Predošlý rok bol slnečný a horúci, až dopíšem tohtoročný malý denník uvidím, čo nám záhradné potešenie a práca priniesli v roku 2016.

Začíname.

20 február 2016

Teplé februárové počasie sa odrzkadľuje aj v záhrade, ešte by mala spať, užívať si pod snehovou perinou a naberať sily. Teploty sa pohybujú nad nulou aj počas noci, dni sú chladné, ale nie mrazivé a je to na prírode vidieť. Pri prebehu v milovaných kopcoch sa nám už pod nohami belejú snežienky a hora sa zazelenala medvedím cesnakom. Aj náš cesnak, ktorý sme zasadili na jeseň sa ozýva hlasom zelených byliek. Pripravujeme sa na príchod jari, vinič aj ovocné stromy sú ostrihané. Vidieť prvé púčiky a ja mám trochu obavy, aby posledné prípadné mrazy nezmarili rast a prebúdzanie záhrady. No ale uvidíme. Prvé pokusy sme započali v parenisku. Stále to nazývam pokusy, lebo výsledky drobného poľnohospodárstva sú nejasné, záležitosť – značne riziková a všetko záleží od počasia. Určite sú rady a návody ako postupovať, no lepšie raz zasadiť ako dvakrát googliť. Nakúpili sme semiačka redkvičiek, šalátu, špenátu a iných drobností, ktoré už spokojne ležia v zemi.

Parenisko som ako statočná teoretička pomohla vyrobiť z rámov a igelitu. Netreba sa veľa rozpisovať, prax pri pribíjaní klinocov mi chýba, ale prsty mám všetky a bezfarebné, čo nemôže povedať každý ultramaratónec.

Krtkovia sa činili a po záhrade nám pribúdali kopčeky čerstvej hliny. Zbyněk by sa ich najradšej zbavil, elegantne budíkovou sonátou. Ak sa mu ich podarí vyhnať, skúsim koncert opísať. No ale teraz  by bola škoda nevyužiť ich statočnej práce, s fúrikom a lopatkou som pozbierala čerstvo nakyprenú pôdu a dosypala s primiešanou rašelinou do špirály. Takmer som neodolala a dosadila  som aj bylinky. No ešte je čas. Zima môže ešte kedykoľvek ukázať svoju nadvládu.

No hrášok som už nasadila v prvý marcový víkend, vraj treba pridávať viac zrniek naraz do jednej jamky, aby sa o seba opierali až budú vyrastať. Rada prišla neskoro, a ja dúfam, že sa mi podarí vypestovat solitéry, dostatočne silné, aby sa do nebies ťahali sami. Nasadení je ďaleko od cesnaku a cibule,  ich prípadnej nevraživosti ešte zabránime skleníkom. Dodať by nám ho mali okolo veľkej noci. A to je najvyšší čas, sadeničky už vykukujú prvé lístky v teplom opare radiátorov a my sa nevieme dočkať, ich presadenia.

30 Marec 2016

V parenisku sa zatiaľ neobjavilo veľa, teda skoro nič. Pár zelených lístkov redkvičky a nesmelé lístky šalátu. Úplne cítim jeho železnú silu, až teda dorastie. Možno mi do pareniska prefukuje alebo bolo málo slnečných dní, a hlavne, pôda nie je presýtená vodou. Zima nepriniesla veľa zrážok a je to poznať, veď aj skialpy sme vytiahli len raz. Zatiaľ zalievam. Sedávam na obrubníčku a v prvých slnečných lúčoch sledujem ako dýcha zem.

Ale dlho aj tak neobsedím. Pred veľkou nocou prišiel skleník.  Lexan a hliník,  ľahké materiály, čistá práca a dva stĺpy v ceste za záhradkarským potešením. V miestnej krčme som vybavila, hoci na neurčito, požiarnicku pomoc, no ale Zbyňek nelenil, odpílil stĺp, vyrobil háky a s odhodlaním vraví: Poď, žena moja, máme robotu. 2,5 metra na šírku 5 metrov na dĺžku 80 kilogramov čistej váhy a ten môj bláznivý chlap vraví, že to prenesieme. Nuž, tak prenesieme. Cez veľkonočnú nedeľu za súmraku sme skleník naozaj preniesli. Natiahli sme čiernu fóliu a priesady, ktoré Zbyněk vypestoval na 21 poschodí.

Zatiaľ sme dosadili ešte hrášok, cibuľku jarnú, mrkvu a petržlen. Záhrada je síce prerýľovaná, ale francúzka cibuľka, zdá sa prežila ešte z rokov minulých a teraz sa ukazuje, kde sa usadila. Môže byť, lebo pažítka došla a dať si na chalupe dedinský chlebík s maslom a pažítkou alebo cibuľkou je nádherná spomienka na roky, keď ma ešte kríže z okopávania neboleli.

24. apríl 2016

Dni sú slnečné, no veľmi suché. Stromy krásne zakvitli, aj mladé jablone majú nádherné ružové kvety. Zbyněk sa veľmi teší zo zakvitnutých hrušiek, sliviek a presadenej jablone. Z ríbezlí sa nám uchytili aj najmladšie odrezky a statočne vyhnali dva tri kvietky. Z listov čiernych ríbezlí som navarila čaj, keď sa výrazne ochladilo pod 8°C. Tento týždeň teplota v noci klesá pod jeden stupeň,no o stromi sa zatiaľ nebojíme a ostatná zelenina by mala prežiť, nemáme veľa nasadené a s ostatnými druhmi ako zeler a kaleráb stále čakáme. Hrášok má do výšky 10 centimetrov, stále málo, ale robí mi takú radosť, že som k nemu pristavala palice. Teda odrezky, ktoré som si zbierala, keď Zbyněk strihal stromy. Vačšinu koreňovej zeleniny, paštrnák, mrkvu, pertržlen a cviklu som už zasadila. Vyberala som miesta, kde predtým koreňová zelenina nebola, lebo pôda je dosť vysilená. Pri sadení do riadkov mi prišiel Zbyněk pomôcť s akýmsi zázračným strojom, ktorý vytiahol odkiaľsi z bordela, čo máme pod šopou.

Z pareniska zbieram redkvičku, ktorú ešte nestihli zožrať slimáky. Niet sa čo diviť, že sa pasú, jej pikantná chuť štípe na jazyku a ja si spomínam na detstvo, keď mala práve takú chuť. Výborná s chlebíkom na raňajky. Hneď čo som ochutnala prvé lístky špenátu, išla som dosadiť ďalší. Hocikde, nenápadne hodím semienko pri hrášku, inokedy mi vypadnú dve-tri semienka pri cibuľke. Mám porobené záhony, ktorým som obetovala kríže, mám políčka, kde sú nasadené semiačka hocičoho čo sa práve hodilo nasadiť. A tak po čase hútam, čo tam asi môže byť. Niektoré záhony mám označené, ale inak je to skôr guerilla gardening. Až sa záhradka zazelená uvidíme, ako silné boli jednotlivé druhy.

V bylinkovej špirále budú mať tento rok zastúpenie aj iní adepti pre zdravie a chuť v kuchyni. Rozmarín zimu, žiaľ neprežil, ani ananásová šalvia, tej mi nie je až tak ľúto, no vyschla aj verbena. Koriander je super preborník, zrazu začal vykúkať aj spod kameňov, citrónový tymián sa nádherne rozrastá a napočudovanie vyšla aj alchemilka,ktorej korienok som si zobrala z lesa pri Dravcoch, keď sme si boli zabehať na návšteve u sestri. Kapucínka veselo vystrkuje prvé lístky. Dokúpila som tmavo-fialovú bazalku, zelenú ešte len skúšam dopestovať zo semiačkov. Možno som mohla ešte počkať s majoránkou a rozmarínom, ale nepatrím k trpezlivým typom. Aj žiť sa ponáhľam, nuž uvidím, či rastlinky prežijú ochladenie. Úplne novým prírastkom je curry – helichrysum. Rozvoniava do diaľky a ja ešte uvidím, ako rastlinu zúžitkovať. Hoci, nebude ťažké jej nájsť uplatnenie, počas letných grilovačiek, keď budeme popíjať pivečko zo Zbyňovarne.

02. máj 2016

Celý týždeň teploty v noci klesali pod nulu. Obrázky z vinohradov nám trhali srdce. Niektorí zapaľovali ohne, iní jemným kropením chceli zachrániť úrodu. Kvietky na stromoch pomrzli, no ešte nevieme posúdiť rozsah škôd. Marhuľa a broskyňa, ale nevyzerá, že to rozchodia.  Pri pohľade na srieň, ktorá obalila trávnik a bylinky, mi pukalo srdce. Bazalka s kapucínkou zbledli zimou a už ich ani denné slnko nedokázalo rozohriať. Ostatné bylinky zdá sa vytrvajú. Hrášok mierne ožltol, ale zdanlivo sa vyvíja dobre. V poslednú chladnú noc zapálil Zbyněk sviečky aj v sklenníku, rajčiny začali kvitnúť a nechceme prísť o potešenie ich letnej chuti. Teplota sa aj v sklenníku pohybovala okolo piatich stupňov nad nulou. Najhoršie dopadol kráľ celej záhrady. Zhorel nám orech kráľovský, aj malé princátko, teda asi trojročný budúci následník zostárnutého orecha. Čierne jahňady smutne visia na strome a my dúfame, že nám namiesto úrody poskytne aspoň zelené útočisko pod jeho korunou, pred pálivým letným slnkom. Chceli sme nasadiť zemiaky, no už druhý týždeň nevieme zohnať sadzbové, asi do malých záhonov nakoniec nahádžame nejaké z obchodu spolu s topinamburami.

naša čerešňa, bylinky. ilustračne cudzie vinohrady niekde v európe. 

14.máj

Prší, konečne sa bude môcť pôda nasýtiť vlahy a vyživovať všetko živé. Straty tohto leta budú najmä na ríbezliach, marhuliach a broskyni. Maliny zachránia letné dni svojou chuťou a vôňou a jabloň nás možno svojimi plodmi poteší na jeseň. Chodím obzerať Dulu japonskú a zdá sa, že nás poctí svojimi voňavými plodmi.

Zo skleníka sme presadili priesady patizónov a cukín do vonkajších stanovíšť. Rajčiny v skleníku sa ťahajú do výšky a Zbyněk chodí zalamovať zálistky. Papriky ako spolubývajúce s rajčinami trpia. Sú veľmi malé a opäť sa o nich pokúšajú sliziaky. Hoci je sucho, sem tam sa do pivných lapačov nejakí chytí. No čím je suchšie, tým viac sa rozrastajú mravčie stáda. Čím je viac mravcov, tým viac sú stromy napádané mšicami. Šalvia, ktorá ide práve kvitnúť je pod kvetom napadnutá mšicami, ktoré tam doniesli mravce, aby z nich mali, čo najviac cukru. Je mi do plaču, zrovna sa mi ťahá soplík a šalvia je mocný čarodej na malé zápalové neduhy. Malých pomocníčkov pri neduhoch mám aj v bylinkovej špirále, hodia sa najmä do kuchyne, ale nikdy neviem, čo môžu preliečiť, až by na to prišlo.

Hrášok, ktorý som zasadila pod marhuľou je akýsi neduživý, neviem, či je to stanovišťom, alebo mi naň chodia vtáky. Našťastie som nasadila ešte jedno políčko na slnečnom mieste vedľa pareniska. Špenát, ktorý pravidelne zbieram z onoho pareniska nám robí najväčšiu radosť pri večerných grilovačkách. V kombinácii s redkvičkou, mladou cibuľkou a hocičím, čo je po ruke je výborným sprievodným programom k hlavnej grilovacej hviezde. Najnovšie je takou hviezdou steak pre Zbyňka. A to je prosím najkrašie ukončenie dňa plného lopoty s rýľom a motykou a bežeckého tréningu, keď sa rozhorí oheň a my si môžeme vychutnať domácu zelenina, dobré víno a spoločnosť.

06 Jún 2016

Špenát je už v mrazničke a šalát sme jedli celý týždeň, keďže sme posledné kusy zbierali do debničiek. Oboje ide do kvetu a tak vznikla medzera v dopĺňaní zeleniny. Redkvičky šiestej a siedmej generácie máme stále na raňajky, ale akosi nám už nechutia. Tešíme sa na rajčiny a nakladačky. Po stenách skleníka sme natiahli sieť, po ktorej sa uhorky šplhajú do výšky i do šírky. Našli sme aj prvú uhorku, máme vyčkávaciu techniku, keďže ako správny záhradní anarchisti nevieme, či je to hadovka či nakladačka. Rajčiaky majú ešte čas, ale už vôňa rastlín je omamná. V nádeji, že sa im bude dariť vložila som do skleníka aj bazalku, žiaľ uschla a aj v špirále sa viac darí majoránke, ktorá vyšla aj zo semien. Koriander kvitne a včielky ho obletujú, nevadí im ten mydlový smrad, ktorý zo seba šíri a Zbyňek len ohŕňa nosom, ale teším sa až dozrejú a vyschnú bobuľky, ktoré chutia výborne najmä k rajčinovým jedlám. Koreňová zelenina je tento rok čistá mizéria. Podsádzala som mrkvu, ale musím sa zmieriť s polovičnou úrodou, lebo jedna časť záhonu nie a nie zarásť, dokonca ani plevelom. Dosádzala som petržlen, no našla som len pár koreňov, kdesi za skleníkom, kde som ho veru ani nečakala. Na bývalom i terajšom komposte trónia hokkaida s cukinami. Patizón dokonca zakvitol a vyrašila aj prvá fazuľa. Nad drobunkou cviklou sa v dúhových odleskoch mihá tieň Cdčiek, metálové spomienky na mladosť, o ktoré už nikto nemá záujem. Rozvešala som ich v dobrej nádeji, že odplaším, to čo mi zožralo úbohé rastlinky. Tipujem to na vtáčence, ktorým Zbyněk rozvešal ďalšie búdky. Keď zavriem oči pred pálivým slnkom, z rána je u nás na záhrade ruch ako v tropickom pralese. Koncerty nie sú zadarmo, prežilo mi len pár budúcich cviklí. No hneď vedľa v záhone sa už ťahá kukurica, ktorá by mohla vylepšiť nejednu grilovačku. Aj keď sa leto blíži veľmi nesmelo, kaleráby budeme môcť pomaly zbierať na hostinu.

Slnečné dni striedajú búrkové večery, ktoré záhradu zavlažia. Obávame sa sliziakov, ale ich výskyt je zatiaľ umiernený. Preventívne skúšame vajcové škrupiny okolo rastlín, kávovú sedlinu a voňavé bylinky všade vôkol. Zatiaľ celkom úspešne, aj keď mravce sa mi zdajú premnožené, a mali by sme niečo vymyslieť aj na ne, inak nám zničia ovocné stromy.

21 Jún 2016

Zalievame, slnečné dni su striedané prehánkami, teda sem-tam cvrkne, a nie je to vôbec poznať. V lese pri behu stretávame hubárov, bezcieľne blúdiť po Prakšiciach s poloprázdnymi košíkami húb. Metálové CD trochu pomohli a cvikla zdá sa nakoniec bude, aj keď jej výskyt je zatiaľ zriedkavý, no nevzdávam sa, podsádzala som aj tretí krát, aj petržlen. Zbyňek vonkajším nakladačkám tiež verí, ale dosadil zopár ďalších. Prišiel strýc Leoš na návštevu a on dokonca dosádzal aj šesťkrát. Poradil nám výživný výluh na mšice, so žihľavy a mäty priepornej, ktorá sa nám rozbujnela do cibuľe. Nebudú to spriaznené duše, lebo cibula sa už dva mesiace nepohla a mäta expanzívne postupuje do záhonov. Výluh pekne kvasí a jeho silná aróma nás omračuje pri práci. Výživa-nevýživa, ale jednorázové slepačince budú hádam menej dráždiť naše citlivé nosy a prinesú aj nejaký úžitok, hlavne zeleru, ktorí ostáva nemenný ako neposlušná Lótova žena. Rast viacerých rastliniek je zabrzdený, ale objavili sa aj prvé plody tekvicovité, mali sme pripravené priesady patizónov, cukety a hokaidda. Priesady a neskôr aj samostatné semiačka sme rozsádzali po pároch, aby sa opeľovanie včielkam podarilo. Až teraz neskôr, keď sa objavujú plody, zisťujeme, že tam, kde sme si mysleli ako krásne tróni cuketa na kompostovisku, zrazu sa objavuje malý zelený patizón. Nie je to ukážková záhrada, ale takto je to väčšia zábava a mnoho prekvapenií na jednom mieste.

Budujeme pergolu, Zbyněk vztýčil stĺpy, zniesol z povaly staré vodovodné rúrky a ja som sa pustila do estetickej úpravy. Zmaľovaná som bola predovšetkým ja a rebrík, no výsledok je nakoniec oku lahodiaci. Hlavne dokúpiť hlavy viniča, aby nás pri raňajkách popínavka ochránila pred ostrým letným slnkom.

Až zapadne slnko, konečne zasadneme ku grilu a užívame si krásny večr, akonáhle chrústy spustia hlasné vrtule začnú sa zlietať netopiere, je to nádherný kolobeh kŕmneho reťazca.

13. júl 2016

Horúce letné dni striedajú búrky a záhrada netrpí suchom. Rozšírenie vtáčich búdok odsudzujem ako nepremyslený krok, prišli sme o úrodu ríbezlí a aj malín je veľmi málo. Vtáky sú pre záhradu dôležité, neraz počujeme ako drozd lieči náš orech, ale tento rok oberajú aj inú ako proteinovú potravu vo vzuduchu. Koláče teda nemám z čoho piecť, ale rozširujem repertoár zeleninových šalátov. Cukety s patizónmi bujaro rastú, uhorky dozrievajú priebežne, spolu s rajčinami a papriky tento rok unikajú sliziakom len o vlások. Bezdomových slimákov nie je veľa, ale sem tam vidíme ich stopy na úrode. Pár hráškov som neobrala a nechala dosušiť priamo na stanovišti, aj pretože sa záhrade nestíham venovať. Dosušený hrášok som opäť zasadila do zeme, na stanovište, kde petržlen nevyšiel ani na tretí pokus. Zo zvedavosti som zasadila cícer, chodím ho pozorovať ako sa vyvíja, rastlinkám sa zatiaľ darí. Cvikly nie je veľa, no zato majú dosť miesta na dozrievanie. Aj brokolica ukázala svoju šišatú hlavu, no zatiaľ len jednu.

Zbyněk vytrhal cesnak, a ja myslím, že sa nestihne ani presušiť. Tzaziky sú najobľúbenejší dip ku grilovanému hocičomu. Cesnak, čo sme sadili zo semiačok nevieme už pod trávou nájsť, ale pamätáme si miesto, kde sme ho zasadili, tak ho len na jeseň nezrýľujeme necháme sa na jar prekvapiť ako sa mu darilo v zime. Zasadila som kaleráb zo semiačkov na priesady, jarná úroda dochádza, hádam budem mať do jesene ďalšie chrumkavé buľvy plné minerálov. Zbieram a suším bylinky, chalúpka rozvoniava levanduľou, medovka, žihľava a dobromyseľ sú už v komore. Kvety pomaly odkvitajú a k nám na záhradu pribudnú dva oddelky včiel. Pokúsime sa ich prezimovať, aby budúcu jar našu záhradu dobre obhospodarovali. Kurz sme absolvovali, úle sme kúpili, kamarát nám zo začiatku poradí. Strýc nám doniesol starý medomet, ale jeho opravu necháme až na jeseň alebo na rok. Zbyněk popri všetkom možnom najradšej robí medzistienky. Trafom rozpáli drôt a striehne ako sa mu vosk prepaľuje do drôtov. Pokračujeme v renovácii interiéru, maľujeme izby, vyhadzujeme staré veci a preto aj strecha nad krbom ešte nestojí. Blížia sa pivné slávnosti, kde bude mať zastúpenie aj Zbyňovar. Letná sezóna je v plnom prúde, roboty kam len oko dohliadne a ešte aj kúsok za roh. Tešíme sa, že nezaháľame, ja keď sem-tam zalahneme do hamaku čo nám visí pod orechom, aby sme v tichosti podumali, čo na seba ešte vymyslíme.

13. August 2016

Vrchol leta máme za sebou. ZbyňovarFest úspešne ukončil posledné horúce dni, spievalo sa, grilovalo a pivečko popíjalo v horúcich lúčoch slnka a chladnom príjemnom vánku.  Noci sú už, žiaľ, chladné. Perseidy sme pozerali zababušení v deke a aj to len chvíľu. Zrážok je tento rok dosť a dni sú vlhké, hoci slnečné. Vinohrad začal chytať pleseň a ani rajčiny neodozrievajú do červena, v hustom poraste ich taktiež napáda akási pliaga. Nakladačky sa nám zatiaľ rozrastajú v skleníku aj na voľných stanovištiach. Nie som veľmi zaváraninový typ, ale naložila som nakladačky, spravila pikantnú čalamádu, s dômyselne zamaskovaným nastrúhaným patizónom a baraními rohmi, čo štípu ako ďas. Z tých pár cviklí nakoniec dozreli nádherné buľvy, s listami, čo spestrili šalát. Zaváraninový deň som ukončila, naloženou cviklou s chrenom, hoci je chren trošku na hrubo, uvidíme ako sa bude situácia vyvíjať. Niečo som zavarila, niečo nechala skvasiť, pre lepší zisk B12 z kvasenej cvikle.

So strukovín dozrieva fazuľa, klíčková zelená fazuľka a cícer, dúfam, tiež dozreje. Prvý pokus s cícerom, zdá sa, bude úspešný. Stanovisko pod oknom sklenníka nie je veľmi šťastné, ale zopár bobúľ som našla a budem dúfať, že zožltnú. Brokovnica sa nepodarila, kým jedna hlávka sa črtala k obedu, niekam sme odišli behať na víkend a našli sme ju utešené zakvitnutú. Nechám na semiačka, a skúsim o rok. Semiačka postupne zbieram a ukladám do zásoby z redvičky, šalátu, kôpru a  hrachu, ktorý už stihol medzitým znova vyklíčiť. Zbyněk chodí obzerať kukuričku a teší sa z peknej úrody. Onedlho budeme vykopávať zemiaky a zbierať čiernu redkvičku. Hody nekončia a ja sa snažím zúžitkovať, všetko, čo sa podarilo dopestovať. Nezvykneme byť chorí, no pre istotu som do minuloročnej jablkovice naložila kapucínku, tinktúra, čo porazí aj stafilokoka nesmie chýbať, keby bolo treba ísť trébars aj k susedom na pomoc. Bylinky mám nasušené, a podarilo sa aj hríby nazbierať, pri nejednom prebehu. Veranda rozvoniava, no najviac od hríbov. Vďaka známym sme objavili aj jelienkovec škridlicovitý, ktorý až uschne bude parádny do korenia. Chystám na jeseň zásoby a mám veľkú radosť, keď sa komôrka plní a chalupa rozvoniava. Včielky, ktoré sme úspešne ubytovali v dvoch úľoch, zdá sa, prežívajú spokojne a hoci leto ešte nekončí, jeseň čaká na priedomí, už už by zaklopala, ale necháva dozrievať plody a udržuje nás bdelých v práci okolo záhrady.

12. Septebmber

Vrátilo sa leto. Nemyslím, že prišlo babie leto, len to naozajstné sa otriaslo ako Fénix z popola a rozžiarilo náš malý kúsok zeme. Ostrihané rajčiny privítali suchú zmenu začali plodiť nádherné veľké, zdravé plody. Vinič dostal možnosť dozrieť a nabrať cukornatosť v slnečných lúčoch septembrového slnka. V Hradišti boli slávnosti vína, výnimočná chvála vínam. Moravský folklór ma chytil za srdce, obrovské rukávce devčic z okolia Hradišťa, kyjovské vyšívané kabátce a plné mužské hlasy boli opojnejšie než veltlínek na 30 stupňovom slnku. V nedeľu nám bolo opäť do spevu, keď sme v našom malom vinohrade zbierali hrozno. Tento rok nás potešilo plným strapcami sladkého hrozna. Biele by potrebovalo ešte týždeň, nuž, ale nikto nevie, či by nám ho nakoniec vtáky nezozobalili, tak sme sa ulakomili na kyselé, že prý bude veselé. Odstrapcovali sme, aby sme si užívali plnými dúškami bíloveský bobuľový výber. Zbyněk trochu viac zacukril, no to on z lásky a nerozvážnosti. Víno je pre nás a my sami uvidíme, či to bude dezertné alebo len burčiak za pár dní.

Na záhrade stále zbierame uhorky, kapucínku a patizóny do šalátov. Už nezaváram, zásoby mám a ak sa minú, budem sa tešiť, že sa podarili. Čaká ma ešte cvikla, ktorú uložím len do pivnice, ak tam bude miesto, lebo Zbyňovar sa rozpína a zaberá skladovacie miesta. Jabĺk je málo, ale nejaké pozbierame do koláčov alebo aj na jablčnú šťavu. Stále sa teším s malín, odkedy máme včely, úroda nám vzrástla oproti letu. Maliny sú veľké a v slnečných lúčoch dozrievajú do slastnej vône. Zasadila som špenát, ale bolo príliš sucho, tak ho neviem nájsť. Trochu cíceru, čo je pri skleníku zdá sa budem môcť už tiež pobierať, začína žltnúť a bobuľky vnútri struku sú akurát. Do domu sa nám sťahujú pavúky, pavučiny sa v slnečných lúčoch lesknú v precízne utkaných sieťach, čakajú na svoje obete. Čmeliaky sa už veľmi neukazujú, aj keď rajčiny stále kvitnú a plodia, musia niekde potajomky poletovať. Včely v dvoch úľoch zažili rabovku. Nájazd cudzích včiel, každá sa snaží zohnať zásoby na zimu. Ubránili sa statočne a zdá sa, že sú v poriadku. Zbyněk dostal už svoje tretie žihadlo a môže byť, že má alergickú reakciu. Miesto vpichu má opuchnuté, ale žiadne výrazne potiaže nezažíva. Záhrada stále žije a práce je ešte veľa, treba pomýšľať nad hnojom, bo ho je vraj nedostatok, ale na posledné zrýľovanie je ešte čas.

26. Október

V predposledný októbrový víkend sme včely preliečili varriolom. Na varriodne sme našli zopár klieštikov a liečenie chceme zopakovať. Potom včely budeme mocť zazimovať a už ich nebudeme otvárať. V záhrade som zozbierala poslednú úrodu: pár uhoriek, rajčiny, vybrala  utešené cvikly a reďkev čierna ostala ešte v zemi. Akosi ju neviem v kuchyni využiť. Reďkev čistí žalúdok, ale ostáva po nej špecifický pach, s ktorým nemožno vyraziť do ulíc. Stále oberám maliny, sú trochu vodnaté, ale chutné do ranného smoothies. Zbyněk pozbieral jablká za pol hodinu a len košík. Nuž nedarí sa každý rok. Orechy začali na napočudovanie padať. Značná časť na jar zmrzla, ale niekde v zelenom lístii sa podarilo dozrieť veľkým orechom, za bedničku som nazbierala pri zhrabovaní lístia, ktoré zatiaľ opadáva postupne. Až orech zhodí všetko lístie, bude mi hrabať celý deň. Cícer som pozbierala, ale vyhodila som ho do kompostu. Daždivé obdobie v októbri spôsobilo, že plody začali plesnivieť, no nevadí o rok sadím opäť, ale trochu skôr, aby včas dozrel a stihol uschnúť, tak ako fazuľa, ktorá už je v komore. Druhá várka kalerábu, už nestihne dozrieť, buľvy sú maličké a prízemné mrazíky mu v raste neuľahčujú svoju prácu. Zasadila som aj šalát, no ten už tiež nestihne jesenné hody a Zbyněk sa dožadoval ešte úrody z pareniska, ale ja si myslím, že je načase záhrade už dať pokoj. Zrýľovať, zahnojiť a čakať na prvý veľký mráz a sneh. Je čas kapusty a tá naša už brbloce v kameninovom súdku, teda naša, kupovali sme v Stupave, ale tlačili sme doma. Na záhrade máme jednu čerešňu a jednu višňu, úroda doteraz nič moc, kvôli lepšej úrode sme im zasadili ďalšie dve, a aj dve liesky, svojou peľovosťou prinesú úžitok aj včelám, a až raz zarodia prinesú do kuchyne nové recepty. Ešte musíme dokúpiť štepy viniča a už bude hotovo. Zostrihala som majoránku, povytrhávala som bazalku a aj bylinková špirála už je pripravená na zimný odpočinok. Ostatne na horách už je prvý sneh a netreba čakať až príde do dolín.

22. November

Orech zhodil všekty listy a mne bolo ľúto, že sa tak obrovské množstvo lístia nedá využiť. Vozila som ho celý deň na kopu na koniec záhrady. Keď som o týždeň zbierala prekyprenú pôdu z krtincov, zbadala som pri kope ježka. Zťažka dýchal a vyčkával, ako sa vysporiadať s návštevou. Nečakal, že sa objaví niekto v  končinách pri jeho listovom domove. Podhodila som mu jabĺčko, s láskavosťou dieťaťa odchovaného na rozprávkach o jesenných ježkoch a ich zbere jabĺčok. Keď som sa vzdialila spokojne fufňal do trávy a hľadal ozajstnú bielkovinovú potravu. Ježko je známka zdravej záhrady a nás teší každý obyvateľ. Aj krtkovia, veď vďaka nim som mala dostatok pôdy na prihrabanie hláv viniča proti omrznutiu. Zasadili sme 25 hláv Irsai Oliver, 10 Dunaj, 10 Devín od pestovateľa zo Šenkvíc. Naše víno sme ešte nestočili, ale Svatomartinské sme už ochutnali na námestí v Hradišti. Víno sa podarilo a my sme si zamilovali moravský muškát, víno mladé, voňavé a svieže. Tož, slivovicu nie je z čoho vypáliť, ale vína sa tento rok opäť, zdá sa, podarili.

Mrazy prišli aj sneh napadol, ale už je opäť teplo, čo nahráva našej nerozhodnosti. Kultivátor sme si plánovali požičať, potom kúpiť a záhrada ostala nezoraná, ešte ani cesnak nie je v zemi. Zbyněk ručne prerýľoval skleník, ja som omyla vnútorné steny od nečistôt, aby sa nám na jar nezazelenal. Vybrala som posledné zeleniny, topinambury a čiernu reďkev. V pivnici máme skromné zásoby zeleniny a obrovskú tekvicu, ktorá k nám prerástla od susedov. Ochotne nám ju nechali na spracovanie, kým oni sa museli popasovať s ďalšími štyrmi kusmi, ja som šalela z tej jednej. Tekvicový ošiaľ dal vyniknúť mnohým receptom, ktoré prichádzali samé s ďalším rezom nožíka do tekvicovej dužiny. Sýta oranžová farba na tanieri, aj v šedom novembrovom dni presvieti váš deň. Práce máme na záhrade ešte dosť, no chceme sa pustiť do kultivácie interiéru. Zbyňovar potrebuje vykachličkovať a upratať, zväčšiť varňu, no inovácie hýbu svetom a my nemáme čas spať na vavrínoch. Čo mi pripomína, že bobkový list musím ešte vykopať a premiesniť dovnútra. Rozmarín som prikryla ihličím a uvidím, čo mi na jar povie na takú prikrývku.

25. december

Padol posledný pohár zaváraných uhoriek zo záhrady. Vo vianočnom šaláte s domácou sladkou mrkvou sa vynímali chute tvrdej, ale krásnej práce na záhrade. Na štedrý deň snežilo dvadsať minút, vzduch sa oteplil a pôda začala rozmŕzať, ale záhradu už nestihneme porýľovať. Kultivátor sme nekúpili, váhali sme a investovali sme do Zbyňovaru, ktorý je krásne vykachličkovaný.

na kopčeku za domom.

Než som začala piecť prvé medovníky zasadila som cesnak na začiatku záhona, aby na jar nezavadzal, keď budeme rýľovať. Nie sme najporiadnejší záhradkári, ale našej pôde sa venujeme s láskou. Pracujeme usilovne a vždy sa dá zabrať ešte viac, ale máme veľa záľub, ktoré ostávajú v súlade s našim životom, tak ako starostlivosť o našu chalúpku s bezmála dvadsiatimi ármi zeme. Tešíme sa na ďalší rok, na nové veci, ktoré si vymyslíme a tradičné, ktoré robia náš život stabilnejší a napĺňajú nás láskou ku všetkému, čo robíme.