UltraFatra vol. 2

Čo ma to opäť pochytilo? Skúsiť bežať Ultra Fatru? Ja neviem, to je asi tým prvým aprílom, kedy Plánkovci spúšťajú registráciu.  Keď vtipkovať, tak na vlastný úkor. Nech sa môžem dosýtosti zasmiať na svojej odvahe.

Zaradila som do tréningu bicykel, ktorý ma nakoniec doviezol až na operačný stôl, pribudlo pár drátikov, ktoré mi držia pohromade lakeť. Tri mesiace od drotára, stojím na štarte. V hlave celkom čisto, netuším, čo očakávať od seba. Držali mi palce aj policajti, ktorí mi ráno 5:15 dali fúkať za Ružomberkom. Pani vodička doklady. Áno, páni policajti, len vodička, žiaden alkohol. Humor ma neopúšťa, z tréningu ostal len vtip, tak prečo sa nepobaviť.

Chalapeňo ma roztopilo. Teda Japeň, pardón, ale keďže UltraFatru krásne okorení od začiatku, prischlo mu chalapeňo a kým vystúpam na vrchol, potím sa jak ochutnávač čili. Začiatok sa potrebujem vypotiť ako pacient pri horúčke, zvyšok si budem užívať. Riadna blboosť, ale tento rok som si fakt užívala. Kombinácia Majerova skala_Krížna v hmle a jemnom rachotení z diaľky navodilil atmosféru voľnosti. Na Ostredok som bežala, lebo som stúpanie v hmle nevidela a v nohách necítila. Z hrebeňa som zbiehala prekvapená, a čo ja viem asi motivovaná, tlieskali nám pastieri oviec, oproti idúci turisti a známi bežci. Malý kúsok uznania v hmlistej chvíli slobody. To je veta, čo so sebou ťahá syndróm materskej dovolenky. Takže, tak som sa mala.

Pod Borišovom som sa prikŕmila, napojila a bežala ďalej. Ploská ako doska_nie je, ale zvládnuť sa to dá. Z vrcholu behom na Rakytov. Viem aký je mohutný a krásny, ale teraz ho nie je vidieť v hmle, o to desivejší sa mi zdal. Všetky výstupy som mala pomalé, striedme a vyrovnané. Bez obáv stúpam s dostatočnou zásobou vody. Pri zostupovaní počujem zatúlanú kravu. Jój, horkýže krava v 1 400 mnm. Zoskupili sme formáciu bežcov, honcov a pískačov, aby sme na brumkajúceho medveďa neboli sami. Až po Smrekovicu sme to ťahali spolu a robili randál, lebo na výskyt medveďa ťa upozorňujú aj tabule, čiže ak je za rohom, nech vie, že nás nedojme. Aj keby kravu napodobnil. A ona to bola krava, čo napodobnila medveďa. Aj tak sme sa s jedným spolubežcom dohodli, že to cez to medveďovo doklepneme spolu. Rada behám sama, odkedy sa striedame pri Gabkovi a chodíme na preteky_kameň, nôžky, papier, neviem za Zbyňka  nájsť lepšieho parťáka. Ale spoločnosť potešila. Sidorovo je záverečné korenie UltraFatry, ale bez neho by to bolo o ničom. Nakoniec som do cieľa prišla o skoro hodinu v lepšom čase ako minulý rok. Kvôli počasiu, najmä. Spokojná s časom 11:37 na 55 kilometrov a 3600 m prevýšenie. Šťastná, že tam mám svojich chlapov, kamarátov a pivko v cieli. A vďačná Maťovi, že mi priniesol palice, lebo bez nich by to bolo o hubu. Záver fatranského výletu sme ukončili na  na Chate pod Chlebom, lebo aj v kopcoch treba spomaliť a užiť si rodinný výlet.

 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s