Kto Karpaty pozná, má ich rád, organizuje sa tu veľa bežeckých podujatí a veľa kilometrov sa dá natočiť v miernych kopcoch, nám tuná na dolniakoch.

Rýchlik Zoška prefrčí, teda ak máte natrenóvané, inak je to vyhliadková jazda, cez krásne vrcholy Skalnatú, Somár, Koňské hlavy samé tromfy Malých Karpát. V rýchliku skvelí ľudia podávajú samé dobroty a vôbec všetko je super, len päťdesiatka tak nejak bolí viac ako stovka, ale zase ostal nám voľný večer.

Ráno sme vyštartovali do krásneho slnečného dňa, ten gýč muselo niečo zlomiť. Najlepšie mňa na trati. Skalnatú som ako-tak prežila so cťou, na Pezinskej Babe sme sa nezdržovali, išla som si veselo po svoju krízu, asi som sa nemusela tak ponáhľať, možno čakala v lese, pred Salašom na niekoho iného a  kurňa sadla na mňa. Do Neštichu hotové utrpenie, do kopca nevládzem, z kopca ma chytajú kŕče. Nemám rada reporty z behov, kde si ľudia vylievajú srdce, aké koliformné baktérie nechali roztrúsené na trati, a tak sa nebudem rozpisovať o svojom stave, a vôbec, nedalo sa mi ani poriadne grgnúť.

V Neštichu kontrolovali tajné aj netajné heslá a zo mňa neuvážene vyletelo: Každý somár chce ísť na UTMB. Veci sa mi lepšie pamätajú v slovných obrazoch.  Nechcela som nikoho uraziť, to len kontrola UTMB bola zrovna na Somárovi, vlastne sa to ponúklo samé. Aj my sme boli pred pár rokmi na TDS, v rámci UTMB, super skúsenosť, ľudia makajte a reprezentujte, to len, že je aj veľa iných pretekov. Od Neštichu po Mariánku žiadna sláva, aj keď som pookriala pri chlapcoch spod Malej Fatry. Žiaľ len chvíľu, pred Bielym krížom sa na mňa Zbyněk, ktorý sa musel so mnou hrozne nudiť, ustarostene pozerá ako doktor na pacienta pred exitom. Nedáme si pivo vo Včelíne. Jedno sme si dali na poly, teda na lúke a táto spásonosná myšlienka nám uľahčila zvyšnú, skoro 20 kilometrovú trasu. Začali sme viac bežať a v Marianke, Zbyněk nelenil a objednal jedno pre každého. Už sme sa neplánovali flákať a do cieľa sme chceli doraziť aspoň so cťou. No, dorazili sme a to je hlavné. Čas nič moc, ale beháme pre seba a na nič špeciálne netrénujeme. Len občas zavítame na akcie SVK  Ultra, záruku stále zlepšujúcich sa pretekov, hoši (myslím chlapcov aj dievčatá: orgov a dobrovoľníkov) robíte to skvele. Ďakujeme za čas, ktorý obetujete, aby sme sa všetci mohli stretnúť, zabehať a pokecať si s kamarátmi.