Príliš veľa záujmov nám niekedy spôsobuje galibu v plánovaní. Milované útočisko na chalupe, varenie piva, pobehovanie po minikopcoch sa dostáva do priameho stretu s milovanými horami, ďalej od bežnej civilizácie. Úniky s prienikom záľub. Zimná dovolenka sa naplánovala tak nejak mimovoľne s lavínovým kurzom na Teryho chate, s tyger.sk. Cestou do Vysokých Tatier sme sa zastavili na návšteve u kamaráta v Západných Tatrách. Celý výlet sa točil okolo snehu, skialpy, meranie snehových hodnôt a lavínový kurz, len ten sneh akosi u nás na dolniakoch nebol a podľa správ sa zdalo, že v západkách budeme skôr behať než lyžovať. Ale len do stredy, keď konečne poriadne nasnežilo. S chalanmi z Ústavu hydrológie sme sa vybrali na meračky, obzrieť ako sa robí veda v teréne. 
Pod Červencom bolo krásne ticho, čerstvo napadnutý sneh bol radosťou nie len pre vedu, ale aj na lyžovanie.
V piatok ráno sme sa už ponáhľali na Teryho chatu. Mala som obavy z počasia a tretieho lavínového stupňa, ktorý bol vyhlásený pre Vysoké Tatry. Na pásoch sa krásne dalo šľapať od Hrebienka ešte sem-tam po kameňoch, no od Zamkovského chaty úplná nádhera. Ľudí ubudlo a v tichosti sme sa oddávali horám a myšlienkam. Ako vietor silnel a pridávali sa snehové turbínky, menili sa myšlienky. V ostrých zákrutách pod veľkým hangom som ledva ústála s batohom. Pred nami sa črtali rovnakí bojovníci, postupovali čoraz pomalšie a viditeľnosť sa zmenšovala. V najstrmšej časti som zhodila lyže a šľapala v tichosti ďalej. Nebolo treba nič hovoriť, len ísť. V hlave mi ostávalo pár otravných myšlienok, ktoré boli po pár minútách odignorované jednoduchým procesom bytia. Mozog pracuje, ako dobrý kamarát, ktorý vie čo treba, keď vám nie je dobre. Makať, udržiavať v chode svaly, vysielať signály do častí tela zabezpečujúcich pohyb vpred. Vyhostiť myšlienky oberajúce o energiu, a pridať trochu masochistickej radosti z vďaky, že život sa žije a nie prežíva v spokojnosti všedných dní.
Trojhodinový výstup sme úspešne ukončili horcom. Tyger už bol na chate a ostatní účastníci boli na ceste. Laviňák sme zahájili v piatok večer s príchodom väčšiny.
Rannú teóriu nám inštruktor Miro s avalanche.sk odprezentoval na chate, predsa len počasie bolo stále mrzké. A rôznorodosti snehovej pokrývky, jej deštruktívnych a prípadne nebezpečných konštruktívnych zmenách sa už aj tak zle počúvalo v teple chaty.
Neďaleko od chaty sme robili sondy, testy a zloženie snehových vrstiev, ktoré nám majú pomôcť odhaliť nebezpečenstvo v horách. Množstvo aspektov a faktorov, ktoré vyplývajú na vznik zosuvov musí každý zvážiť sám. Lavínová sonda nám odhalila viac z teórie o štruktúre snehu, ako sa hranatozrnný sneh správa počas kompresného testu. Kde približne vznikajú dutiny a vplyvom akého počasia sa vytvárajú. Pred očami sa nám trhali niekoľko centimetrové bloky. A naša sladká nevedomosť sa zosunula ako nevinný splaz, teda zosuv snehu menšieho rozsahu než lavína.
Práca s vyhľadávacími prístrojmi, sondami a lopatami bola nevyhnutným pokračovaním kurzu. Večerným programom bolo vyhľadávanie zasypaného prístroja načas. Prvý odvážlivec sa mal vrátiť do piatich minút, no ani po dvadsiatich sa nevracal. Najhoršie čo sa vám môže stať, už keď ste dobre vybavený, že zlyhajú baterky na prístroji, ktorý vás má zachrániť. Analógový vyhľadávač ostal ležať v snehu, bez známok život. Došla batéria a my sme ho ani po márnych pokusoch nenašli. Možno na jar sa Miro vyberie svoj prístroj dohľadať a oživiť.
Nedeľné ráno po troch dňoch veterného počasia a sneženia, bolo za odmenu. Ranostaji si užívali východ slnka. Ten pocit, keď stojíte obklopení krásou a silou hôr my stále pripomína ako malí sme, a ako veľkí chceme byť, no nikdy nebudeme. Pokora sa vám vracia do krvi a svet má trochu lepšie kontúry ako keď sa len nafukujeme v bežnom živote, s bežnými starosťami.
Kurz mal pokračovanie, deň bol slnečnejší, no pomaly bolo treba myslieť na návrat. Odskúšali sme získané znalosti v teréne, opäť neďaleko chaty. Tyger sa podujal na dobrovoľnícky zákop. Pomocou sondy sme skúšali pocítiť v snehu ľudské telo a zároveň vidieť ako ľahké je človeka minúť sondou.
Na záver sme dve družstvá spáchali malú fingovanú záchranu zahrabaných prístrojov. Od zachytenia signálu až po výkop 5-7 minút. Celkom dobrý čas, ktorý nám na záver dodal odvahy, že záchrana by sa mohla podariť. Veľa sme sa naučili, veľa zabudneme, ale víkend mal zmysel. Do civilzácie sme sa pustili skupinka šiestich lyžiarov, sneh bol miestami mokrý a ťažko sa nám zchádzalo. Načim popracovať na technike zjazdu. Pod Hangom sme prelyžovali cez splaz, ktorý spadol asi zo skál. Menšia kôpka snehu. No hory nie sú len o lavínach. Kým my sme už boli takmer dole, jedna účastníčka si pri zjazde v Malom hangu zlomila nohu. Dramatičnosť na záver nechýbala.
Naozaj vydarený kurz, Mirovi a Tygrovi veľmi pekne ďakujeme za vedomosti, skúsenosť a aj zábavu. Naučili sme sa nové veci a oživili staršie. Naozaj vďaka a snáď sa niekedy ešte uvidíme.
bezeckepotulky 