Nízkotatranská nestíhačka, alebo závod zo zadného voja. Zdravotne sa toho veľa nezmenilo, hemoglobin držím na stovke, ale stovky s tým behať zatiaľ veľmi neviem. NTS sme aj tak neodvolali a vyrazili do Telgártu. Vychutnať atmosféru a pokecať so známymi, a NTSka má naozaj atmosféru, niekedy sa mi zdalo dusivú, pochopiteľne ide o elimináciu v polovici závoda. Nám však od začiatku bolo jasné, že dnes skúšame tohtoročnú novinku NTS62, tak nejak bez boja.
Štartovali sme ráno do slnečného počasia. Do Šumiacu sme prebiehali cez cigánske ghetto, asi aby sme tempo udržiavali rýchle od samého začiatku. Zo Šumiacu po zelenej smer Kráľova hoľa, kam sme prichádzali ako poslední, ale bez starostí, dnes nikoho nestíhame a nikdy sme si závod neužívali zo zadného voja. Časom bolo treba nájsť odpoveď na otázky, čo sa deje posledným v štartovnom poli? Majú ešte čo jesť, zaujíma sa o nich niekto, dostane sa im rovnakého povzbudenia? Na NTS áno, jedla aj povzbudenia sme mali dostatok a dobrovoľníci boli naozaj super po celej trati, teda môžeme posúdiť len na 62 kilometrovej trati.
Od Kráľovej sa konečne rozbiehame, sem-tam ideme, nechávame sa smažiť letným slnkom a dodržiavame pitný režim. V batohu som mala nejaké tyčinky, ale žiadnu z nich som neminula, telu sa žiadalo piť, ale so žblnkajúcim akváriom sa ťažko beží, tak som sa krotila, aby som sa neutopila zvnútra. Zbyněk si už tradične užíval najmä zbehy, a ten do Priehyby bol vskutku výživným. U Rada v priehybe sme dotankovali a ani sa mi ten sakra-kopec nezdal taký veľký, ale doplnené tekutiny rýchlo mizli v spaľovni, z ktorej sa stávali naše telá. Na trati sme postupovali niekedy behom, inokedy sme sa zabudli v čučoriedkovom poli, teda v tých poliach sme boli zadkami hore dosť často. Po pár hodinách som snívala už len o studenom prameni pred Ramžou. Sen spláchol výdatný dážď, nie len taká hocijaká spŕška. Do minuty sme boli úplne mokrý a po ceste sme zbierali bonusové kvapky z vysokej trávy a mokrých stromov. A prameň? Nemal pre nás ten správny chladivý efekt, ale napili sme sa do sýtosti. Malé vodné zdroje sú na horských stovkách skutočné vykúpenie, plus pohostenia, kde si kúpite čapovné pivečko. Pri zbehu do Čertovice, sa nám marí pred očami, alebo vari je to naozaj naše auto, pekne zaparkované a čaká, už len na nás. No odolávame nástrahe organizátora a zacvakávame žltý náramok, dojedáme polievku: pivnú a aj vývar. A opäť veselo do kopca. Zanechávame za sebou hotový lazaret. To je daň NTSky, nabudúce treba kalkulovať s odpálenými bežcami vopred a eliminačka nebude taký strašiak.
Ide to, bude to už len kúsok a na krásnom hrebeni. Kontrola na Štefáničke bola parádna, veselí a možno aj radi, že to budú mať pomaly za sebou. Aj my sme dnešný nezávodný pretek chceli už mať za sebou. A tak zbiehame na Trangošku. Pri zbehu obiehame turistov, Zbyněk beží prvý a turisti s neveriacimi ústami kukajú ako nám to beží po kameňoch. Dobiehame na Trangošku ja využívam, posledný prameň a utekáme do cieľa, kde na nás číhal fotograf, milé. Myslím, že by to mohla byť cieľová foto ak ju nájdeme. Takto nám organizátory dali možnosť NTS nejako dokončiť, hoci len 62 km – 3.500, ale s plným servisom na konci. Sprcha a odvoz autobusom do cieľa na Donovaly. Len 5 družstiev využilo možnosť dokončiť NT62 a v autobuse je miesta dosť aj na spanie. Na Donovaloch si dávame pivká a ráno nám ostáva už len potlesk pre borcov na popredných pozíciach a samozrejme potlesk aj pre organizačný tím.
Bolo to fyzické trápenie, a bolo by treba sa dať už dohromady, alebo si dať na chvíľu pokoj od takýchto víkendových aktivít. Uvidíme, ako bude.
bezeckepotulky 