v družnej debate s Honzom, tak si dávam len malé pivko a padáme do penziónu do postele. A keď si to tak spätne uvedomujem, zdá sa mi akoby to počasie zintenzívnilo samotný zážitok z tejto akcie.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s