Zima, zdá sa, opustila svoje výsadné miesto a prenechá jari žezlo vládnutia už koncom februára. Možno by sa dalo ešte vybehnúť niekam do Álp alebo do vyššie položených miest, no naša skialp sezóna asi skončila.

Trochu sme sa pomotali v Öztali. Ötziho sme neboli pozdraviť, kvôli počasiu, ktoré nás lámalo smerom k Similaun Hütte. V kvôlničke na drevo, jediným útočiskom pred vetriskom, sme dali koštovku slivovičky, foto a zbehli sme späť na Winterraum, náš base camp_ Martin Busch Hütte.

Ostatné dni v Ötziho raji sme šľapali a lyžovali panenské svahy a užívali slniečka do sýtosti. Absolvovali sme malý lavínový kurzík, za ktorý Zolimu ďakujeme. Viac slov ani netreba, kuk na foto. 🙂

Sneh, sa žiaľ už nesypal, tak akoby sme si želali, teda v našom niekoľko kilometrovom rádiuse, nemyslím tým USA alebo Kanadu a iných šťastlivcov. Víkendy vyhradené na lyže, sme operatívne menili za chalupu, wellness alebo len tak za behy. Predposledný februárový víkend sa nám zacnelo za lyžami a tak sme sa ako zúfalci vybrali na Stuhleck, hore svahom k Alois-Günther Hause, v peknom tempe s vidinou pivečka a Nuss Strudel.

A to je asi záver, snežienky zvedavo vykúkajú a bežecký kalendár sa plní, tak hor sa behať ďalej.