100 km Javorníkmi 2014

Opäť v rodnom kraji, no teda len zčasti, ale rozhodne v tom najmilšom môjmu srdcu – v Javorníkoch. V Čadci sa stretávame so známymi, kamarátmi a pred spánkom dávame povinne pivko, lebo spánok v spoločných priestoroch CVČ je príliš veľká výzva, aby sme verili, že budeme driemať len tak nasucho.

DCIM106GOPRO

Štart o 7:30 na námestíčku v Čadci, pár slov od Rada a hor sa do najbližších kopcov, ktoré nám poprvýkrát umožnili rozhľad do diaľky, za slnečného a horúceho dňa. Náš štart bol trochu z ostra, ale neplánovali sme sa nejak flákať, tak sme strategicky makali, aby sme nezleniveli hneď na začiatku. Ešte pred Petránkami sme stihli kufriť, ale bol to len taký povinný kufrík, ktorý sa už neopakoval na zvyšných kilometroch. Občerstvovačky Petránky a Marikovú musím  spomenúť, nie len pre fotografku s Čiarkou a galantným mladíkom, ale pre ovocie, ktoré v horúci deň neskutočne dobre padlo. Občerstvovačky vôbec boli super, všade samé dobroty a skvelí ľudia.

Celkom svižne sme postupovali kysuckou časťou, trať je veľmi bežateľná a pozerateľná ešte viac. Na hrebeňoch fúkal vietor, ktorý osviežoval, lesný chládok povzbudzoval do rozbehu alebo lákal hubárov k takýmto úlovkom.

DCIM106GOPRODCIM106GOPRO

U Cipára nás čakala ďalšia hostina a Zbyňkova pivovačka, jednoducho mu to šľape na pivečku lepšie, hlavne v teple. Po celej 102 kilometrovej trati ich dal sedem, no aj za taký výkon klobúk dole. Ja som na Kasárňach neodolala a trochu som mu pomohla, lebo jeho studené čapované bolo lepšie ako nealko.

No, ale nebol čas sa zdržovať a hurá do Javorníkov, ako ich poznám ja. Hrebeň sme prebehli celkom svižne, i keď už nás chytala kríza, hlad a opäť smäd. Bežala som popredu objednať na Portáš, a hlavne zvítať sa s ocinkom, ktorý sa prišiel na nás pozrieť, ako blbneme na stovkách. Pivo, kofola, pivo, polievka a pekne zbehom do Marikovej. Hore po ceste, dole po ceste, v peknom tempe, to sme sa už asi tešili na ďalšie pivo. Našťastie sa ochladilo a pri pohľade na čiernu oblohu v stúpani do Orgoňovej Kýčery, sme vytušili, že príde aj sprcha. Prišla, ale búrka nás obchádzala, kým blesky osvecovali cestu, hromy prerušovali aj tak tichý rozhovor, ale dážď bol skôr šetrný spoločník po rozpálenom dni. Zato cesty ostali pre lyžiarov, väčšinou som rozbahnené rigolá ustála aj na svojich krátkych lyžiach, balansovala som na vyjazdených koľajách a vymyslela pár nových nadávok, ale keď som zahučala pekne zo šikma už som bola ticho. Pokorne prejdem blatisté peripétium, a možno ten bahenný zábal, bude mať nakoniec regeneračné účinky. Ja som zmĺkla, aby vyniklo Zbyňkovým výkrikom. Heh, no užili sme si a aj zaspomínali na Veľký Gríč z Ponitrianskej. Zaujímavé, že na takéto roz(j)….bahnené cesty zahranicou nenatrafíme.

Ešte kamenistá cestička, po ktorej sa ťažko beží v x-talonoch, ale zato veľmi dobre v novučických pure grit. Ešte kúsok mestskej turistiky a hor sa do Arcadie, kde už čakal Rado. Čas horší oproti minulému roku, ale aj tak spokojnosť 16:44, zdá sa, že mi to opäť behá, a teším sa na záver sezóny.

J100 je naša najobľúbenejšia akcia, ďakujeme veľmi pekne za skvelý deň. Tešíme sa niekedy na budúce.

This slideshow requires JavaScript.

100 km Javorníkmi

Veľmi som sa tešila na pochod Javorníkmi. Vidieť Kysuckú časť, bez halucinácii a vidín okolo Blažkovej, vidieť Kysuce tak ako si ich užíva Roman. Tešila som sa na časť od Veľkého Javorníka po Portáš, kde tamojší svet ma prímes domova a za kopcami sa skrýva chalúpka na Beňadíne.

Predpoveď počasia bola sľubná, chladná a daždivá. Do Čadce sme prišli v piatok večer, aby sme si užili atmosféru a dali si pivko so známymi aj neznámymi diaľkoplazmi, a vyhli sa príliš skorému vstávaniu. Rozbor jedálničkov, adaptogény, treky a behy, inšpirácie, tém na pretras bolo veľa.

Zaregistrovali sme sa ešte večer a uložili sa spať, či započúvať sa do hrmavice nad Čadcou. V niekoľkých fázach sa nad mestom priamo a jeho okolím vybúchal snáď celý arzenál elektrovoltov.

Ráno bolo chladné a daždivé. Krátky pokec od Rada a vpred. Ocitli sme sa na čele skupiny, neviem ako sa to stalo, ostatní sa asi zabudli rozbehnúť.

Prvá živá kontrola bola rozhľadňa Petránky, žiaden výhľad, ale ani vidiny, naposledy som tam videla lezeckú stenu a šialenca na nej, tentoraz to bola normálna rozhľadňa a Roman s dokumentačným prístrojom. No nič, obzerať nebolo veľmi čo, aj keď niektoré skulptúry počas trate stoja za zamyslenie, buď je to prístroj na zachytávanie signálov z materskej lode, alebo niečo veľmi moderné v tom kraji kysuckom.

DCIM102GOPRO

Závod to bol veľmi rýchly, na občerstvovačkách sme sa veľmi nezdržiavali, a užívali si trať, ktorá bola nádherne bežateľná. Mazec je mazec, ale keď sa môže bežecká dušička rozbiehať po horách je to ako nechať lietať draka v povetrí. Občerstvovačky, dovolím si povedať, boli skromné, ale postačujúce. Taliani ponúkajú parmezán, a som veľmi rada, že Rado so svojim tímom v Javorníkoch ponúkal korbáčiky, slanú slovenskú dobrotu, mňam.

Na ďalšej občerstvovačke, sme mali vybavenú psychickú „podporu“. Ocinko si s priateľkou spravil výlet, aby nam v pol ceste zatlieskal. Náš náhly, avšak dlho očakávaný príchod ho vyrušil z rozýmania nad „rízečkom“, ktorý práve spokojne trávil. Potlesk nebol, ale pivo nám kúpil, a keďže jeho najláskavejšie slová sú vždy najkrajšie, tak nás nakopli aj tentoraz. Čo sme to vraj za športovcov, keď máme čas na pivo? Beriem to s úsmevom, u nás sa chválou vždy šetrilo.

DCIM102GOPRO

A tak si aspoň spravil fotku, keď sme utekali z Portáša, smer Mariková. Hlavný hrebeň končil, obávala som sa možného blúdenia, a sem-tam fáborka naviac by možno neuškodila. Modrú pred poslednou kontrolou sme síce na chvíľu stratili, nechali sme sa zlákať pastvinou, ktorá volal po rozbehu, ale cesta viedla lesom. Vrátili sme sa po žltej, tak ako asi mnoho účastníkov. Schrúmali sme pár tyčiniek s chia semiačkami a vydali sme sa do posledných kilometrov a už do tmy. V nedočkavosti a očakávaní svetelného smogu od Považskej Bystrice sme sa veeeľmi pomaly blížili do cieľa. Les končil v Orlovom, potom už len most, mesto a cieľ. 15:41. Hneď sme si objednali pivko a pri debate vítali, každého ďalšieho.

Rýchly prebeh Javorníkmi, ale atmosféra super. Matúšovi s Honzom veľké gratulujem za výkon, vlastne všetkým dobehnuvším, či dojdeným. Organizačnému tímu za podporu, je to skvelá partička ľudí. A budúci rok v Javorníkoch opäť, ak sa nič nepokazí.

This slideshow requires JavaScript.