Druhý tohtoročný pretek alebo tiež posledná dovolenka vo dvojici, ak nepočítame pravidelné víkendy na chalupe. Výber penzionu bol rýchly a jediné, čo sme cez fotky nemohli tušiť, bol pach, ktorý sa šíril celým údolím, kravský aromat, hustý aromat.  Na druhý deň, po raňajkách, vyrážame na obhliadku Mariam Almu. Mestečko žije prípravami na Hochkönigmana, ale my s mapou v ruke vyrážame radšej do kopcov. Aby sme ušetrili čas a aj trochu energie, volíme výstup lanovkou do výšky 1.500 mnm na menší okruh lesom. Až na penzióne zisťujem, že sme si prešli krátku časť zajtrajšieho preteku. Počas výletu nás zastihne ľahký dážď, ktorý je príjemným osviežením obzvlášť v zostupe pomedzi všade prítomné kravy.

Piatok o polnoci je štart. Na registráciu sa vyberáme krátko pred jedenástou doobeda a tak máme čas si ešte obzrieť úvodný kilometer trate. Trať začína stúpaním, mizne v serpentínkach lesom a pokračuje na zjazdovke nad Maria Almom. Túto časť ocením až v noci, keď sa otvára úžasný pohlaď do doliny. Na registráciu som sa vybral aj s celou povinnou výbavou, čo sa však dodatočne ukázalo ako zbytočné kedže nikto nič nekontroluje. Poobede odchádzame vegetovať na penzión, času máme dosť a až do desiatej len ležíme v posteli. O desiatej večer len rýchlo nahádžem veci do batoha, oblečiem sa a som pripravený vypočuť si aktuálne správy o počasí na brífingu. Ten sa naťahuje a tak nám neostáva veľa času pred štartom. Vstup do priestoru štartu podmieňuje kontrola povinnej výbavy, aspoň sa môžem pochváliť mojími novými nepremokavými nohavicami, nad ktorými krútila hlavou aj predavačka, vraj was für eine blöde Idee. Kontrola prebieha štýlom.. Has du Stirn Lampe – ja; Has du Handy – ja und Waser? – in Rucsack, Prima komt rein .. moc sa s tým neserú ale pre istotu ťahám povinnú výbavu celým pretekom, čo keď si zmyslia ma kontrolovať niekde v polovici trate. O polnoci je odštartované a prvé kilometre príjemne ubiehajú. Všade sa váľajú kravy a asi z toho svetla čeloviek nadobudli pocit, že už začal ďalší deň a prežúvajú svoje polnočné raňajky, alebo neskorú večeru do svojich štyroch žalúdkov.

Prvá občerstvovačka je naplánovaná na 12 km v obci Hinterthall. Limit je tri hodiny našťastie mám rezervu 40 minút nezdržujem sa dlho zatiaľ ani netreba len vodu a ionťák a pokračujeme na Königswegg popod masív Hochkönig. Trasa spočiatku stúpa aby prešla do príjemného single tracku, na ktorom kilometre pribúdajú samé. Ešte pred druhou kontrolou ma zastihol úsvit, odkladám čelovku. Na ďalšej kontrole  si zvyšujem náskok na limit o ďalšiu hodinu. V zbeh do Mühlbachu sa ponáhlam,  na 40 km ma čaká Gabika, je sedem hodín ráno.

Z Mühlbachu sa trať, aničoby otáčala a oblúkom nás viedla smerom do cieľa. Stúpanie  popri lanovke mi dáva zabrať a slnko začína pražiť do chrumkava.  Našťastie je všade dosť prameňov a tak o vodu nie je núdza. Ďalšia kontrola sa nachádza v Dientne na nej ma opäť čaká Gabika a jedno nealko pivo. Konečne máme aj polievku, pre istotu dávam radšej dva krát. Občerstvenie je slabšie a na výber nie je toho veľa. Keď organizátor  vidí, že si dávam pivo,  prináša mi ďalšie. Neodmietam, aj keď zase len nealko.

Z Dientnu nás čaká 30 km a najvyšší bod preteku okolo 2.100 mnm, to najlepšie na koniec.  Slnko udiera plnou silou, a ja sa len pomaly vlečiem a ďakujem za každý mráčik, ktorý aspoň na chvíľu zatieni slnko. Keď sa konečne dostanem na hrebeň, len v hĺbi duše dúfam, že to čo vidím, nebudem musieť aj prejsť. Žiaľ, som sa mýlil, v skratke mi “posledných” 30 km trvalo bezmála 7 hodín cestou sme mali najvyšší bod Hundstein s chatou Statzerhaus, kde ma na kontrole zachránili jedným chladeným nealkom. Inak to bolo čisté utrpenie, s jediným želaním, nech sa trasa stočí do údolia, ale to by bolo príliš jednoduché.  Jedinou útechou sú prekrásne výhľady na Zell am See a Kaprun s masívom Grossglockneru.

V poslednom zbehu sa snažím aspoň trochu nahnať čas, aby som došiel  pod 19 hodín, čo sa mi  nakoniec aj podarilo.  Do cieľa prebieham námestíčkom Maria Almu, ľudia tlieskajú a ja viem, že som si to zaslúžil, v cieli ma čaká Gabika, čapovaný Stiegel, finisherská fotografia pred plagátom B’jakového preteku.

Suma sumárum, parádny pretek, na ktorý som asi nemal úplne ideálne natrénované, čo sa prejavilo aj na výslednom čase ,ale mám také tušenie že sme tu neboli naposledy.