Minuloročná zima sa od tohtoročnej veľmi nelíši. No nevzdávame sa. Boli sme sa trochu vyvenčiť v Nízkych Tatrách so Zolim a zopár ďalšími nadšencami. Zaparkovali sme na Čertovici, obliekli sa do hmlistého počasia, posilnili sa domácou svačinou (cviklové placky a čokoládovo cviklový koláč pečený predchádzajúci večer). Šľapať sme začali po zjazdovke na hrebeň. Cieľ nebol úplne jasný, chceli sme lyžovať, ale aj trochu trénovať a aj tak všetko záviselo od podmienok. Na hrebeni bola hmla, panorámu a ani azúro na fotkách nehľadajte.
No nefúkalo a šľapalo sa nám dobre, na pohodu_pomaličky. V jednom mizernom úseku, kde sme oberali čučoriekdy minulé leto, sme prenášali lyže, snehu bolo málo, len holé kríky vytŕčali do strán, škoda drať pásy. Zlé podmienky, nám ale zabezpečili luxus prázdneho hrebeňa, stretli sme len dvoch ľudí v opačnom smere. Za Kumštovým sedlom, sme sa rozdelili, na Štefáničku ešte ďaleko a skupina nepostupovala obzvlášť rýchlo. Niektorí sa pokúsili zlyžovať cez hmlu do Jarabej a my sme sa vrátili na Čertovicu po auto a zablnúť si na prázdnej zjazdovke. Bola to len ochutnávka tohtoročnej sezóny a ja stále verím, že sneh sa vráti do našich hôr, nemyslím poprašok, ale parádnu perinu.