Kamzík – Baba – Kamzík

Keď sme KBK štartovali pred tromi rokmi, boli sme po stovke, čas nič moc, ale akcia je to perfektná, tak sme sa radi vrátili. Vtedy odštartoval Peťo Dolák zopár “ultrákov” so slovami: “Tuto dole po lúke.” Teraz bol moderátor aj na Kamzíku a známych, kamarátov a veľa iných 5Otkárov netrpezlivo čakalo na pokyn k štartu cez nafukovaciu slavo bránu. Toľko spomienka na 2013.

Tento rok som chcela štartovať odpočinutá, čo sa my celý týždeň aj darilo, len jeden beh z práce domov, v ušiach SKA-P, Para a priemerka nádherne len tak pod 5:50. No prišla sobota, pýr sa od hanby nepýril v našich záhonoch, len  zelenal medzi vyklíčeným hrachom. Nelenila som, zahrádku som preplela, zplanírovala pre cviklu, aby bolo čo počas anemického leta grilovať. No takže takto, narobila som sa ako kôň. Večer som sa pomazala olejom konopným na uvolnenie svalstva. Zdá sa, že nepomohlo, pred Babou mi stvrdli nadobro Hamstringy a nešli povoliť.

Z môjho pohľadu nie je veľmi o čom. Vybrala som sa so svojou svalovkou len tak si zabehať po Karpatoch. Vyštartovala som bez všetkého, aj bez ambícií. Veď slnko svieti, no tuším sa neskôr aj to  zatiahlo, neostávalo iné len si dnešný polobeh odmakať. Veľmi som sa tešila z množstva známych, a aj z tých ktorí ma povzbudzovali len tak. Z Baby sa valil príval energie a za tú, zúčastneným ďakujem, vyzerali, že sú na tom lepšie než ja. Môjho skvelého muža som videla v dobrej nálade, s bozkom na perách sa lúčime, ale už som nevládala zakričať: volaj záchranku. Do kelu to fakt musím odbehať. Konečne som sa spamätala a dlho šetrenú smietku energie vkladám do behu od Bieleho Kríža na Kamzík. Singláč bežím, veď by bola aj hanba ho nebežať. Meander z potôčka sa vlní v periféri oka a singláč je k behu ako stvorený, hoci to trochu bolí. No, dotrápila som sa až na Kamzík. Zbyněk už mal strach, lebo jemu sa bežalo dobre až na menšiu krízu od Somára po Biely Kríž, a netrpezlivo čakal kým ma odfotí v cieľovom stúpaní. Nevládzem chodiť, a tak mu šepkám, prosím nefoť. Vyzerám ako troska, a neviem či z toho spirulinovo-chiového zázraku nemám zelenú papuľku ako pri exite. Slečny mi zavesili medailu okolo krku, sňali chip. Veľmi ma potešila Sisa, keď ma v cieli vyobjímala, dúfam, že bude čoskoro späť na trati. Morálny odkaz nemám. Počas trate som opakovala mantru, keď teraz bežia Star Wars: May force be with you. A bola to pravda, bo len silou vôle som mohla vyjsť až späť na Kamzík.

Baba – Kamzík

Takto rok dozadu to bol prvý pokus o beh nad dĺžku maratonu a vtedy to dopadlo o čosi lepšie ako teraz. Kto vie,  možno to bolo tou Istriou, možno nedostatkom spánku a možno ako sme to obaja od začiatku rozbehli. Zimná sezóna príliš nedovoľovala dlhé behy v dobrom tempe a stovky sa predsa len v našom podaní viac chodia ako behajú.

IMG_1617

Ranné vstávanie o piatej, rýchlo čosi zajesť a už rozospalý sa vezieme trolejbusom na Kolibu (šoférka, odmietla vzdať sa čapovanej zlatistej odmeny po dobehu). Prichádzame na registráciu a nárast bežcov na tejto najdlhšej trati je poznať. Stretávame známych, s ktorými si vymieňame plány, aj odbehnuté akcie.

IMG_1619

Vysvetlenie trate od Peťa Doláka, bežecký humor  a vyrážame na trať. Trať je na prekvapenie suchá a jediné fľaky snehu prebiehame až v záverečnom klesaní na Babu z Konských hláv. Škoda, na snehu sme trénovali asi najviac.. Pár kilometrov pred obrátkou, stretávam prvých chodcov, bežeckých borcov a nanešťastie aj vypustených 26károv z Baby. V polomrákotách z nedostatku cukru, kŕčovom omámení “zbieham” koňské hlavy, kde ma kŕče zrážajú do kolien. Stretám Zbyňka a prosim o hlt vody. 

Cesta spať na Kamzík ubieha veľmi pomaly a ja sa snažím aspoň chvíľami bežať, kŕče v lýtkách sa striedajú, s tými v žalúdku. Dochádzam konečne na Biely Kríž, natlačím sa gélom, zajem pomarančmi a ešte sa dopiť a vyrážam na posledných 11 km. Podobne, ako minulý rok, sa mi už odtiaľto, až do cieľa o čosi lepšie ide a chôdza sa s behom strieda čoraz častejšie. Záverečné bubny ma hecujú v strmom finiši.

Na Babe ma čakala hostina, a pár bežcov, ktorí so mnou dopĺňali stravu. Zdá sa, že som po soľnej dávke a ionťákoch schopná vyraziť vpred. Nie je to závratná rýchlosť, kŕče ma však nechcú opustiť, podrážajú mi kolená, ale čo, veď sukne môžem nosiť aj neskôr, a modriny tie zmiznú. Stav sa nezlepšuje, ale vôľa, krásny deň a aj pivná vidina, ma núti bežať, a keď nie bežať tak aspoň  ísť. Záverečné kopce na Kamzík poznám, viem, že bongisti čakajú, viem, že ma budú chcieť rozbehnúť, do strmého kopca, viem, že nedokážem kamzíkovský Matternhorn odbehnúť, ale nemám inú stratégiu v zálohe. A keď počujem, prvé bubny, cítim pulz radosti,  prekvapenie, z toho, že telo chce a vládze a ja hopkám, hop hop hop.

IMG288

Tak ako väčšinu našich behov končíme aj tento s vidinou zlatavého moku a už len vychutnávame slnečné lúče na na lúke.. ďakujeme všetkým spolu-bežcom za príjemnú atmosféru a organizátorom za perfektný beh..