Morkoman 2021, vol. 2

Za kopcom jeden triatlon si moje srdce vzal, náročný Morkoman. Počarovala som aj Zbyňkovi aby sa so mnou vydal na 21. Ročník olympijského triatlonu v Morkoviciach, kde cestná cyklistika so 40 kilometrami má nastúpané 770 výškových metríkov. A beh ďalšiu stovečku na 10 kilometroch. Jedine plávanie je pekne po rovinke v 50m bazéne v klasickom objeme 1500 metrov. Náročnosť Morkomana zdôrazňujú aj v propozíciach a ja len vravím, počkaj podrž mi pivo, skúsim.

Po druhýkrát som sa ocitla v Morkoviciach na kúpalisku aj so Zbyňkom na štarte. Gabko s dedom povzbudzovali a my dvaja sme sa išli vyblázniť. Zbyňek z bazéna vyliezal po 33 minútach. A ja presne ako minulý rok za 0:38. Hlad som zaháňala na cyklistike ešte pred prvým kopcom. Trať sa ide v dvoch 20 kilometrových okruhoch. V Litenoviciach doprava a do kopca Kleštěnec, vlastne je to samý kopec, taká hravá cyklistika. Kde je kopec je aj zjazd stratený čas som naháňala v zjazdoch, no najrýchlejšie len 66 km/h, kým Zbyňek pustil ručnú a s maximálkou 70.9 km/h dorazil do depa za 1 hodinu 34, o 4 minúty rýchlejšie než moja cyklistika. Stretávame sa prvýkrát pri behu, nevyzerá zrovna v top forme, vraj musel niekde aj prejsť do chôdze, ja sa trápim s močovým mechúrom. Plný trisuit mi nedovolí len tak stiahnuť nohavice, musela by som sa  z toho trikotu dlho vyzliekať a predsa chcela som čas zlepšiť. Čo sa mi nakoniec podarilo zlepšenie o tri minútky a desať minút za Zbyňkom. Druhý triatlon v rámci Zlínskeho pohára vo veľmi dobrej atmosfére. Vypili sme tri pivečka a zhodnotili závody, aj sme sa trápili aj sme sa dobre zabavili. Tak možno o rok zas.

Možno celú sériu dáme o rok, tento rok sme sa v Zlínskom poháry umiestnili v prvej tretine aj v mužoch a ženách. výsledky tu

GGUT vol. 2

Grossglockner Ultra Trail 2021

Opäť jeden z restou korony. Presunuté štartovné na GGUT z minulého roka nezapasovalo do termínovky úplne ideálne. Mne štartovné podarovalo SVK Ultra Trail a Zbyněk sa pridal z čistého masochizmu.Počasie býva nestále a dokončiť tento ultra trail je veľmi rizikové. Ale aj tak sme si trúfali na dlhšie trate. Prišli sme si pozrieť, čo sme v roku 2015 nemohli dokončiť, kvôli búrke.

Do Kaprunu sme vyštartovali deň vopred, povozili sa na lanovke, dali si pivko so Stanom a Janom, tých čakala len 50tka, tým bolo hej, tí mali ruku hore. Večer sme už len sledovali ako sa nad Kaprunom čerti ženili. O týchto čertovských búrkach mali najlepšiu vedomosť samotní organizátori. Kým ja som si nebola istá, či vôbec mám štartovať, Zbyněk nedočkavo sledoval predpoveď počasia ako aj organizátorské hlásenie. Nakoniec prišlo rozhodnutie. 110 km hlavný pretek skrátili na 80 kilometrov a spojili ho s OTT 84. Štart presunuli na 04:00 a stiahli trať z najvyšších kopcov v záverečných kilometroch a teda sa do cieľa malo bežať viac menej údolím.

V deň preteku sme sa zobudili o 01:30 do dažďa. Autobus odchádzal o druhej v noci a veru sa nám nechcelo ísť mokrým do autobusu, ale len čo sme vyšli von prestalo pršať a bola celkom príjmná noc. Štartu nakoniec nič nebránilo. Prvé stúpanie na Rudolfshütte sme išli v tradičnom vláčiku až do svitania. Veľkorysá občerstvovačka s polievkou hneď po jeden a pol hodinke stúpania veľmi prekvapila. Zbyněk sa trocha zdržal ja som išla ďalej k vrcholu Kalser Tauern 2515 m.n.m. Aj tak ma v zbehu dobehne, hoci aj s plným pupkom. Zbeh bol skalistý a nekonečný. Niektorých účastníkov bolo treba prosiť, aby ma pustili, ale nakoniec som Zbyňka dobehla aby som sa s ním rozlúčila. Bežalo sa mi dobre, ale jemu ešte lepšie, zbytočne by sa zdržiaval, ak nás má chytiť búrka, nech beží čo najďalej. Nachvíľu sme sa opäť stretli, lebo neodolal čapovanému nealko Franziskaneru z neoficiálnej občerstvovačky pár kilometrov pred Kalsom. Potom mi zase ubzikol.

Do Kalsu som prišla v takej pohode, že sa mi to nechcelo ani veriť. Zbyněk sa ešte dokrmoval a tak sme vyrazili spolu. 10 kilometrov hore. Dlhých slnečných desať kilometrov stúpania. Na oblohe ani náznak búrky a moje vízie o predčasnom konci z dôvodu búrok sa rozplynuli ako mráčok, čo nachvíľu prekryl horské slnko. V polovici stúpania som Zbyňka prepustila. Každý sme si išli svoje a hoci sa mi nešlo zle jeho tempo som nemala šancu udržať. Keď už som si myslela, že by mohol byť koniec nejaký dobrák ma po anglicky povzbudil. Only 3km to the top. Och ty moja dobrota. To je celá večnosť. Nikto ma neobiehal, ako to v kopcoch zvyčajne býva, tak som sa nenechala vytočiť a dorazila som stále v celkom dobrom rozpoložení na Berger Törl 2651 m.n.m. Privítali ma horskáči, ale Zbyněk už letel do doliny. Zbeh bol veľmi pekný, okolo miznúcich ľadových políčok. Zbyněk si pomáhal šmykom po zadku, ostal mokrý ako sa na správnu sánkovačku patrí. Slnko hrialo, veď vysuší.

V zbehu boli roztrúsení ďalší horskáči, pre istotu. Nasledujúca zastávka Grossglockner Haus. Tu mi už dochádzala energia. Na priehrade mi Zbyněk volá ako to vidím. Vidím to biedne, ale povzbudzuje ma, že mám stále dobrý čas. Skrátené časové brány stíham s predstihom, ale chuť už nemám. Zbyněk sa ponúkol, že ma počká, ale zbytočne by sa zdržiaval posielam ho preč. Na Grossglockner Haus som si kúpila pivo a nechávam si čas na rozmyslenie. Nejaký krajan ma presviedča nech sa vzchopím a idem ďalej. Nechce sa mi ísť do ďalšieho stúpania. Akýsi chalanko sa pýta na autobus a vraj odchádza za chvíľu, sadám do neho a Zbyňkov boj budem sledovať online.

Zbyněk vyrazil do sedla Untere Pfadlscharte, posledný veľký kopček. Snehové polia do Fuschu v zbehu, chce zlyžovať, ale lyže neboli v povinej výbave, aj keď možno mačky by sa hodili, natiahnuté laná sú skôr na ozdobu.

Pomaly pribúdajú 55tkári a zdá sa, že na poslednej kontrole ho spláchne búrka, na ktorú som toľko čakala. Pokračoval vo vetrovke, kompletne mokrý, trailik začína byť pekne rozbahnený, ale finiš je nadosah.

V tuneli pred cieľom ešte chytá halušku, že ho niekto obieha. Pridáva a končí tento 80 kilomtrový trail v čase 16:04 o ôsmej večer. Účty s GGUT si Zbyněk vybavil, čaká nás len relax pri mori.