Nie som úplny amatér, v našej rodina sa detská práca brala ako regulérna sila, na ktorú síce treba ešte dohliadať alebo trochu okričať, aby sa úplne nezvlčila, ale na záhradke makám od mala. Pre občasný exém som bola pozorovaná zhovievavou pediatričkou, ale nič vážne mi nedokázala nájsť. Až úpadok poľnohospodárstva na začiatku 21. storočia, ukončil nútené práce. Ale, nie oco žartujem, vážne som si záľubu v mrvení sa v pôde vypestovala aj vďaka vám, keď ostatné deti hrali bezstarostne vybíjanú v sobotu na dvore a my sme vykopávali zemiaky na nemalom gazdovstve.

No  pri občasných rozhovoroch so segrou, usudzujem, že ste nás obe dobre zaštepili. A za štep lásky k pôde vám patrí vďaka.

Apríl 11, 2015

Ilustračne ako som začala sezónu. Opätovné začiatky bývajú ťažké. Nasledovať by mal úsmev zbitého psa po cross fite s rýľom, ale ľútosť sa u nás nenosí.

Metodika je dôležitou súčasťou správneho Mičurína, často sa skloňuje…