Pohodová stovka v údolí Pielachtalu, alebo aj Dirndltal, ako sa mu zvykne hovoriť podľa veľkého množstva drienok. Lákala ma už pár rokov, ale kvôli iným povinnostiam sa nám podarilo na ňu zavítať až tento rok a uprímne, som veľmi rád že som ju mal možnosť bežať ale poporiadku.

“Skúmame čo sme dostali v balíčku, Gabko už pozerá itinerár”

Ranné vstávanie pred pretekom je pre mňa vždy ťažké, do poslednej chvíle sa mi nechce, ale väčšinu vecí mám pripravených a tak vyčkávam, ale hodinu pred štartom predsa len už je čas vyliezť s postele. Gabko netradične protestuje, na ranné vstávanie je zvyknutý, ale dnes ho čaká ťažký deň, aničoby to tušil sa mu nechce z postele rovnako ako mne. Obliekam bežecké, ľahké raňajky a sadáme do auta. Gabika otáča kľúčom a nič.. Auto jemne pradie ako mačky našich domácich z Airbnb. Asi som tu batériu už fakt mal vymeniť. Prechádzame si scenáre, domácich budiť o pol šiestej nechceme, nabíjačku síce máme ale zásuvka je v nedohľadne, pobežím na štart v rámci zahriatia sa? Nakoniec sa skúšam zaprieť do auta posúvam ho, no ok tak to by šlo. Vytlačím auto na príjazdovú cestu a začínam rozcvičku ťahačov. Gabika s Gabkom sedí v aute a čaká na môj pokyn. Jednotka, plyn a môžem naskakovať do rozbehnutého auta, takže dnes už len 111 km s prevýšením 5 000 m.

“Kontrola funkčnosti camelbacku”

Na štarte dostávame GPS tracker aby nás mohli naši blízky sledovať. Celá stovka a aj jej štart je veľmi komorný, na štarte je nás okolo 80 bežcov. Hodinu po nás ešte štartujú štafety a o jedenástej štartuje v polovici trate kratšia 55 km trasa. Robíme si ešte poslednú spoločnú fotku a ostávam sám, posledná minúta do štartu a je odštartované za skromného potlesku hŕstky pozbieraných ľudí. Prvé kilometre sú skoro úplná rovina a tak nie je dôvod na chôdzu. Po prvú občerstvovačku to je niečo málo cez 10 km a ani medzi ostatnými nie sú vzdialenosti väčšie ako nejakých 12 km. Dávam na nej len pár pohárov vody a ionťáku a utekám ďalej.

Na druhej kontrole ma čaká Gabika a tak sa snažím ponáhľať. Trasa sa začína viac vlniť a občas už prechádzam do chôdze, ale stále je ešte relatívne príjemne a terén je veľmi podobný Lazovke, len s tým rozdielom že teraz sú ovocné stromy obsypané úrodou. Prebiehame roztrúsené statky a trasa sa začína postupne viacej vlniť krajinou, niektoré pasáže mi nápadne pripomínajú časti Malých Karpát.

Kontrola číslo 2

Na druhej občerstvovačke sa vidím s Gabikou a Gabkom. Je príjemné ich stretať na trati vždy mi to dodá energie. Príliš sa tu nezdržujem len doplniť vodu čosi zajesť a makám ďalej. Nasleduje príjemný úsek lesom, kde konečne naberáme aj nejaké tie výškové metre, je tu dokonca aj horská chata ale na prvé pivo si počkám až budem za polovicou. Tretia kontrola a ja už začínam trochu cítiť hlad. Tlačím banány dopĺňam vodu a prichádza SMS, Gabika ma už z drobcom čaká na štvrtej kontrole. Tak sa dávam do pohybu, nasleduje asi najnudnejší úsek, ktorý sa nesie na vlne šotoliny a asfaltu zbeh do údolia, výbeh hore a zase zbeh nič viac, nič menej, len tie výhľady stoja za to.

Po asfaltovej časti sa snažím čo najviac osviežiť, našťastie nás na štvrtej kontrole čakajú melóny a tak tlačím jeden za druhým. Niektorí bežci sa idú občerstviť aj do rieky, ja si vystačím s hlavou ponorenou do kýbla so studenou vodou. Začína byť riadne horúco a tak tankujem vodu a ionťáky, plus si dávam soľ do vody v camelbacku.

Za občerstvovačkou nás čaká ďalšie stúpanie po asfalte, snažím sa ísť úsporne, zbytočne nebežím, ale udržujem svižné chodecké tempo. V polovici tohoto úseku  zrazu zbadám prameň a pri ňom ďalšieho bežca je mi jasné, že mu je teplo ako mne, prehodíme pár slov a popritom sa chladíme príjemnou studenou vodou. Ešte ma čaká jedno stúpanie a následne ďalší dlhý zbeh po asfalte. Tesne pred kontrolou mi už nohy tak horia, že aj v topánkach skáčem do riečky a chladím si chodidlá. Na piatej kontrole sa dnes posledný krát vidím s Gabikou a Gabkom, ďalej ma budú sprevádzať už len Gabikine SMS-ky. Za kontrolou sa začína najvýživnejšie stúpanie, resp dve stúpania. Každé je zakončené vrcholovou chatou a kontrolou.

Chata a kontrola číslo 6

Ani na jednej si neodopriem pivko a rozhodne nie som jediný. Podobne to vidia aj ostatní. Za druhou, z týchto kontrôl, nás čaká príjemný zbeh cca 10 km a tak dúfam, že trochu naženiem čas, ktorý som stratil vysedávaním na posledných dvoch Kontrolách.  Cesta sa kľukatí dolu svahom, široká akurát pre auto, púšťam brzdu a pridávam.

Výhľad s kontroly číslo 7

Mám zatiaľ dobrý medzičas, ale objavujú sa u mňa prvé pochybnosti o tom či stihnem čas pod 18 hodín, ktorý je potrebný na to, aby človek dostal pracku na opasok. Na ôsmej kontrole si dávam svoje nealko pivo z dropbacku, ale teplé mi moc neberie a tak doplním vodu a pomaly vyrážam. Na ďalšom úseku by mal byť len jeden kopec, ale trasa znova vedie z väčšej časti po asfalte. Trochu som dúfal že to dám ešte bez čelovky, ale krátky úsek lesom ma ju núti vybrať. Pribieham na deviatu kontrolu. Posledné dva úseky bežím už len sám,  mám ale trochu  stihomam že ma niekto predbehne a tak na nej dávam len vývar trochu koly a pokračujem. Za kontrolou cesta stúpa a trochu blúdim, ale nie som jediný, nasledujem čelovku predo mnou, ale ako sa ukazuje ani tento bežec netrafil správnu trasu. Našťastie je to len pár sto metrov a sme obaja spať na trase. Po uvážení našich rýchlostí sa lúčime a ja bežím ďalej. Som naštartovaný a nechcem sa mi ísť chôdzou. Krátko na to obieham ďalšieho bežca. Trasa je tu, behateľná, nasleduje kratšie stúpanie, ale asi aj vďaka kole ho skoro celé vybehnem, ďalšia horská chata a za ňou strmý zbeh a som zase na asfalte. Trochu ma to spomaľuje už mám asfaltu plné zuby, nechce sa mi veľmi bežať a tiež som dúfal, že už budem na poslednej kontrole. Našťastie prichádza. Dávam rýchlu kolu a trochu vody a idem ďalej posledné stúpanie, odbočka a vidím čelovku čo pokračuje rovno. Kričím na toho poblúdenca a ukazujem mu správny smer po chvíli sa vydáva za mnou. Hádam to už teraz trafí, ja pokračujem a obzerám sa , či ide. Ide za mnou, a v duchu si myslím, som ti pomohol, ale ty ma už nepredbehneš. Pridávam, našťastie trasa ide z kopca tak to nie je problém a už vidím že sa mu vzďaľujem.  Vbieham do Weinburgu, od teraz ma čaká už len rovina, do cieľa to je nejakých cca 5 km. Trasa je prakticky rovná a tak sa čochvíľa obzerám, ale žiadnu čelovku za sebou nevidím.  Trochu škoda že ani predo mnou, závery nám s Gabikou idú. V tomto stihomame dobieham až do Ober-Grafendorfu . Cieľ v čase 18:34 a celkovo na 24 mieste nie je zlý, keď si vezmem do úvahy ako teraz “netrénujem”. Dávam si pivko a v eufórii strávim ďalšiu hodinu s ostatnými bežcami a v tichosti počúvam ich debaty. Dávam sprchu a líham si na stoličky. Do rána prečkám, kým ma príde Gabika s drobcom vyzdvihnúť. Vyhlasovanie víťazov je o 10 ráno, kým sme sa pobalili, trochu som sa ešte prespal na izbe. Ale desať nie je desať, ale už skoro 11 a my musíme vyraziť, lebo šéfuje Gabko, je už nervózny a najradšej by spal. Beriem si finišerské tričko a vyrážame smer Morava a naša chalúpka. Bola to rakúska lazovka a bolo to príjemne odľahčené, možno prídem po tú pracku, čo mi ušla o pár minút.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.