Brooks Pure Grit

Na trh nastúpila nová rada pure grit od brooks, čo je skvelá príležitosť vyskúšať starší model za málo peňazí. Prišli mi domov deň pred štartom na 100 km Javorníkmi. Pravidiel, čo robiť a nerobiť na stovke, pred stovkou alebo po stovke sú tisíce, ale v skutočnosti len jedno skutočne funguje, poznaj svoje telo a nohy v tomto prípade. Nohy nemám rozmaznané, verím, že si nové botičky užijú, podrážka je hrubšia než na xtalonoch, na ktoré som bola zvyknutá doteraz. Pri prvom nazutí, cítim pohodlie domácej papučky. Na letné behy ideálne poprekrývané sieťovinou, a ak aj vbehnem do mláky, či prebrodím Níl tenisky uschnú rýchlejšie.

IMG_2224_2

Aký bol prebeh J100 v nových teniskách? Rýchly ako Javorníky zvykli byť, bolo teplo, sucho a miestami búrky a teda testovací raj, viacero povrchov, hlina, asfalt, skalnaté úseky a s viacerými poveternostnými podmienkami. Hybrid crossoviek s pohodlím cestnej topánky umožnil veľmi pohodlný beh, výstupky sú mäkké a nefixujú dopad v blatistom povrchu ako x-talony,  na koreňoch stromov sa šmýka, teda na tých ležiacich na zemi. Ale čo ustojíš, to dobehneš. Po zhruba 1.200 kilometroch nie je na zvršku topánky poznať opotrebenie. Niekde malá dieročka, ale očakávala som väčšie škody hlavne v sieťovej časti topánky. Spodný vzor topánky som ohoblíkovala takmer do hladka, samozrejme podľa dopadu nohy na povrch. Gripy začali miznúť po 700 kilometroch a Pure Grit sa metamorfovali na minimalistické cestné topánky.

IMG_2227_2

Mám nové, len v inej farbe ale stále z prvej rady. Zdá sa mi, že ďalšie verzie sa brooks snažil prefabrikovať a sú zbytočne drahé. Staré mám na chalupe, kde budú dosluhovať na moravských prebehoch.

Nedá mi sa nepripojiť k hodnoteniu pure gritov. Po roku Gabikinho testovania som neodolal a objednal si ich tiež, holt moja žena vie čo je dobré a podobne ako pri x-talonoch nasledujem jej voľbu. Na rozdiel od nej však topánky neberiem hned na stovku ale dám im aspoň dva behy pred ich prvou akciou – Lazovou stovkou :).

IMG_2228_2

Prešiel nejaký ten čas a ja sa nestíham diviť tomu aké tie topánky sú. Aktuálne majú niečo okolo 600 km (tri stovky), opotrebenie čisto na podrážke, ale to je len logické minimálne štvrtina behov bola v nich aj po asfalte. Inak ide o skvelú skoro úplne univerzálnu tenisku navyše posledné behy v horúčavách absolvujeme už bez ponožiek bez akýchkoľvek problémov. Odpruženie skvelé proste jedna báseň. S čím majú problém je mokro a mokré povrchy kedy sa menia skôr na malé lyže.

IMG_2226_2

Jediným ich veľkým mínusom je tak problém ich ešte niekde nájsť v obchode nakoľko ide o model z roku 2013 ale o to je priaznivejšia cena.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Mizuno Cabracan 4 (Epilog :) )

Prvé trailové, bežecké topánky kúpené dávno pred tým, než som vedel čosi o maximalizme a minimalizme bežeckej obuvi – niekedy z jari roku 2012. Svojho času top model si prešiel so mnou prvými ultratrailovými akciami (Nonstopbeh NT, Týnišťské šlápoty atď.), ktoré na ňom zanechali rôzne šrámy aby ich postupne začali nahrádzať novšie prírastky v bežeckom botníku. Časom sa stali už len topánkami na také občasné výbehy až som nad nimi ako nad závodnými prestal uvažovať ale len do chvíle, keď sa blížil čas Velebit Ultratrail. Ani neviem prečo, ale voľba padla na obe najstaršie topánky v mojej zbierke. Ich verným súputníkom na poslednej ceste sa stali moje prvé bežecké tenisky “ASICS” a rovnako ako u “Mizun” aj u nich to bol ich posledný pretek. Nevediac, čo ma čaká, zvolil som na štart cestné “Asicsi”. Na 10 km som vedel, že to bola zlá voľba, keď mi členok rozodrali do krvi. Prezúvam na prvej lifebase do “Mizún” a po pár kilometroch mi to dávajú aj tieto vyžrať, zakopnem a pri tom roztrhnem celú špičku, ešte že mám pred sebou ďalších 40 km kde si zase dávam španielske čižmy od “ASICSU”. Nuž nie je radno brať na takýto beh topánky za zenitom, ale budiš mi to poučením. Viem, že ani rozpadnuté topánky alebo zodraté nohy nie sú dôvodom vzdať.. V botniku ich už medzičasom nahradil novší kúsok z dielne Mizuno ale o tom inokedy.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Mikromačky

Vianočný darček meškal niekoľko dní, kuriér nestihol dodať, možno tušil, že dávať mačky v ukážkovo jarný deň pod stromček, je blbosť. Poštárka vydala tajomstvo o prekvapení až na štvrtí deň, vonku zažal padať sneh, prituhlo, pripadlo, primrzlo a vycerené reťaze na mikromačkách sa trpezlivo dočkali prvého testu.

20150108-212441-77081702.jpg(Snowline Spikes Chainsen Light)

Testovací okruh som absolvovala s čelovkou po práci. Pod nohy som si videla obmedzene a v tme som sa mohla úplne spoľahnúť na mačacie drápy na zľadovatelom povrchu. Mačky som natiahla na adidas kanadia, topánka dosť hrubá a necitlivá voči povrchu, ale dostatočne vyhovujúca na trať s vrstvou snehu a vymrznutej zemskej hrudy. Bežecká trať ide zhurta do kopca a tam, kde sa mi včera nohy podšmykovali, dnes som veselo hopkala po naklonenej rovine za vrzgotu reťazí. Ich existenciu som prestala vnímať po pár metroch, čo je aj dôsledok bežeckej základovej topánky. V x-talonoch by možno bolo viac cítiť ich “nežné” drápky. V zbehoch som sa nemusela ohliadať na bezpečnosť alebo skúmať povrch, jednoducho som vypustila hravé mača, nech sa trochu vyblázni.
Až po vyzutí, keď zvyšné kilometre domov som odbehla po asfalate, som cítila ľahkosť a voľnosť v nohách, a to je len mínus 240 g. Ale neočakávam, ľahkosť bežeckého bytia v krušných zimných časoch, aj keď v nádhernej prírode.

Neviem zatiaľ posúdiť aké zaťaženie vydržia, ale teším sa z malého pomocníka na zimné behanie.

20150108-212443-77083548.jpg

Trailrock 245

Hovorí sa, dva krát nevstúpiš do tej istej rieky.. z tohto pohľadu som asi nepoučiteľný. Možno to bolo aj tým, že sa v 255-kách sa behalo naozaj dobre a jedinou, ale dosť vážnou vadou bolo, že sa rýchlo rozpadli.

Už keď som ich kupoval vedel som, že čo sa týka výdrže to nebude ideál. To sa mi aj celkom rýchlo potvrdilo, predsa len dve stovky a vrch sa začína rozodierať..(smutne som si spomenul na 3 ročné  “Mizuna” ktoré majú natočené niečo cez 2000 km a stále sú použiteľné). Nuž ale nebudem tu siahodlho vypisovať plusy a mínusy, stručne je to fajná papučka, ktorú v trochu náročnejšom teréne rýchlo zničíte (predovšetkým skalnatom, Malá Fatra), ale v kopcoch Malých Karpát na hlinených chodníčkoch je perfektná a predovšetkým rýchla za predpokladu že sa vyhýbate ostrým kameňom. Jediná ďalšia negatívna vec, čo sa mi aj u ich predchodcov často stávala je, že sa vložka v topánke posúva dozadu, až pomaly trčí pri achilovke s topánky. Ale tento problém sa dá vyriešiť obojstrannou lepiacou páskou.

A ich stručný životopis by sa dal zhrnúť asi takto:

  1. Lavaredo(85km)
  2. Malofatranská (106 km), prvé diery
  3. TDS (od 67km) a ďalšie diery.. 🙂 v lete je to fajn aspoň dobre vetrá a voda rýchlejšie odteká, len pozor na prsty 🙂
  4. Pradedova 100-vka (100km)
  5. Krasňaská kúria (17 km)
  6. 13. ročník behu Lamač – Stupava (18km)
  7. Lazová stovka (100km) – pokus o amatérske zašitie končí po 20 km roztrhaním stehov asi to zverím profíkom..

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Aktuálne ich používam už len na poľný beh a chystám sa s nimi na návštevu u obuvníka :).

Minimalizmus vs. Zátopek

Úsmevné sú články so sponzorskou pečaťou, o tom ako často a zakoľko prebehnutých kilometrov, je nutné topánky vymeniť. Náš systém pozostával s odporúčaní, skúšaní, vymýšľaní najlepších variant. Ale našli sme ešte lepší, štrukturovanejší systém výberu bežeckej topánky. Aktuálne zľavy od predajcov.

V roku 2013 sme sa zúčastnili viacerých stoviek, odbehali nejaké tie traningovo-psychohygienické kilometre a zodrali hrubšiu, či tenšiu vrstvu gumy na podrážke. Za drahú diagnostiku bežeckého štýlu nemusíme vyhadzovať peniaze, stačí preskúmať boty tesne pred dôchodkovým vekom. Pronácia, supinácia, kolísavý štýl – vidieť je toho mnoho. Fotografia bežca, bez tváre otlačená napríklad aj v x-talonoch od Inov8.

IMG_0689    IMG_0688

Poslúžili veľmi dobre, odbehla som v nich takmer všetky stovky 2013, plus trainingové kilometre, celkové číslo okolo 3.000 km. Zvyšné kilometre som ničila ešte pár starých topánok. Vzhľadom vyzerajú presne tak akoby mali topánky vyzerať po ročnom objeme. Špic na prednej časti topánky sa odlepil hneď na začiatku, ale technická závada ničomu nebránila a topánka ostala celá, neroztrhnutá po stranách, narozdiel od trailroc-ov. Stvorená pre rýchle behanie po horách, topánka je ľahká, výstupky držia na takmer akomkoľvek povrchu, s ktorým udržujú priamy kontakt. Kamene a skaly nie sú ideálny terén, ale napriek tomu, flexibilná papučka mi neraz umožnila kamzíčí klus, teda aspoň priblížila ich svet. Prvá stovká v x-talonoch bola Kysucká, po nej už len pohoda. Sneh, chlad a tridsať hodín spôsobili jemný opuch chodidiel, ktorý po pár dňoch ustúpil. A to je myslím, jedna z nevýhod minimalismu v zime. zebou mě nožičky

Boty sú viac menej v dôchodkovom období a trebalo sa obzrieť po niečom novom do sezóny 2014. Začiatkom decembra sme očakávali zimu, a nechceli sa nechať prekvapiť snehovou nádielkou a oziabajúcimi nohami. Adidas mal akcie a my sme mali nové topánky. Kanadia a Response trail. Na chalupe v Javorníkoch prešli prvýkrát testom v zasnežených podmienkach. Hrubšia podrážka izolovala stopu a Goratex a udržiaval nohu v suchu. Brrrrrrr nič pre minimalistov celého sveta.

Odvtedy udržujú už len blatistý imidž a držia moje kroky po rozbahnených cestách. V blate tiež paráda, ale potrebovali by oprať, najlepšie v prašánku na najbližšom kopci, ktorý žiaľ ostáva nezasnežený. A nevýhody: na 10 km okruhu je citeľné spomalenie o pár minút, topánka je tvrdá, pôsobí nezničiteľne a je potrebné vynaložiť viac úsilia do letovej fázy. Nič tragické, ak vydržia a aj pri hltaní vyšších objemov. Zátopek objemy dával  tiež v kanadách. 

Trailrock 255

Nedá mi to nepodeliť sa o skúsenosti s týmito bežeckými topánkami. Keď som si ich prvý krát obul v obchode, mal som v nich pocit ako v papučke. Prvý beh a fantastický pocit, predsa len prejsť z “odpružených Mizun Cabracanov“ do tejto topánky je skok dosť veľký. Prvé kilometre idú ako po masle, až na nejaké to podvrtnutie ale nevadí, noha sa spevnie a bude lepšie.

Prvou ich stovkou bola Kysucká a možno aj od toho občasného ľadu, sa na nich začínajú objavovať prvé známky opotrebenia…stále mi to nevadí. Po Kysuckej dlhšia pauza, predsa len si vybrala svoju daň a tak ďalším ich nasadením v závode sa im dostane až na Istrii, ktorú sme žiaľ nedokončili. Už tu sa na nich objavujú prvé diery vo vrchnej časti pri malíčkoch. Trochu sklamanie ale nie je na výber vzhľadom na to že sa mi už stovky v “mizunách“ nechce behať, idú aj na ďalšie preteky (Bánovská, Mátra), kedy už viem že do leta budem musieť presedlať do iných topánok. Žiaľ voľba padla na ich “súrodenca”, ale o tom nabudúce. Posledným ich pretekom bolo 100 km Javorníkmi no a potom prišiel jeden tréningový beh a topánky skončili úplne a to bolo pre mňa úplné sklamanie(viď. foto).

Sumárom 5 stoviek a plus odhadom do 1000 km tréningovo a topánky sú nepoužiteľné. Nuž asi sa poohliadnem po nejakej značke čo aj niečo vydrží, aj keď Gabikine X-talony 212 sú použiteľné po všetkých tohtoročných stovkách.

IMG_0626 IMG_0627 IMG_0628 IMG_0629IMG_0625

  

Batoh Inov8 Race Elite 15

Bežecký batoh sa stal nevyhnutnosťou po zaradení dlhších behov obzvlášť kedy v rámci tréningu beháme domov s práce cez Malé Karpaty a teda vyvstala potreba nosiť si zo sebou oblečenie a ďalšie drobnosti.

Ďalším dôvodom bola chuť zúčastniť sa na niektorom s mnohých ultra behov organizovaných na Slovensku, Čechách či inde v zahraničí. Po tom čo som skúsil behať s mojim starým batohom na bike (Treksport – Liquidator) som usúdil že “tadiaľ to cesta nepovedie” a tak som sa začal poohliadať po novom už vyslovene bežeckom batohu. Po prvej sonde, kde, čo, za koľko, z toho vyšiel víťazne batoh od inov8. Batoh má len jednu veľkú komoru v ktorej sa nachádza už len priehradka na camelback, a pútko na jeho uchytenie. prístup do komory je cez dlhý zips prechádzajúci celou dĺžkou batohu od vrchného po spodné sťahovacie popruhy. Na prvý pohľad jednoduché riešenie ktoré žiaľ pri dodatočnom dopĺňaní vody počas behu znamená že je potrebné vybrať približne polovicu vecí z batohu aby ste sa k vaku na vodu vôbec dostali. Mimochodom vak na vodu nie je súčasťou dodávky tohto produktu čo vidím ako výhodu pokiaľ už nejaký vlastníte. Osobne som ho testoval z dvoma rezervoár-mi na vodu a to  MSR (2 litre) a v súčastnosti používam tiež 2 litrovú verziu od Camelback-u. Na vyvedenie hadičky je len jednu možnosť a to pri pravom ramenom popruhu a následne uchytiť do gumičiek na ramenom popruhu. Batoh je skutočne veľmi ľahký za čo vďačí medzi iným aj chýbajúcemu chrbtového systému, čo nie je na obtiaž ani pri dlhých tratiach (zatiaľ najviac cca 120 km). Čo mne naopak problém spôsobuje sú ramenné popruhy ktoré sú na môj krk priúzke  a pokiaľ idem iba v tričku tak ma často obťažujú(zatiaľ som ale z nich nemal žiadne odreniny). Bočné kapsy na bedrovom popruhu sú dostatočne veľké aby sa do nich zmestilo GPS (GARMIN COLORADO) aj s kompaktným fotoaparátom, do druhej potom väčšinou dávam zásobu gelov a tyčiniek. K batohu sa dá dokúpiť univerzálna predná kapsa od INOV8 ale zatiaľ som sa ešte nedostal do stavu že by mi jeho objem nepostačoval. Rovnako ako je možné rozšíriť o kapsu je možné k batohu dokúpiť aj iné doplnky ako napríklad fľašky a kapsičky, žiaľ s ich uchytením zatiaľ nemám žiadne skúsenosti. Medzi iným som ho testoval aj na prechode vo Veľkej Fatre kde som sa do neho kompletne zbalil na víkend(vid foto nižšie). Pripájam aj porovnanie s priateľky-ním Salomonom.

Bližšie info sa dá nájsť na webe výrobcu:  http://www.inov-8.com/New/Global/Product-View-RaceElite-15.html?L=26