Malofatranská 100, 2015

Sme v cieli, je desivo slnečný deň a Kľak dominantne vystupuje nad Fačkovským sedlom. Je piatok poobede, auto sme zaparkovali a teraz môžeme ísť na štart, do Terchovej.

Od prvého ročníka sa MF100/50 rozrástla a vždy tu stretneme veľa kamarátov, známych a spoznáme nových nadšencov. Asimilácia na traťové podmienky začala už v registračnom kokpite. Kým sme sa dostali na rad, dochádzal nám kyslík, vzduch bol nehybný a tak si mohol organizačný team overiť, či prežijeme v sobotu na trati. Prežili sme stresovú simuláciu a išli sme malé víťazstvo zaliať povinným pivkom pred spaním.

Ranné párky začali rozvoniať a my sme sa pomaly začali baliť a hlavne mazať. Vazelína nesmela chýbať ani v povinnej výbave. Z fujari zazneli krásne tóny a tristo nedočkavcov vybehlo smer Boboty. Dav sa nestihol roztrhnúť a z Bobotov sa stal upchatý lievik.

DCIM101GOPRO

Už od skorého rána sa najviac skloňovali slová ako slnko a teplo. Teda v rôznych vulgárnych variáciach, ale väčšinou sme rozoznali kam mieri diskusia. Kým sme sa skrývali v tieni lesa, dali sa výstupy ustáť, no pri stúpani na Rozsutec začala naozajstná grill party, neboli sme pozvaní, ale súčasť hostiny. Po druhýkrát na Medziholí sme sa posilnili z množstva dobrôt, ale najvzácnejšia bola voda. Čistá a studená. Zbyněk namiešal do vody citróny a soľ, výborná vec, teraz v kresle by som to nevypila, ale v 30 stupňovom výpeku, nápoj konkuroval aj zlatavému moku. No pivečko nás čakalo až na chate pod Chlebom, ku ktorému cesta ďaleká a obrastená alchemylkou. Samé bylinkové poklady a nádherné výhľady, no napriek tomu sa hlavný hrebeň nedá opísať inak ako trápením. Otvorený priestor, pálive slnko, a možno jeden-dva obláčiky nad našimi zúboženými hlavami. Na chate sme sa posilnili zeleninovou polievkou a vyrazili do ďalších kopcov. V slnečnej slepote, som sa tešila len na pramene a na ďalšie občerstvenie. Vlastne, pochod z hostiny na hostinu. Od Malého Kriváňa, sme dokonca obehli pár ľudí, čo bolo zvláštne lebo som si nemyslela, že niekto môže byť ešte pomalší než my. Prameň pod Bielymi skalami nesklamal, navlhčila som oblečenie a veselo postupovala k Suchému vrchu. Tempo sme mali otrasné, ale ostávali sme v pohybe. Dokonca sme na Chatu pod Suchým, čo to pobehli a do Strečna sme skoro šprintovali, skoro. V Nezbudskej lúčke nás vítali vo výbornej naláde organizačný team, už vysmiaty päťdesiatkáry a zopár povzbudzovačov. Nádherná atmosféra, no ťahalo nás na Minčol. Výčapní mi vraví, že autom bude vo Fačkove rýchlejšie, a ja mu pritakávam, že určite aj v lepšom stave.

DCIM101GOPRO

Najväčší strašiak, bol samozrejme Kľak, ale už aj cesta k Rotunde sa zdala nekonečná. Ochladilo sa, ale napriek tomu sme len pochodovali. Trochu nás vzpružili chlapci z horskej služby, mali veľa jedla a dobrú náladu. Kým si Zbyněk zdriemol, ja som sa dotankovala. Keď nás vyprevádzali, želali nám štastnú, ešte štyridsať kilometrovú cestu. Magické číslo opakovali, akokeby nás chceli odradiť alebo v mantre pochopiť, prečo by sme to chceli absolvovať. V dlhých vlnených tričkách vyrazil náš malý pocestný cirkus do sveta. Zbyněk spieval, ja som vyklepávala melódiu s paličkami. Sonáta pre medvede. Neviem, či sa páčila publiku, neprišli nám zatlieskať.

Až keď sme na asfaltke do Valče stíchli, prišli sa nám medvedíky trošku predviesť. Zbyněk si na nich dokonca posvietil, ja som v polospánku čakala, čo to tam stvára.

DCIM101GOPRO

Po výbornej polievke sme si zdriemli 10 minút a v svižnom tempe vyrazili k obávanému Kľaku. Pamätala som si, že cesta k nemu je dlhá, no bola akosi ešte dlhšia, žiarivejšia a vypečenejšia do chrumkava. No radosť z vytúženého cieľa si nenecháme predsa pokaziť štyridsať stupňovou opekačkou. Ani keď sa Kľak vzďaloval. Bolo to magnetizujúce, približovali sme k sebe rovnakými pólmi a odpudzovali sa vzájomnou silou. Naša nezlomnosť pohla zemou, pretože nám bolo umožnené na Kľak nakoniec dôjsť. Za trúfalosť a odvahu popasovať sa s týmto kopčekom, nás slniečko huncútsky preplieskalo, keď sme vyšli z lesa. Nevadí, znesieme, kým vidím cieľ, môže ma biť koľko chce. Potlesk a studené pivo v cieli ťažko niečím vynahradiť. 104 km za 28:49, žiadna chvála, ale radosť obrovská.

Martin si, ale pochvalu zaslúži. Všetci, čo sa podieľali na organizácii grilovačky, si zaslúžia obrovské ďakujeme, za podporu, servis, dobrú náladu a silu to znášať s nami.

Výsledky: http://www.mf100.sk/vysledky-3-rocnik/

This slideshow requires JavaScript.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s