Po tretí raz píšem zápisky zo záhrady, pribudol nám rodinný člen, nasadili sme na jeho počesť nové stromy, odchovali dve bláznivé ovce a stáčali prvý med, ale všetko po poriadku. Začíname.

19. február 2017

Chceli by sme chystať prvé priesady, ale sneh v záhrade nás brzdí. Prestávame dúfať, že parenisko zahájime v prvé marcové dni. Zima sa nám zdá dlhá a neústupná. Aj vinič sme strihali na snehu.  Dúfame, že  mladé hlavy viniča prežili holomrazy do -15° v posledné dni minulého roka, keďže snežiť začalo až v januári. Záhrada začala naozaj odpočívať pod desaťcentimetrovou pokrývkou, ktorá sa drží aj posledné februárové dni. Ďateľ nám od hladu vyďobal dve veľké diery do úľa, sám sa do vnútra nemohol dostať, no radi by sa prišli ponúknúť sýkorky. Zbyňek obe diery elegantne zakryl latkami a nám neostávalo nič, len čakať na prvé prelety včiel, či vôbec nejaké prežili. Sme úzkostliví a ustarostení, domáce zvieratá sme ešte nemali a veľmi nám na chlpatých včielkách záleží. Cez vianočné sviatky som v studenej dielni s kladivom a vŕtačkou majstrovala nové rámiky do úľov. Zbyněk mi pripravil muster a s dôverou mi zveril nebezpečné nástroje. Nehet na ukazováku mi konečne začína odrastať, ale toto zranenie mám z inej voľnochvíle. Pri príprave triesok som si sekerou jemne zaťala do prsta. Také rany sa hoja rýchlo, ostatne časom pribudnú nové.

03. marec 2017

Tak predsa len, sme v záhrade a pracujeme v prvých ozajstných lúčoch slnka. Zbyněk rýľoval už len v krátkom tričku, ale vzduch je chladný, hoci slniečko príjemne hreje. Včely lietajú a pri prvej zbežnej prehliadke včelstiev sa zdajú pri sile, hlavne dvojka prezimovala v zdraví, doďobaná jednotka je o niečo v menšom počte, ale všetko teraz záleží od matky. Do krmítka sme im dali medové cesto, ich prvé kŕmenie. V parenisku sú už šaláty a redkvičky, rovnako tak aj skleník som prekyprila a nasadila prvé semiačka, skôr než prídu papriky a rajčiny.

Cesnak začína vystrkovať svoje zelené rožky a onedlho môžem čakať na prvú jarnú cibuľku, ktorú som sadila prvý marcový víkend. Cesnak, čo sme sadili zo semiačka minulý rok sa objavuje v záhone a bude ho treba opatrne pretrhať od buriny. A aby sme záhradu pripravili na výsadbu investovali sme do novej hračky. Rotavátorom Zbyněk prekypril aj vinohrad, kam plánujeme zasadiť rajčiny. Semiačka už sú zasadené a prvé rastlinky čakáme o pár týždňov,  uvidíme ako sa nám tentorok bude dariť a či budeme ospevovať vinohradnícke rajčiny. Naše plány na ďalší rok v záhrade začínajú mať jasné obrysy, plánujeme a tešíme sa na veľa práce, driny a radosti, ktorú nám prináša naša zem.

 

02. apríl 2017

V priebehu troch dní rozkvitli stromy, zlaté kríky a všetko obletujú neúnavné včielky. Teplota cez víkend vystúpila k letným výšinám, 21°C. Pri úprave záhradných tratí nás obletujú čmeliaky, tak aj tento rok dúfame, že majú svoje hniezdo v našich starých múroch. Ríbezľovú alej sme okopali a zahnojili krasvkým hnojom, teda granulami.  Našli sme ešte narýchlo miesto pre dva nové stromy. Vysnívala som si mandľovník, aj kvôli kvetom pre včely a aj kvôli plodom, pre nás, obsahujú užitočné minerály a oleje. Uvidíme, či sa im bude dariť v našom kraji neďaleko vinohradu, ktorý Zbyněk nie len preryl rotavátorom, ale aj vyviazal v prvý aprílový víkend. Do riadkov som zatiaľ za pomoci Zbyňka a jeho pekelných strojov zasadila mrkvu, druhý hrášok a priesady kalerábov.

 

Cibuľa a cesnak už krásne vytvorili zástupy zelených cíbikov. Minulý rok na jar, sme zasadili cesnak zo semiačka a tento rok, keď sa objavil v trati, Zbyněk ho elegantne obišiel rotavátorom, preplela som ho od suchej trávy a tešíme sa na úrodu. Zatiaľ, sa zdá byť cesnaková. V skleníku a v parenisku pomaly budeme zbierať redkvičky a špenát, hoci je šalát akýsi zabrzdený, dúfam, že čoskoro bude na stole s grilovanými špecialitami. Grilovaciu sezónu sme zahájili aj výsadbou chmeľov k drevenej strieške od grilu. Zbyňek na jeseň, až pozbiera úrodu vlastných chmeľových šišiek, chystá uvariť pivo nevýdanej kvality. V bylinkovej špirále vykukol zo zeme ligurček a minuloročný estragón, rozmarín síce zrmzol, ale alchemilka sa utešene rozrastá, s timiánom tvoria stálych obyvateľov špirály, ostatné pomaly dosadím, až predpoveď bude priaznivá a nezničí nám úrodu ako minulý rok.

01. máj

Chladné dni a mrazivé rána ešte nie sú ani zďaleka za nami. Na prvého mája slnko svitlo novým nádejam, aj keď orechy zmrzli a marhuľa tiež, zatiaľ sa tešíme na jablká a ríbezle. Prvé kaleráby počas mrazivých rán zmenili farbu, ale zatiaľ sa držia vzpriamene v radách po dvoch. Špenát vysádzam do vonkajších záhonov, pri večernej grilovačke sa ho nevieme nabažiť. Rekdvičky majú nádhernú cyklaménovú farbu, štipľavú chuť a sú chrumkavé k zblázneniu. Z rukoly odtŕham lístok po lísktu, vysadila som ju na jedno miesto v skleníku, rastie v hustom trse a v šaláte je to najlepšie korenie. Vysadili sme už aj uhorky na vonkajšie stanovište, mrkva ešte ani nemukla a sme plní očakávania.

19. máj

Teplota sa už týždeň drží nad 20°, cez deň. Mrazy dúfam načisto pominuly a záhrada sa bez obáv môže rozbehnúť. Orech sa pomaly zelená, ale žiaľ plody ani tento rok nebudú. Nezúfame, nádej nám dodávajú včely, ktoré sa vďaka repkovému polu za potokom rozbehli k zblázneniu. Pozeráme úle každý týždeň a smelo dokladáme rámiky. Nadstavili sme medník a treba nám medomet opraviť, lebo keď už nás mrazy nevytočili, vytočíme možno za pohárik medu na zimu. Každý máme svoje plodisko a medník, sledujeme kondíciu včiel a matky a obaja pristupujeme k včelám experimentálne, skúšame rôzne prístupy k zakladaniu nových rámikov do plodišťa a preskupujeme do medníka. Veľa sa radíme s Matúšom a veľa vecí snáď časom pochopíme na vlastnej koži. Sú to úžasné stvorenia, my dvaja skôr pôžitkári, tak ich nechceme upracovať k smrti, včela totiž nepozná v práci mieru.

 

 

 

 

Preskupujeme aj kompost. Rozobrali sme štvoročný kompost a založili nový. Vrchná vrstva poslúžila ako základ pre nové kompostovište a od stredu berieme humóznu hlinu na výsadbu cukín, hokkaido a presádzanie rajčín.  Priesady rajčín aj paprík sme nakoniec kupovali na trhu, v našom 17° stupňovom byte sa nám nepodarilo dopestovať skoro nič, okrem rôznych druhov čili, ktoré sme nakoniec premiestnili do skleníka, kde od Apríla bolo teplejšie, než u nás v byte.

 

 

 

 

V záhonoch nachádzam okrem buriny aj prvé lístky repy červenej, nepreplievam, aby som nevytrhala nenapadné rastlinky. Užívame si najmä špenát, šaláty a štipľavé redkvičky z pareniska a zo skleníka. Pikantné a chrumkavé, biele, či červené stále ich máme na tanieri dosť.

Chceli sme sa tešiť na egreše, ktorých plody boli prvé z ovocia, žiaľ opäť nám ich napadla pleseň. Otec nám nachystal odrezky z jeho kríka, dúfame, že budú odolnejšie, keď pochádzajú z Javorníkov. O chvíľu by mohli byť maliny, a v malinách zakvitla baza, ale na tú pôjdeme niekam do lesa, aby bolo dosť na sirup, bazolé a čaj.

Na záhrade pribudli noví obyvatelia, kosačka s krátkou životnosťou. Zbyněk im nachystal veľkorysú ohradu, čím sa snažil ochrániť aj ríbezle aj malé stromky. V prvé dni sú ovečky zmätené, ukazujú nám len talent a chuť na parkúr. Prvé ráno nás zobudili s bekotom pod oknami, keď preskočili 1m vysoký plôtik, aby nás o pol siedmej prišli pozdraviť, sú veľmi spoločenské a chceli byť aj pri našich raňajkách. No uvidíme, skončia na grile len nevieme, či nie o niečo skôr, než sme plánovali.

04. júl 2017

Márne čakám na uhorky, zjedla by som za bedničku, ale zatiaľ sme mali štyri nakladačky, pár paprík a ešte ani jednu rajčinu. Leto je opäť veľmi suché a už ani tráva pre ovce nerastie. Náramne som si ja myslela, že ovečky budú spásať trávu, zatiaľ sme to len my dvaja, ktorí kosíme a zhrabujeme seno pre naše chlpaté kamarátky, aby sme im zapchali ústa plné výčitiek a trápenia, taký je to totiž bekot, pri večerných grilovačkách znie ich ovčie blues.  Jarná zelenina už došla, hrach som pozbierala, ani šaláty už nemám, no čakám na mangold, ktorý by mal rásť aj v teple a nehnať sa hneď do kvetu. Postupne zbieram kaleráby, chrumkavé, lahodné a hlavne vo veľkom množstve. Tento rok ma nesmierne potešila cukina, teda štyri rastliny, ktoré sa vyhrievajú na kôpke hliny z kompostu. Nestíham ich trhať a spracovávať. Sú nadherné a aj keď dlhé a veľké, dúfam, že ešte chvíľu vydržia chrumkať na obed aj večeru.

V polovici júna sme stočili med. Pár fľašiek na zimu, niečo pre rodinu a ak zoženieme kvasnice tuším si aj trochu medoviny spravíme. V siedmom mesiaci tehotenstva som nechcela riskovať včelí vpich, obliekla som sa a prepásala opaskom, aby ma žiadna včielka nebodla. Počasie bolo zamračené, nie úplne ideálne a teplota okolo 24 stupňov, ale pri vyťaženosti, sme už nemohl dlhšie čakať. Včely zbierali hlavne nektár z repky a tá tvrdne v plástoch do dvoch týždňov. Včelám sme nechali polovicu zásob, polovicu sme si vzali a za ich usilovnú prácu im ďakujeme. Med sme stáčali na starom medomete, ktorý nám daroval strýc Milan a ktorí veľmi dobre poslúžil. Kvitnú  lúky a lipy, usilovní pracanti ešte môžu znášať, uvidíme pri pravidelnej prehliadke ako sa im bude dariť.

 

 

 

Za teplého počasia som obrala sladké ríbezle a nejaké maliny, aj keď malín je tohto roku veľmi málo, neviem či premrzli alebo sa dusia pod jarmom žihľavy a bazy, ktorá sa nám rozrastá v malinčí. Aj hrozno trochu premrzlo, ale možno nám pár strapcov predsa len ostane. Terasa je hotová, najmä vďaka Fridimu, dôsledný kamarát, ktorý neobsedí a pomôže hoci sme ho len zavolali leňošiť a grilovať. Po pergole sa ťahá vinič zo starého koreňa, na jeseň až hrozno dozreje budú nám bobuľe samé padať do úst.

 

 

 

 

25. júl 2017

Leto je opäť veľmi suché, zalievam najmä skleník, hoci je vnútri natiahnutá závlaha, uhorky akosi nechcú dorastať a rajčiny sa nechcú červenať. Vonkajšie uhorky sa ohýbajú na sieťke počas horúcich suchých dní a trápia ma svojim nedostatkom plodov. Papriky v skleníku rozvoniavajú a habanera dorastajú do obrej veľkosti. Zeleniny nie je veľa, ale na večerné posedenie s rodinou alebo kamarátmi tak akurát. Taboulé zachráni hocijaká varianta z cukiny, šalát, nakladaná s kôprom alebo grilovaná s cesnakom.

 

 

Cvikla tento rok sklamala úplne, nevenovala som jej až takú pozornosť a hlavne chýbala závlaha, rovnako zúbožene vyzerajú zemiaky. Ešte dúfam, že do jesene dorastie ďalší hrášok, vybuľví sa fenikel a hokkaida. Každý rok, zdá sa, dozreje iný druh. Minulý rok sa hokkaido na hnojisku vytrápilo a tento rok sa utešene plazí od rohu skleníka až doprostred záhrady, dúfam, že oranžové gule hebkej maslovej chuti ozdobia náš jesenný stôl, keď vonku padá lístie. Ovečkám priebežne kosíme okolie, naše aj susedovie, zhrabávame trávu v horúcich lúčoch slnka a oni ťahajú len to svoje béblues z prázndých útrob ich nenažraných brúch. Keď stíchnu, vieme, že žuvkajú trávu z jasiel a my máme na chvíľu pokoj. Priebežne zalievam vinohrad a ríbezle, a vôbec chodiť s hadicou po záhrade a zalievať je najkrajšie, keď vonku praží slnko do chrumkava, mna chladí studená voda a dobrý pocit, že sa môžno o rok rozrastú kríky sladkých ríbezlí  a vinohrad nám odovzdá aspoň ako takú úrodu. Zbyněk priebežne strihá šlahúne a hádže do ringu našim ovečkam, ktoré ako bakchusantky pôžitkársky zmĺknu nad mladými listami viniča.

14. september 2017

Záhradu sme nechali napospas samej sebe, okrem zalievania a zberu urody sa nám, žiaľ už nedarí priložiť ruku k dielu, či lepšie povedané zaryť ruky do hliny. Na deň vpádu priateľských vojsk, prišiel na svet aj náš Gabko, budúci pomocník do záhrady a do chalúpky. Kým sme mohli spolu vycestovať, Zbyněk chodil na otočku kŕmiť ovce a zbierať rajčiny a iné plody. Nakoniec sa začervenali a budú sa hádam červenať až do októbra. Cukiny sme rozvážali po kamarátoch, susedoch a všade, kde mali záujem o plody našej záhrady. Vynaliezavosť pri receptoch pomaly došla a tak sa bez záujmu dívam ako cukiny pomaly miznú v hnilobnom procese a odovzdávajú zemi, čo z nej vyťažili. Kaleráby sme tiež nestihli pojesť, niektoré ešte miznú v silných vývaroch, ale jesť sa už moc nedajú. Uhorková stena v skleníku, po dvoch mesiacoch svojho intenzívneho plodenia, pomaly opadáva a kde tu ešte nachádzame stále chutné uhorky. Do skleníka stále prúdi kvapková závlaha a úroda je preto utešená. Špenát, ktorý som vysadila v máji treba pozbierať a zamraziť, nádherne sa rozrástol, a aj keď sú dni chladné a grilujeme už pomenej, stále by sa vynímal v šalátovom bare, keby som mala viac rúk a možno aj času.

Polievky tohto leta opäť korunuje domáca mrkva, sladká na zbláznenie. V záhonoch ju síce musím dôkladne hľadať a vôbec neostane na zimu, ale nedarí sa vždy. Z petržlenu mám len vňať, ale aj tá je plnohodnotným zdrojom železa a vôňe, ktorá očarí. A cviklu som nevidela vôbec.

 

 

Zbyněk sa vrhol na zemiaky pod jabloňou, kde panovalo večné sucho a div sa svet, vykopol za bedničku, ktorú sme ani nedúfali, že sa nám urodí. Postupne všetko pozbierame a zrýľujeme. Zaváranin nemám tento rok veľa, uhorky, kupované broskyne a chili, ktoré ozdobila perla negra, nádherná rastlinka s ozaj pikantnými plodmi. Ostáva ešte obrať hrozno.

 

 

V chalúpke sme vymaľovali obývačku, nechali opraviť a rozšíriť komín pre nové krbové kachle, ktoré majú zabezpečiť teplo domova pre najmenšieho člena. My v zime vydržíme aj 15 stupňov, ale už nie sme sami a na studený odchov je ešte čas. Gabko zatiaľ moravský vzduch miluje a my sa tešíme, keď sladko spinká na čerstvo pokosenom dvore, kde sa premáva Zbyněk na novej kosačke. Práca okolo záhrady ide trochu bokom, ale časom sa nový člen zapracuje a o pár rokov budeme pozerať s vyloženými nohami na našeho potomka, či sme ho to dobre naučili.

02.október 2017

Babie leto maľuje záhradu aj lesy do nádherných farieb, slniečko svieti a John Deery sa premávajú po cestách. Jablká sú sladké a mošt už je v pivničke, uskladnili sme 25l jabkovej šťavy, ktorú sa nám podarilo vypresovať, hlavne vďaka dedovi, ktorý opatroval Gabka, kým my sme makali na záhrade. Skontrolovali včely, či majú dosť zásob, či matka ešte ploduje a vôbec ako sa im darí. Zbyněk vykopal posledné zemiaky, preoral rotavátorom pôdu a nachystal na jesennú sadzdbu cesnaku. Pomaly sme začali upratovať v záhonoch, prerývame a bude treba na zimu zahnojiť a zavápniť pôdu. Fenikel som ostrihala, vňať suším a uskladním na prdkavý čaj, rada by som ochutnala aj buľvy, ale nie sú veľmi veľké a uvidíme, či je fenzykel dvojročka. V skleníku ostáva všetko po starom, zozbierala som asi posledné uhorky, ale papriky s rajčinami ešte nejaký týždeň potiahnu. I keď rána bývajú už skoro mrazivé. V záhonoch ostáva cukina, kvitne a obdarúva nás svojimi plodmi, ktoré v chladničke už nie je kam dávať. Cukina tak končí u nás skoro v každom recepte, nenápadne zakomponovaná do obeda, v rajčinovej polievke na hustotu, v rizote na farbu v plackách… Až skončí cukinová variácia, budem kreovať z dyne, veľkej ako svet. Hokkaida odložím na neskôr, hádam vydržia v pivnici do vianoc.

 

 

Mangold sa rozrástol do zelenej krásy a po častiach končí v mrazničke alebo v zemiakoch, ako blitva, milá spomienka na Chorvátske dovolenky. V ohrade pobehujú ovce, ktoré narástli a pomaly menia srsť. V ohrade sa pýši aj idaretka, ktorú musíme obrať a aj keď jabĺk nebolo veľa, dúfame, že nejaké uskladníme na zimu. Orechy, na naše prekvapenie opäť padajú v celkom hojnom počte, nedúfali sme, kvôli jarným mrazom, ale opäť bude do koláčov alebo len tak pod zub, k večerným dišputám. Sporadicky zbieram maliny do ranného smoothies a z bazy, ktorá dozrela v malinách som spravila bezinkový likér, ak by nás prepadli náhodou nejaké jesenné neduhy. Roboty je ešte veľa a aj hríbov, len čas ten akosi chýba, treba nám spravodlivo čas rozdeliť, aby sme postíhali do blížiacej sa zimy, čo najviac.

20.november

Hríby sme nakoniec nazbierali v Javorníkoch, našli sme aj dubáčiky, tak akurát do vianočnej kapusty. Kapusta už kvasí a pomaly budeme môcť ochutnať prvú ukážku vitamínovej bomby. Zo záhrady sme zozbierali posledne plody, teda stále je ešte špenát v jednej polovicy pareniska, ale nemyslím, že prežije s prvými mrazmi. Druhú polovicu pareniska som zrýľovala a posypala vápnom. Zbyněk mi tam nechal vytiecť poslednú uskladnenú dažďovú vodu, až sa ochladí, pôda premrzne a vyhubí pliagu. Ostáva ešte skleník vyčistiť, poumývať, ale papriky zo skleníka sme raňajkovali ešte pred týždňom  a rajčiny dochutili veggie boršč a vobec stále je tam veľa zelených plodov, v habanerach a chili papričkách dozrieva kapsaicín, aby nás v zime dobre hriali v polievke. Ak vyjde čas zavarím harissu k hocičomu alebo k jahňatám, ktoré úž sú v mrazničke. Bola zabíjačka a bolo veselo, ostal nám hnoj, ktorý bude dva-tri roky dozrievať aby sa dal použiť do záhonov. Uvidíme, či spoločnosť domácich zvieratiek prospela jabloniam, veríme, že dobre pohnojené ich výlučkami nám o rok prinesú úrodu, ak opäť nezmrznú kvôli jarným mrazom.

 

Do čerstvo preoranej pôdy som zasadila cesnak, pravý paličák, len sa mi zdá, že akosi málo. Chýba mi ešte cibuľka, hádam ešte zoženiem sadzačky. Skúsila som zasadiť tento rok petržlen už teraz na jeseň, ak prežije, mohol by z jari skôr vyklíčiť a konečne by som sa a dočkala voňavej úrody. Pozbierala som aj posledný zeler s veľmi maličkými buľvami, ale zato voňavými, ani čo by ich parfumovali. Z koreňovej zeleniny, kalerábu a všetkého, čo mi ostalo som porobila balíčky do mrazničky, polievka zo záhrady v zimné, dúfam zasnežené dni, poteší a zahreje.

Padlo lístie z orecha, tento rok veľmi postupne a sporadicky, akoby vyčkával až si konečne nájdeme čas aj na jeho zhrabanie. Susedovi tiež padalo a tak sa Zbyňek konečne dokopal k jeho prerezaniu, bolo už treba, rozrástol sa starý orech do šírky, aby sme uchránili strechu na chalupe a aj mladé stromčeky museli sme mu korunu zrezať, no len po bokoch. Konáre som potom strihala na menšie, aby sa zmestili na rozkurovanie alebo len tak večer do krbu, až sa preschnú. Popri tom som Gabkovi nastrihala konáre v rôznach tvaroch do hračky, ktorá až bude vedieť chytiť prvé veci, bude rozvíjať jeho motoriku. 

01. január 2018

Skleník som vyumývala, Zbyněk ho ručne prerýľoval, keď nasnežilo zasypala som ho snehom. Zbyněk začal strihať vinohrad, stromčeky a maliny, ale inak v záhrade už nie je ďalšia robota. Len sneh a mráz sa strieda s dažďom.

Rok 2018 sa ani poriadne nezačal, my máme nielen plány, ale aj opäť veľa chuti a energie skúsiť nové veci, zopakovať tie osvedčené a spolu si užívať slnečné dni na záhrade s kamarátmi, alebo len v kruhu našej malej rodiny.