Na vianoce dostal Zbyňek darček, investíciu do budúcnosti. Včerlársky kurz. Na konci záhrady máme miesto na úly, v záhrade ovocné stromy a zatrávnenú plochu plnú kvetov, potok kam by sa mohli včielky chodiť napojiť, chýba už len znalosť o ušlachtilých včelách. Fascinujú má svojim davovým posolstvom, správaním v roji, orientačným zmyslom, všetko, čo mne chýba. A dav ma trochu desí, ale ich práca je obdivuhodná a má vyšší zmysel. Aj tá ľudská taký má, ak po rokoch nezabudneme, čo je dôležité a zmysluplné v našom živote.
Kurz za konal v Slatine nad Úpou u pána Holasa. Odborník, milovník včiel a technicky veľmi zdatný človek. Úly ma neďaleko od domu, priamo na záhrade. Kurzu sa účastnili ľudia, ktorí už majú úly nakúpené, rojstvá objednané a myslia to vážne s chovom. Moje znalosti nesiahajú ďalej než k Jožkovi Krónerovi, alias Pichandovi v Tisícročnej včele. Začali sme legislatívou Českej republiky, chorobami a preliečovaním včelstiev. Zdá sa, že Zlínsky kraj a sever Moravy je vysoko napadnutý Varroázou, chalupu máme pri Uherskom Hradište a teda budeme musieť preliečenie včiel naozaj poctivo dodržiavať. Od legislatívy sme prešli priamo k úľom. Zapálili sme dymové kahance a poobliekali sme si ochranné odevy a pustili sa do výuky v praxi. Prvýkrát sme videli z čoho pozostávajú farebné búdky na okrajoch lesa, prečo sú dve a prečo sú farebné. Plodište s matkou oddelené tak aby vo vrchnej medníkovej časti včely len plnili plásty medom a v spodnej časti si matka robila svoju celoživotnú robotu. Každý si mal možnosť vytiahnuť plásty, hľadať vajíčka prípadne už larvy a nájsť kráľovnú matku. Všetky matky boli minuloročné a teda označené modrou farbou, pre rok 2016 bude matka nosiť biele znamenie. Ak nastane tichá výmena a teda včely si samé vychovajú matku a starej sa zbavia, neviem, či by som ju vedela v tom roji nájsť bez označenie. Je väčšia, ale roj doslova tečie a množstvo malých pracovníčok bráni v rozlišovaní. Ale práca s včelami je ušlachtilá aj kvôli trpezlivosti, ktorú so sebou nesie.
Nádherné bolo sledovať spolupatričnosť a rojovú príslušnosť. Ako náhle sa zadymilo, včely sa nielen stiahli a naplnili brušká sladkým nektárom, ale pre tie ktoré prilietali práve do úľa zadočkami vysielali signály na pristávacej ploche, že je niečo v neporiadku. Správanie včiel je naozaj nádherný jav, ťažko sa budem rozpisovať, skúsenosť aj tak nemám a chuť?Nuž pán Holas nám ukázal a vysvetlil veľa fígľov ako to robí on, spomenul ako to niekedy robia ostatní a poprial nám veľa šťastie. Mať vlasntý úľ je zodpovednosť, je prínos, relax a starosti, domáce zviera tak ako bolo stanovené za Márie Terézie. Neurobili sme ešte ďalší krok, ale kamarát Matúš už včelarí na Slovensku, možno nám bude vedieť zo začiatku trochu poradiť.