Pozerám výsledky z minulých rokov a musím zájsť až do roku 2013, čo sme boli naposledy na Krasňanskej. Časy sme nemali najhoršie, je čo zlepšovať, no tento rok nám OR nevyjde. Zbyněk po ponitrianskej a ja po mesačnom tréningu väčšinou na rovinkách, z núdze cnosť. Ale tešíme sa, jesenný prebeh s karpatskými chrtmi nemôže chýbať v našich kalendároch. Osvedčená trať, stretnutie so známymi a prosím pekne, tento rok vegánske občerstvenie a palacinky a iné dobroty, no ale nepredbiehajme. Najskôr štart.

Pri vinohradoch sa pozdravíme so známymi, niečo rýchlo pokecáme. Dav sa sformuje do žiadúceho tvaru aaaaa rozchod. Zbyněk mi zmizol z dohľadu behom sekundy, predsa len by sa možno pokúsil o čas rokov minulých. Ja sa pri rozbehu šetrím, nohy sú akési veselé, slniečko žiarivé a trať vlnitá, pre dvojnásobnú radosť s výbehu ako aj so zbehu.

Nad Krasňanmi mi trochu tuhnú nohy, pozerám priemerku na garminoch, ale ešte je čas na finišerské koncovky, šetrím sa, ostatne tak ako vždy. Na preteku je od pravidelných harcovníkov, cez vytrénovaných chrtov až po nováčikov, celé bežecké spektrum. Podarí sa mi niekoľko ľudí obehnúť, od samej radosti sa mi pod nohami vlnia kilometre, zatočené do príjemného singláča smer Pekná cesta. Od búdy, kde zvykne byť občerstvovačka na Baba-Kamzík, dupem kopec v pokluse. V stúpaní od prameňa, ale tuším, že ten stupák nevyklušem, a aj tak jest. No len na chvíľu prejdem do chôdze a hor sa na Kamzík, tentoraz netradične cez modrú cyklistickú. Občerstvovačku míňam bez povšimnutia, posledných šesť kilometrov už nie je dôvod sa šetriť. Zbieham ako blázon a aj tak mi priemerka neklesá, rýchlosť sa nehýbe a za mnou nie je žiarivá čiara. Ako to? Dokelu. Ťahám, nohy dvíham do výšky až kdesi z podzemia a priemerka nesposlušne ostáva vysoko. No nič, predbehnem ešte dvoch ľudí, teraz už nemôžem ubrať, do cieľa ostávajú dva kilometre. Čas bude definitívne horší ako pominulé roky, ale radosť sa výsledným časom nedá zastrašiť a čaruje mi úsmev na tvári, letím, hoci nohy sa zťažka dvíhajú v rytmickom ťažení do cieľa. 1:43, nie je bohviečo, nuž nie vždy je forma na rekordy. Zbyněk doklusal v peknom čase za 1:24. Dal si pivečko s Martinom, rozobrali sme najbližšie podujatia a čakali sme na tombolu, v ktorej boli dva súdky piva. Nikto z nás súdok nevyhral, ale nedeľa sa naozaj vydarila.

Výsledky zdes.

K nedeľnému obedu sme si dali  vzorku IPA, Sierra Nevada a večer pôjdeme do sauny. No ako oslava začínajúcej jesene, bol toto nádherný deň.

Vďaka Krasňanskej Kúri za super atmosféru a vydarenú nedeľu. Na jar alebo na jeseň prídeme opäť.