V záhonoch nám rastú malé vesmírne lode plné minerálov, najmä železa a draslíka. Patizón vyzerá krásne a v kuchyni sa s ním dá robiť hocičo, nemá špecifickú chuť, ako nakorením, tak bude. Pre horských bežcov a iných anemikov je patizón veľký spolubojovník. Chystáme sa opäť do kopcov a trochu železa nezaškodí prihodiť a tak volím pšeno. Úplného preborníka vo svojej kategóri v boji s chudokrvnosťou. Bez lepku, s množstvom vlákniny, sem-tam nejaký fosfor, aby sme na horách žiarili nielen radosťou, ale aj neutíchajúcou energiou.

Takže takto:

Patizón som nastrúhala na hrubo. Pridala som zeler na chuť a potešenie nás všetkých. Pšeno, ktoré som trikrát prepláchla horúcou vodou, som ešte 15 minút varila kým nezdvojnásobilo svoj objem. Prepláchnuť ho naozaj treba dôkladne, aby neostalo horké a Vy hladný. Pridala som nastrúhaný cesnak, rozmarín, materinu dúšku, farebné korenie a soľ. Primiešala som vajíčka, najlepšie rukami, nech cítim akú konzistenciu má masa, či sa nebude rozpadať. Placky som dala do rozohriatej rúry na 30 minút. Z tej istej hmoty som spravila koláč, lebo sa mi placky už nechcelo tvarovať. Len som prisypala trochu krupicovej múky a dala piecť na 60 minút.