Vianočný darček meškal niekoľko dní, kuriér nestihol dodať, možno tušil, že dávať mačky v ukážkovo jarný deň pod stromček, je blbosť. Poštárka vydala tajomstvo o prekvapení až na štvrtí deň, vonku zažal padať sneh, prituhlo, pripadlo, primrzlo a vycerené reťaze na mikromačkách sa trpezlivo dočkali prvého testu.

(Snowline Spikes Chainsen Light)

Testovací okruh som absolvovala s čelovkou po práci. Pod nohy som si videla obmedzene a v tme som sa mohla úplne spoľahnúť na mačacie drápy na zľadovatelom povrchu. Mačky som natiahla na adidas kanadia, topánka dosť hrubá a necitlivá voči povrchu, ale dostatočne vyhovujúca na trať s vrstvou snehu a vymrznutej zemskej hrudy. Bežecká trať ide zhurta do kopca a tam, kde sa mi včera nohy podšmykovali, dnes som veselo hopkala po naklonenej rovine za vrzgotu reťazí. Ich existenciu som prestala vnímať po pár metroch, čo je aj dôsledok bežeckej základovej topánky. V x-talonoch by možno bolo viac cítiť ich “nežné” drápky. V zbehoch som sa nemusela ohliadať na bezpečnosť alebo skúmať povrch, jednoducho som vypustila hravé mača, nech sa trochu vyblázni.
Až po vyzutí, keď zvyšné kilometre domov som odbehla po asfalate, som cítila ľahkosť a voľnosť v nohách, a to je len mínus 240 g. Ale neočakávam, ľahkosť bežeckého bytia v krušných zimných časoch, aj keď v nádhernej prírode.

Neviem zatiaľ posúdiť aké zaťaženie vydržia, ale teším sa z malého pomocníka na zimné behanie.