Nie som úplny amatér, v našej rodina sa detská práca brala ako regulérna sila, na ktorú síce treba ešte dohliadať alebo trochu okričať, aby sa úplne nezvlčila, ale na záhradke makám od mala. Pre občasný exém som bola pozorovaná zhovievavou pediatričkou, ale nič vážne mi nedokázala nájsť. Až úpadok poľnohospodárstva na začiatku 21. storočia, ukončil nútené práce. Ale, nie oco žartujem, vážne som si záľubu v mrvení sa v pôde vypestovala aj vďaka vám, keď ostatné deti hrali bezstarostne vybíjanú v sobotu na dvore a my sme vykopávali zemiaky na nemalom gazdovstve.

No  pri občasných rozhovoroch so segrou, usudzujem, že ste nás obe dobre zaštepili. A za štep lásky k pôde vám patrí vďaka.

Apríl 11, 2015

Ilustračne ako som začala sezónu. Opätovné začiatky bývajú ťažké. Nasledovať by mal úsmev zbitého psa po cross fite s rýľom, ale ľútosť sa u nás nenosí.

Metodika je dôležitou súčasťou správneho Mičurína, často sa skloňuje  permakultúra, ale my sme ľudia z mesta a chalupu máme na občasné úlety od sveta. Bylinky voľne rozhodené po záhrade medzi ostatnými rastlinami, by sme bez sústavného pretrhávania, ťažko hľadali. Ja volím bylinkový formát. A voila formát večnosti:

Apríl 18, 2015

Prešiel teplý týždeň, ortuť šplhala veselo nad dvadsať čísel. Kedysi ako malí záhradkároví otroci sme boli vysielaní cez víkend na jarné práce, tentoraz sme sa dobrovoľne opäť po 5 dňoch vydali na chalupu, dosadiť a poobzerať stav zelene. Dobrovoľne sme sa vzdali behu na Kamzíku, nezošaleli sme, ale úplne. Neďaleko od chalupy sú Chřiby a krásne trate, popri pieskovcových skalách alebo len tak po asfalte ako tréning na Lazovku, sme si boli zabehať v okoli Bunča.

Záhrada po týždni neprejavila výrazne zmeny, pochopiteľne, okrem trávy, ktorú bolo treba pokosiť. Dosadila som ostatné bylinky do špirály, citrónová tráva, pupočník, tulsi, bazalka, palina dračia. Tulsi a pupočník podľahli prízemným mrazom 18.04. Zvyšok posádky v bylinkovej špirále sa zdá byť odolnejší, ale čakáme Melichara a spol. Kráľom byliniek je rozhodne ligurček, ako starý harcovník záhrady sa tretím rokom prerástol do prvenstva. Zo zasadených semiačok zatiať nevyšlo nič, okrem fazule. Zdá sa, že sme sa naozaj poponáhľali a budeme musieť pokus opakovať. Čakáme na prvé zelené ohlasy cvikle, kapucínky, mrkvy a mnoho iných.  Od zasadených priesad paprík odháňame slimáky zo skleníka, zatiaľ úspešne, no zožrali habanero. Takže počet obetí v druhom týždni mičurínov: štyri. 3 kvôli mrazom a jedna pod tesákmi nenažraných slimákov bez domova. Uvidíme ako sa adaptuje leuza a ašwaganda v našej malej zahráde.

 

pokračujeme o tri týždne. Medzi tým sa pôjdeme zatúlať do bežeckého sveta.

Jún 14, 2015

O vývoji na záhradke by sa dali skladať sonety, ale ostávam pri zemi a stručne zachytím, čím žije naša poľnohospodárska láska.

Z adaptogénov nakoniec pupočník prežil, trochu mu pomohol tieň zo šalvie. Kapucínka mi robí radosť, už keď sme redkvičku nestihli, veselo zakvitla, kapucínka jej robí chuťové zastúpenie na tanieri.

Stále bojujeme zo slimákmi v skleníku. Prechádzka medzi regálmi pri víkendovom nákupe roznietila diskusiu, aké pivo im naliať do lapačov. Zbyňkova nenávisť k týmto obžieračom paprík prerástla až natoľko, že im chcel naliať nealkoholické. No podľa mňa, ak to má byť ich posledná party treba im dopriať trochu zábavy,  a okrem toho alkoholický Ambrózius je lacnejší. Hoši se rozdováděli. Lapilo sa ich za víkend tridsať. Ešte sme s nimi neskončili a  o rok Zbyněk sníva o indických bežcoch, to už im nič nepomôže. Rajčiny vyrástli dosť rýchlo do výšky a tak unikli krvilačným slimákom. O pár týždňov sa nám dúfam začervenajú do krásy.

Trochu nás trápi sucho, zelenina ako aj ovocné stromy by potrebovali trochu osvieženia z oblohy. Kým neprší aspoň sme pokročili v kultivácii záhradnej atmosféry. Pomaly budeme končiť s grilom, ohnisko sme osadili a už teraz sa mi slinky zbierajú na grilovaného pstruha s čerstvým tymiánom zo špirály a mladými zemiakmi s petržlenovou vňaťou. Apropos zemiaky, skúšame slamovú metódu, v celom zemiakovom záhone sme našli šesť rastlín. Slamu radšej nabudúce ušetríme na víno a zemiaky zasadíme po starom, do pôdy.

August 3, 2015

Pretrvávajúce suchá nám vyrážali studený pot na čelo aj v takmer štyridsať stupňových horúčavách. Otázne boli najmä ovocné stromy, ktoré trpeli najviac. Na konci júna sme zastihli malinové eldorádo. Voňavé bobule má lákali znova a znova do svojho ostňového náručia. Veľa sme pojedli, veľa som zamrazila a pozvali sme aj kamarátov na malinový koláč a zber.

Tretím rokom prikupujeme kríky ríbezlí, ale stále sa nám máli. Obrali sme čierne, červené a načim prikúpiť biele. Arónia má stále svoj čas, pestujeme ju prvý rok.  Zatiaľ ju chodíme len okukovať, či sa jej darí, a či nám ju neozožierajú hraboše. Kým sme sa tešili, že amelanchier a kanadská čučoriedka našli svojich opeľovačov, stihli zoschnúť. Pripisujeme to ostrým zúbkom podzemných obyvateľov záhrady, na ktorých Zbyněk skúsil vytiahnuť rôzne kalibre, ani karbidex nezaberá a záhrada začína mať nežiadúci dierkovaný vzor od hrabošov.

Zalievali sme najmä v najväčších horúčavách, no sem-tam sme si odbehli zablbnúť trébars aj do Malej Fatry, to museli zalievať nás, ten víkend bolo najozaj pekelne. Nebáli sme sa o skleník, Zbyňek naťahal kvapkovú závlahu a udržiavali sme skleníkovú džungľu krásne zelenú, no zároveň aj príťažlivú pre nenažrané sliziaky, ktorým zdá sa najviac chutí paprika, bezohľadu na množstvo kapsaicínu. Rajčiny sú pravdepodobne príliš aromatické pre slimáky, no chvalabohu zato. Vôbec by sa nemuseli červenať za svoje mäkké tvary, aj keď dobre, že sa predsa len červenajú. Uhorky sa tešia pozornosti viniča, a hrdia sa na viničných drôtoch naťahaných po obvode skleníka. Obidvom ťahúňom sa darí, kým pomaly zbierame zopár bachratých uhoriek, hrozno má čas, ale zdá sa, že môžeme chystať vínne sudy na jeseň.

Pýcha predchádza pád, no bylinková špirála mi v hrudi vyvoláva pocit, keď sa dielo podarí. Nenápadne sa krúti do večnosti a zažívame vďaka nej nové chuťové dobrodružstvá. Intuitívne pristupujem k celej záhrade a tak sa mi tak akosi mimochodom podaril dosušiť aj vlastný koriander. Jeho opražená chuť orieškov s jemným citrónovým dojazdom na pozadí jazyka je Twainova výprava nezbedného, školopovinného decka, do sveta plného zázrakov. Veľmi rada by som sa vypravila aj na chuťové kôprové ťaženie, no drobunké vlákna rastlinky potrebujú asi viac vlahy než mojej lásky.  O sušenej majoránke porozprávam, až z nej na jeseň, keď sa trocha ochladí spravíme prvé zemiakové placky. Stále netuším, čo s estragónom, no tymián a citrónová tráva už robia spoločnosť čerstvo vytrhnutéme cesnaku v olivovom rauši.

Pretrhala som koreňovú zeleninu, aby pod zemou naberala správne tvary. Neodnášame veľké debničky, no nezáhradničíme vo veľkom, len tak pre radosť a  nie všetko sa podarilo. Snažím sa zúžitkovať hocičo, načo natrafím v milovanej záhrade zdedenej po usilovných predkoch. Levanduľa rozvoniava nie len nad perinami, ale aj v soli a masážnom oleji, či marhuľovej zmrzline. Kým ja blbnem v kuchyni, Zbyňek zveľaďuje Zbyňovar. Dopĺňame plodiny, rastlinstvo a staráme sa o náš malý raj. Pomaly budeme končiť aj so stavbou storočia. Na záhradnom krbe dominuje oblúk, možno nič netradičné. No postaviť oblúk, keď sa vám nad hlavami od tepla rozteká atmosféra ako Daliho obrazy do priestoru, nie je ľahká stavebná úloha. Zvládli sme a ak ste niekedy pracovali s betónom a maltou, musíte buď pochvalne kývať hlavami alebo v horizonte nesúhlasu otáčate hlavu nad blbosťami, čo stvárame. Zem sa točí a my sme neustále v pohybe, a aj tak nedokážeme dobenúť čas, ktorý je vytrvalejším hráčom na trati. Gril nie je dokonalý a ešte nie úplne hotový, ale krásne náš vlastný.

30.August 2015

Zjesenieva sa. Začali padať slivky, dozrievať jablká a hrozno rozvoniava, až sa vám chce spievať, hoci aj na ľudovú nôtu. August bol veľmi horúci, darilo sa všetkému, čo sme stihli zalievať. Sucho a rekordné teploty nenechávali chladným žiadneho poctivého mičurína. Najhorúcejší týždeň sme strávili na chalupe a udržiavali sme zavlažovací plán, až do vyčerpania studne. Nevzdávala som sa a dosadilo som hokkaido, milujem túto oranžovú guľu a láska mi zaslepila oči, ale experiment zdá sa zatiaľ funguje. Rastlina roztiahla svoje chápadlá do priestoru, vyhnala dokonca prvé kvety a mne tečú sliny, keď si predstavím ako v chladný jesenný deň nám na tanieri rozvoniava, hokkaido a cvikla, vedno pečená v rúre, zaliata tymiánovým olejom so štipkou habanero. Neskoršiu výsadbu budem monitorovať a ak jeseň bude láskavá, môže byť, že sa to podarí.

Z bylinkovej špirály som nastrihala verbenu, tymián a citrónovú trávu do olivového oleja. K tým rajčinám, ktoré sme nasušili sa bude hodiť. Rajčiny sa úplne zdiveli, v starých tehlách máme úľ čmeliakov, ktorí si poctivo robia svoju prácu a jediný kvietok nevyjde na zmar. Nuž a prečo nie, zimná kuchyňa bude pestrejšia.

Dozrela Arónia, pár bobuliek z každého kríka. Záhadou ostáva, prečo je medzi nimi taký rozdiel, musím ešte poštudovať na internete. Na začiatku sezóny som zasadila aj chia semená, ale nič moc sa zatiaľ neudialo, mám 50 cm rastlinku, so zelenými listami, ale iné tajomstvo nám chia nevydala. Ašwaganda uschla, už tretí krát, skúsila som ju presadiť ku šalvii do tieňa. Zdá sa, že spoločnosť rozkonárenej liečivky ju zachránilo. Leuzea sa nehýbe smerom hore, tak len dúfam, že koreňu sa darí pod zemou.

Slivky padajú, koláče voňajú. Zbyněk nachystal sudy na kvas, a zbiera trnky, aby z nich nechal vypáliť kvalitnú slivovicu. Tož Morava, nebudem slovíčkariť, ale aj tak mi vŕta hlavou moravský rébus. Keď som si pár plodov pozbierala a upiekla som posýpkový koláč, bol trnkový, či slivkový. Tak, či onak, voňal výborne a chutil najlepšie s rannou kávou.

 

Október 02, 2015

Suché slnečné leto vystriedala jeseň, teda babie leto, rovnako suché a žiarivé, len o niečo chladnejšie. Stále sa môžem strácať v malinách, neprestávajú rodiť, plody sú vodnatejšie, ale stále krásne voňavé. No prišli prvé mrazy, v noci z prvého na druhého októbra prízemný mrazík zanechal svoje stopy. Svoj tekvicový sen už nedosnívam, ledaže by som začala snívať na Žilinskej, keď budem kupovať hokkaido od úspešnejších záhradkárov. Tekvica zakvitla, dokonca sa objavili malé tekvičky, ktoré zahalil do bieleho šatu prvo-októbrový beťár a tu to končí. Vytrhala som ich z riadkov a dopriala tak kompostu výdatnú dávku živín. Museli sme konať rýchlo, najbližšie prídeme na chalupu takmer až o mesiac. Vytrhala som preto mrkvu, cviklu, ktorej sa tento rok nedarilo. Buľvy su malé, ale myslím, že je to následok môjho rozsádzania. Nabudúce radšej redšie vysádzať, ale nepresádzať. Len nerozumiem potom zeleru, ten bol pôvodne na svojom mieste sadený z priesad, ale ten sa  nezbuľvil vôbec. Vňať je nádherná, ale musím vyzistiť fintu na spodnú časť zeleru.

Skleník sa rozpadá a načim pozbierať, všetko čo dozrelo, dorástlo a vieme uskladniť. Rajčiny sa úplne zbláznili, stále majú kvety, červenajúce sa plody, ale myslím, že toto bol posledný zber. Možno je to tak lepšie, treba tento paradajkový ošiaľ ukončiť, dochádzajú mi nápady a aj miesto ako sa ich elegantne zbaviť. Uhorky sú utešene bucľaté a spolu s hroznom sa nádherne dopĺňali, tak povediac ťahali za jeden povraz. Uhorka na viniči, vinič na konšturkci sklenníka. Z neskorého zberu spravím hroznovú štavu, hrozno vo vonkajšom vinohrade Zbyňek pozbieral v polovici septembra a spravil víno, bílovické cuveé zatiaľ odpočíva v pivnici a veselo brbloce do kvasnej zátky.

Hlavným bodom októbrového záhradkárčenia, bol zber jabĺk. Tento rok bol výnimočný, tak ako slivky aj časť jabĺk skončila naložená v sudoch a čaká ich pálenica. Niečo sme uskladnili v pivnici a z nemalej časti tohtoročnej úrody som spravila jablčnú šťavu. Za pomoci strýca Leoša, ktorý rozbehol pres sme behom pár minút mali vypresovaných 20 litrov šťavy. Prevarenú na 70°C som ju uskladnila do fliaš, 5litrový súdok neprevarenej šťavy Zbyněk odložil na jabčák, takzvaný Cider a uvidíme, čo budeme v zime popíjať. No možno si uvaríme len bylinkový čaj, podľa chuti a potrieb. Pomohla by mi známosť s bylinkárkou, no budem si musieť sama poradiť a až nás budú trápiť neduhy skúsim namiešať taký odvar, ktorý povzbudí, či len zahreje v chladný zimný večer po behu.

 

 

 

29 December 2015

Teplota konečne klesá k nule. Blížia sa, podľa predpovedí, holomrazy a záhrada bude môcť konečne odpočívať. Sviatok zimného slnovratu sme strávili na chalupe. Teplé jarné počasie nenasvedčovalo zmene v ročných obdobiach, no porýľovaná záhrada sa už môže odobrať na zimný odpočinok.

Od konca októbra do decembra zbierame orechy. Zopár orechov sme predali, zopár vylúskali a zvyšok dosušujeme zavesené vo vreciach. Urodilo sa ich neúrekom, vanilkové rohlíčky boli plné pyridoxínu a krásne rozvoniavali na vianočnom stole. Pred započatím veľkého rýľovania, sme zhodili skleník, bol postavený zo starých okien a pomaly sa nám rozpadal, až sme mu v jednú brigádovú sobotu pomohli úplne, začo veľmi pekne ďakujeme Fridimu aj s prívesným vozíkom. Bola to robota chlapácka a ako správna gazdiná napiekla som koláčky veselé z tohto ročnej úrody, aby sme zakúsili liečivú silu mocného konope. Ostatne, o bylinky je postarané, v špajze som uskladnila zásoby voňavých bylín, čo sa nám podarilo nazbierať a vypestovať. Len na imelo som v novembri nestihla odbehnúť, neostal akosi čas a správny zlatý meč, ktorým druidi kedysi imelo zo stromov osekávali. Rozmnožila som levanduľu odrezkami, lebo tejto mocnej čarodejky si veľmi vážim. Zvlášť moja neurotická povaha, si jej účinkov pochvaľuje.

Na konci decembra Zbyněk za pomoci môjho skúseného otca, ostrihal ovocné stromy. Prestrihal vinič a spravil miesto na nové hlavy, ich výsadba musí počkať na jar. Zatiaľ sme dokúpili aróniu a rakytník. Porýľovanú záhradu chceme ešte zahnojiť, ale až sa naozaj spustia mrazy, aby sa látky uvolinili do pôdy postupne, veď budúci rok pokračujeme a už teraz máme plány, sny a mičúrínske ambície.

Ale teraz už je to naozaj koniec, bílovecké cuvee sa podarilo. S nádejami do ďalšieho roka si pripíjame na úspechy, nezabúdame na nepodarky a vážime si čo máme, zdravé ruky a zem, ktorá nám dáva lásku, lebo vážení, bez lásky k blížnemu a k zemskej hrude, ťažko by bolo na tomto svete.