Devínsky ríbezlák

Zájsť si uprostred týždňa na ríbezlák je krásna dekadencia. Tento ríbezlák je vyzretej chuti, plný bazovej vôňe s krásnym výhľadom na rieku Moravu a výživným stúpaním na Kobylu. Tretí krát sa sem vraciame na polmaratónik Devínskou Kobylou,  Zbyněk ako starostlivý otec a ja ako bezstarostná bežkyňa.

Screen Shot 2018-05-24 at 13.56.28

trať

Trať som si zbežne pozrela, spolieham sa na organizačný team okolo Rada, ktorý akékoľvek podujatie dotiahol do dokonalosti. Nečaká nás žiaden cik-cak, tak verím, že nezablúdim, beriem si len mobil, keby predsa len náhodou, veď o nič nejde, stratiť sa v lese môže byť niekedy oslobodzujúce, teda pre mňa.

img_1955

 

Kým mi Zbyněk robil fotku pri prvom zbehu k záhradám, Gabko už veselo spinkal a nás zlial jemný dážď alebo sparná vlhkosť, už sa to nedalo rozoznať. Pri prvom stúpaní k zelenej odbočke na Sandberg som veľmi zodpovedne držala rozumné tempo, žiadne prepaľovanie a cítila som sa veselo. Okruh bol hravý, bežateľný, celý rozkvitnutý a voňavý po baze. Tešila som sa na stúpanie k Devínskej kobyle, zdolať najskôr návrat na okruh po červenej a potom na Kobylu, kde som prešla do chôdze. Medzery v tréningu do kopca sú zrejmé, no nie nenapraviteľné. Aspoň dúfam, že ma  moji chlapi pustia aj do vyšších kopcov trochu potrénovať. Ale aj Kobyla bola nakoniec za mnou a v roztrúsenej skupinke sme bežali k občerstvovačke na 14 kilometri. Odtiaľ smerom do Jezuitských lesov, kde som trať vôbec nepoznala, čo ma mierne rozhádzalo, lebo som netušila koľko ešte stúpania alebo aký profil tu môžem očakávať, ale nakoniec som sa otriasla a nechala sa unášať značenými lesnými cestičkami do cieľa. Počiatočná ľahkosť ostala na Kobyle, ale vidina cieľa a muža v čiernom, s ktorým sme sa doťahovali pekný kúsok trate ma napĺňali optimizmom na pekný čas. Čo sa mi nakoniec na 21 kilometrovej trati s prevýšenim 830 m (vraj oficiálne) aj podarilo, celkový čas 2:20 a veľká spokojnosť. Gabko zvládol svoj prvý večerný výlet. Totiž, kým on chodí spávať, my sme ešte len štartovali, ale Zbyněk to dal na jednotku, kúpil mi zaslúžene nealko pivo a hneď sme išli domov. Tradične super zorganizované, tváre po ročnej pauze sú akési neznámejšie, ale atmosféra nákazlivá, už-už by som sa prihlásila zas na nejakú ďalšiu akciu, za čo im všetkým ďakujem.

img_1977

cieľová psychadélia

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s