Ponitrianska stovka 2015

Ponitrianska 2015 alebo návrat po dvoch rokoch na jednu z prvých stoviek. Príležitosť otestovať vlastnú rýchlosť a teda vyskúšať stovku bez Gabiki,  ktorá tentoraz nemohla štartovať, ale nakoniec ma prišla povzbudiť na Remitáž a vyzdvihnúť v cieli.

Cestou do Handlovej kontrolujeme situáciu okolo Veľkého Pola, aby sme nakoniec pristáli a rovno sa registrovali. Spravili sme si malý výlet do obchodu a pri návrate s pár fľaškami “Ihličia” bola registrácia v plnom prúde. Pomalá večierka o polnoci a s radosťou sa ukladáme na chodbe, kde je oproti telocvični aspoň trochu znesiteľne. Prebúdzam sa skoro ráno, balím sa na 105 kilometrovú cestu a mimochodom registrujem práve prebiehajúcu búrku. Našťastie, keď sa vyberám na štart už je po búrke,  v meste ani pamiatky, čo sa však nedá povedať o výstupe na Gríč, kde sme zažívali pravé bahenné kúpele, toho dňa našťastie jediné. Z Veľkého Gríča pomaly naberám výškové metre rozprávkovým lesom, miestami presvitajú slnečné lúče,  inokedy ma schladil jemný dážď. V tomto duchu sa niesla takmer celá cesta, až po kontrolu vo Veľkom Poli. Veľa úsekov som si konečne pozrel aj za svetla a hlavne výhľad z Vtáčnika stál naozaj za to, aj ten výstup je v tomto smere nejaký ľahší.

IMG210

Od Veľkého Pola a prvej väčšej občerstvovačky naberám ďalšie výškové metre “obchádzkou” asfaltu cez lúky, z ktorých sú krásne výhľady do krajiny, žiaľ na jednom mieste sme sa asfaltu vyhli, na inom pre zmenu pribudol. Čo už keď lesáci nevedia, čo s peniazmi. Terén sa stáva “rovnejším” a tým aj behatelnejším. Celkom rýchlo prichádzam na ďalšiu luxusnú stanicu v Jedľových Kostoľanoch, ale nemám v pláne sa už nikde príliš dlho zdržiavať. Povinné cestoviny jedno malé pivko a ide sa ďalej smer Skýcov. (Zaujímavé že mi na tejto stovke pivo nejako nešlapalo, možno aj vďaka adpatogénom.) Ale to už sa dostávam do druhej polovice, zbeh ku Skýcovskému mlynu si pamätám z pred dvoch rokov, ale v opačnom smere a od neho čakám strmé stúpanie, ktoré sa nakoniec nekoná a je to len také príjemné prehupnutie cez kopček. V Skýcove stretávam roztomilú babičku, ktorá ma hostí výbornou hruškou (a to som sa jej sprvu bránil). Zo Skýcova viem, že ma čaká zvlnený hrebeň až po Veľký Tríbeč. Zmena trasy je, ale ku prospechu pretože výsledné stúpanie na Tríbeč je naozaj krátke. Na Tríbeči sa mi začína pomaly šeriť, ale dávam si podmienku, že až po horáreň Jedliny idem bez čelovky. Posielam Gabike informačnú SMS s aktuálnou polohou. Volá mi naspäť z auta, že vyrazila a bude ma čakať v Remitáži a nech makám, makám a neflákam sa.IMG213

Nie je mi viac treba a automaticky zrýchľujem. Z každej strany sa ozýva ručanie jeleňov v ruji a ja v jednom okamihu registrujem pohyb za sebou. V tej tme mi zovrelo polky,  ostávam ako skamenelý, našťastie sa z tieňa vykluje ďalší bežec a tak spolu pokračujeme až k horárni. Od horárne sa snažím bežať pokiaľ to ide, prechádzam Kostoľanmi a automaticky míňam kontrolu. Našťastie bezpečnostná poistka zafunguje a tak sa po 300 metroch otáčam a píšem si heslo na smerovníku. Stúpanie som si pamätal strmšie, nevadí o to rýchlejšie zbehnem. No schaosil som, kde je vlastne občerstvovačka, lebo v chatovej oblasti by nás boli viacerí mali čím občerstviť.  No keď zbadám naše auto už viem že som dobre. Zvítam sa s Gabikou, odovzdávam kontrolný hárok, obzerám jedlo a bum, jobovka, že nemám tajnú kontrolu. Pár minút to ťažko rozdýchavam, ale nakoniec sa lúčim na Remitáži a vraciam sa po tajnú zhruba 300 m. Takí som nasraní a  posledných 15 kilometrov ma adrenalín ťahá do cieľa, teda smer Zobor a Nitra. Prebeh do Žirian je oddychový pred infarktovým stúpaním na Žibricu. Odtiaľ to už bude malina ešte Zobor a posledná zastávka u výbornej kontroly 17. A už len strmhlavý zbeh do Nitry. Budovu cieľa našťastie rýchlo identifikujem a mám to za sebou s výsledným časom 16:38. Gabika ma už čaká s „plzničkou“ a výbornou domácou polievkou. Dávam regeneračnú studenú sprchu degustačné čierne pivko z produkcie Zbyňovaru, vypočujeme si Honzu s najnovšími historkami a odchádzame domov.

Všetci, čo sa podieľali na organizácii tejto precízne zorganizovanej akcie si zaslúžia obrovské ďakujem, za podporu, servis, dobrú náladu a silu znášať slabosti účastníkov na trati.

4 thoughts on “Ponitrianska stovka 2015

  1. Tajná kontrola určite nebola len 300m, rovnako sme červenú blikacku označujú v tomto prípade nie obstervovaciu stanicu vynechali a v daždi sa vracali hore lesikom… Inak súhlasím a chválim organizátorov

  2. no to je ta teoria relativity – vzdialenosti s dolu kopcom a s bliziacou sa obcerstvovackou skracuju :-). Ono to bolo vyse kilaku. Chalan co bezal vedla mna hovori “Aha, vpredu je blikacka, to uz sa blizime k Remitazi”. A ja mu na to “Blbost, podla Garminu mame k Remitaz este kilak a pol.” Tak som si na blikajuci strom poriadne posvietil celovkou a tam cedulka ze “Secret Checkpoint”

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s