Category Archives: Triatlon

Zhrnutie triatlonovej sezóny

Posted on by
2

Kombinácia plávania, bicyklovania a behu nás úplne pohltila. Keď sa nám nechce behať, skočíme do vody a keď máme chuť na vietor vo vlasoch osedláme bicykel. Prípadne sa úplne utrhneme a blbneme v troch rôznych športoch v jeden deň.

Zbyněk svoju sezónu začal polovičným ironmanom v St. Pöltne na konci mája, i keď rozklusal sa na Lazovej stovke už v apríli. St. Pölten je príležitosť na rodinné kempovanie v aute. Bicykle sme si zobrali všetci, aby sme s Gabkom boli mobilnejší, keď budeme povzbudzovať tatina. Čo viac očarí pred areálom plným niekoľko tisícových bicyklov? Starý favorit vytunený novým sedlom a kolesami. To bolo smiechu, keď videli štvoročného chlapca a bláznivú mamu na favorite. Ešte aj požiarnici nás povzbudzovali popri ceste. No a pretek vyšiel parádne, voda optimálna a dážď sa nakoniec nespustil. Zbyněk si odmakal nádherných 5 hodín 43 minút. Slzičku uronil za potopenými hodinami. Pri výbehu do Ratzerdorfer see si všimol, že hodiny sú v čudu, teda vo Viehofner see. Časy som mu hlásila od brucha, takže viacej makal, lebo nevedel ktorá vlastne bije. A tak záverečný polmaratón si struhol za 1:51 minút.

Zlínsky okres má krásnu TRIseries, ktorá sa začala v Kroměříži Kromplmenom. Jediný pretek z okresného pohára, ktorý sa pláva v jazere. Tam som začala sezónu ja a Zbyněk len pokračoval vo svojom dobre rozbehnutom triatlonovom vlaku. Šprintik na necelé dve hodinky zábavy. Potešilo ma, že z vody som vybiehala pred Zbyňkom, čo sa samozrejme už nezopakovalo, hlavne aj preto, že zvyšné preteky pohára sú v bazéne podľa štartového poradia. Na hlavný pretek sme mali celkom dobre našliapnuté.

Moraviaman je už koncom júna. Čo urýchlilo prípravu po zime. Na plný triatlon sme trénovali od marca, niečo na Rouvi, niečo na ceste, plávanie s trénerom a beh zase len na punkáčov. Ja som si odbehla aspoň Strážovskú 50, že či vôbec ešte toľko vydržím na nohách. Vydržala, ale bolelo. Na beh treba jednoducho behať. No a posledné tréningové týždne som bola unavená už aj v bazéne. Strašne sa mi nechcelo. Čo bude tá sila, ktorá ma dostane do cieľa ostávalo neznámou. Prosto ráno vstať, odplávať skoro 4 kilometre, naskočiť na bicykel a odkrúžiť 180 kilometrov a na maratón som už len rezignovane pobežkávala, aby bola doma ďalšia trofej. Teda dve. Moje umiestnenie na bedni s časom 13:54 a Zbyňkov prvý ironman za parádnych 13:25. Teda umiestnila som sa na stupienku v kategórii, len preto lebo zrušili Slovakmana a tak Moraviaman získal titul majstra České republiky. S tým sa dá chvíľu spokojne žiť. Kým ja som si dala po Moraviamanovi pauzu Zbyněk si ešte zabehol Malofatranskú 50, železný muž pivom odlievaný.

Seriál okresného pohára pre nás pokračoval mesiac po Moraviamanovi v Hulíne. Šprintík sme si dali za necelé dve hodinky, kým nám kamaráti postrážili Gabka. Spolu sme sa vyblbli v Hulíne na kúpalisku, kde sa dá parádne skákať z výšky. Olympijský Hulmen bol až v Septembri. Po rýchlej chorvátskej dovolenke som si doniesla pár ostňov z morského ježka. Som velký zberateľ suvenírov, ale našťastie nezanechali väčšie rany a tak deň vyšiel parádne. Ráno bolo len 8 stupňov, neoprén povolený, bez rozpakov sme sa navliekli do gumy. Otužilci, ktorí to odplávali bez neoprénu zo začiatku mrzli na bicykli. Triatlonovú sezónu sme zakončili po závodným pivečkom na kolotočoch a cyklotúrov s Gabkom. V seriály som skončila 11 z 56 žien a Zbyněk sa ukotvil na 33 mieste z 333 mužov.

Moraviaman 2022

Posted on by
Odpovedať

Zapáčil sa Zbyňkovi triatlon až tak, že si chcel aj on pospevovať I am Ironman. Voľba padla na domovskú scénu. Moraviaman má zázemie v Otrokoviciach na Šterkáči, čo je toť hneď za kopcom od chalupy. Plávanie 3.8 kilometra na Šterkáči, 180 v piatich okruhoch ku Záhliniciam, späť do Tlumačova, na Kotojedy a spať. No a maratón na záver popri Morave.

Niečo sme potrénovali a vyrazili na registráciu. Veľké sklamanie prišlo, keď mi nevedeli nájsť čislo, tak mi priradili bezmenné číslo. Na nálade mi to nepridalo, už aj tak sa mi nechcelo, ale prebrali sme si štartovacie balíčky a išli sa chystať na chalupu.

Ráno bolo popršané, zamračené všetko vyzeralo sľubne, čo sa zmenilo na grilovačku. Ráno sme zaviezli bicykle do depa, nachystané balíky zme zavesili na svoje čisla a išli sa rozplávať. No Zbyněk sa rozplával, ja som si išla ešte zabehnúť späť do depa, aby som zaniesla šlapky, čo som si zabudla vyzuť. Tak som len preplávala k štartovnému polu, pustili známy tlkot srdca a odtrúbili štart. Začala sa práčka, z ktorej som sa vymanila pri druhej bojke, spomalila som, teda borci mi ušli a ztiahli so sebou aj Zbyňka. Ukludnila som sa a plávala som od bójky ku bójke bez nejakého stresu, dvakrát výbeh na súš cez časomieru. Pri prvom výbehu som v skoku späť do vody hodila pupkáča, ešte pred celkom slušným hľadiskom, no veď nech maju aspoň na čo pozerať. Eliťáci ma obplávali a pri mojom druhom výbehu z vody som už len videla ako utekajú do depa, mňa čakalo ešte jedno kolo vo vode. Na bicykel som sa už veľmi tešila, lebo predsa len hlava vie lepšie rozmýšľať, keď má viac kyslíka. V depe mi pomohla slečna zbaliť neoprén a popriala veľa šťastia.

Sadla som na bicykel, Zbyňek ma preplával o 8 minút a stretli sme sa niekde pred Tlumačovem, kde som mu zakričala, že mi chrčí bicykel. Citíla som sa ako na dvadsaťročnom Favorite. Pri druhej otočke, keď ma stretol pri Kotojedoch sa zľutoval nado mnou a išiel pozrieť, čo to je za zvuk. Na nič sme neprišli, všetko bolo normálne. Zastavili sa pri nás rozhodcovia na motorke. Zdalo sa, že je fakt všetko v pohode, asi tam bol zaseknutý kamienok niekde medzi plášťom a rámom. Sadám na bicykel a Zbyněk sa točí späť, zmäteným rozhodcom vysvetľuje, že sme manželia a chcel pomôcť. Ešte chvíľu ma sprevádzali, počúvali, a pýtali sa, ale cez rachot motorky aj tak prd bolo počuť, ale za ochotu som im bola vďačná. Tak som sa zkľudnila a začala som makať. Na prvom koliečku som si omrkla trať, kopec za Střížovicami s prevýšením 8% bol príjemným rozptýlením a možnosť sa pretiahnuť na bicykli a odsadnúť z aeropozície. Uvidíme ako to bude vyzerať v piatom kole. V Otrokoviciach bola jediná občerstvovačka na 37kilometri, voda, ionťák, týčinka a v treťom kole som počula sendvič. Tak som si ho zobrala do štvrtého kola a žula som ho až po obrátku za Záhlinicami. Pravidelne som pila, vždy jednu fľašu ionťáku. Kývali sme si so Zbyňkom a aj keď sa rozfúkalo, dalo sa šlapať, lebo aspoň raz fúkalo na obrátke do chrbta. Posledné piate kolečko, bolo už utrpenie, v stúpaniach mi štyrikrát spadla reťaz, čo bol najmenší problém, ale aj tak dosť na nervy. Střížovice po piaty krát bolo cítiť v stehnách. Zbyněk vravel, že videl nejakého pretekára šľapať pešo do kopca, no to bol záložný plán, našťastie som to zvládla. Do depa som išla plná sľubov, že na bicykel tak skoro nesadnem. Bicykel som nakoniec zvládla za 6:43, Zbyňek za krásnych 6:17.

Už sa len predsvedčiť obuť maratónky a krúžiť 42 kilometrov, zase tie nešťastné obrátky. Deň začal byť vypečený a bezveterný a mne sa vôbec nechcelo. Obula som sa, veď reku idem si obzrieť trať a až to nepôjde končím. No ale, keď už som mala odbehnutých prvých desať kilometrov, tak som išla do druhej obrátky tak nejak odovzdane, že to bude ešte dlhý deň. A aj bol, horúci, ale okolo Moravy to bol tak nejak pekné a mohla som si obzrieť ako beží maratón Petr Vabroušek, alebo Helena Koptopulu, eliťáci sa trápili rovnako, len v úplne inom tempe. Priebežne sme sa stretávali so Zbyňkom, hlásili si stav, rozpoloženie a žalúdočné problémy. Ja som to odbehla v mega kombinácii, ktorá by mala fatálne následky, ale fungovalo mi to poriadne. Melón a nealko pivo. Tretie kolo som mala najrýchlejšie aj som sa na Zbyňka trochu dotiahla. Ale niekde v štvrtom kole som sa schuti napila vody, lebo som bola veľmi smädná. Poriadne ma ohlo v páse a milá voda sa vypýtala von. Nejaký účastník sa ma pýta, či mi má zavolať pomoc. Len som mávla rukou, vravím, to je len voda, pre pivára ťažká. Som v pohode ďakujem. A išla som doraziť aj bežeckú časť, síce len chodecky, ale rezko. Už sme si vymieňali také tie reči o poslednom kole s okolobežiacimi. Gratulovali mi, povzbudzovali ma, čo je naozaj úžasné, keď ocenili môj pupkatý výkon. Hodiny som nesledovala, lebo, čo nasledujem. Viac zo seba aj tak nevydám a ak idem je v podstate jedno, pokiaľ idem vpred. Pri vbiehaní ku jazeru som to už pocítila, začala som šmatlavo klusať, ľudia ma povzbudzovali a ja som celá šťastná už len naznačovala, že je to cieľ. Chlapi s medailami mi kričia späť: joooo je to doma. joooo. Ach tento cieľ, hoci mi to trvalo 13:56 minút dopracovať sa do cieľa, stálo to za ten pocit. Moderátor kričí moje meno, ja už ani nedýcham jak úžasné je to byť v cieľi. A on ďalej pokračuje, víš co Gábino, je to bronz v kategori. Odpadnem. Môj milovaný Zbyňek svojho prvého Ironmana zvládol za 13:25 minút. Slečny mi podali pohár šampanského. Vypila som ho na ex, v bruchu niečo zabublalo, ale ustála som to. No pivko po preteku sa predsa len vypýtalo von. Zbyňek celý zmätený pozerá, čo sa deje. No ale, kto negŕcal, nedal do toho všetko.

Podersdorf Triathlon Fullka a Polka

Posted on by
Odpovedať

Prvý septembrový víkend, po daždivom studenom počasí prestalo fúkať a vyšlo slnko. Na triatlon v Podersdorfe sme boli prihlásení už veľmi dlho, takmer polročnú prípravu sme potom zúročili na trati tiratlonu v polovičnej (halfironman) trati a plnej (ironman) trati. Teda Zbyněk nemusí ani trénovať, v Zlínskom přebori zdolal Hulmena sprint, Morkomana olympijskú vzdialenosť a na polovičného ironmana nastúpil ako kráľl. Kúpil si neoprén tri dni pred pretekom u Petra Vabrouška, ktorý nám dal pár cenných rád ohľadne sacharidov a tepov a mne dodal dôveru, že svojho prvého ironmana zvládnem. Mala som toľko pochybností, ktoré sa rozplynuli behom veľmi príjemného rozhovoru. Neoprén si Zbyněk narýchlo vyskúšal rozplavbou 180 metrov na šterkáči v Topolnej a bol pripravený. Neoprén bol povolený, kým náš otužilý Gabko si zaplával po registráci deň vopred len v plavkách, my sme boli plne vybavení na 19 stupňovú vodu.

Vstávali sme o štvrtej ráno, aby sme o pol šiestej stihli ranný check in, ešte v polotme som ukladala do úhľadnej kôpky veci na bike, na beh a hromadu sacharidov v podobe rôznych tyčiniek. Zbyňkovi do štartu ostávali ešte tri hodiny, ale išiel ma podporiť na hromadný štart, ktorý bol pre full distance v jednej vlne. Plávanie sme odštartatovali dostatočne na široko, nebola to teda žiadna veľká mela, len okolo bójok na začiatok bola tlačenica, ale nakoniec som ostala skôr v zadnej línii a pekne v kľude som si odplávala 3,8 kilometra v dvoch koliečkach za 1:28. Ešte pri výbehu ma Zbyněk stihol odfotit a povzbuditť, pomaly bol čas sa chystať na jeho plaveckú časť, jedno koliečko v objeme 1,9 kilometra zvládol za 36 minút, na čo mu stačilo občasné plávanie v bazéne s trénerom. Po prvýkrát si užil práčku v jazere pri masovom štarte.

Na bicykel som nasadala o pol deviatej ráno, keď bolo ešte celkom čerstvo, ale slnečno a bezvetrie. Čakalo ma šesť 30 kilometrových okruhov s jednou občerstvovačkou v centre mesta. Chvíľu mi trvalo, kým som roztočila pedále, ale v polovici prvého okruhu som zapla motory a začala makať. V druhom okruhu som si zobrala ionťák, ktorý mi dobrovoľníci podali vo fľaši so šroubovacím uzáverom. Aspoň som mala zábavku na dlhých rovinkách, keď som zdokonaľovala pitite a otváranie flaše na aerobaroch. V mojom treťom koliečku vypustili modrú vlnu, teda polovičnú trať, na ktorej bol Zbyňek. Masa ľudí sa valila na bicykli okolo mňa. Boli nabušení, natešení a nešetrili wattmi. Niektorí chlapi ma povzbudzovali a priali mi úspešné dokončenie. Veľa žien na dlhej trati s červeným číslom nebolo, milé, že dokázali oceniť výkon a odhodlanie.

Zbynňka som nestretla. Išiel si svoj masaker s priemerkou 33 kilometrov za hodinu a hoci dostal defekt dokázal zdolať svoj 90 kilometrový okruh za 2:46 minút. Ešteže si naposlednú chvíľu v depe eletkrikárskou páskou omotal pumpu, defekt tak opravil za úžasných 8 minút. Ja som si dotočila svoje piate a šieste koliečko už len v tichosti, modré šípy prehrmeli a zostali sme krúžiť len červený masochisti svoje zvyšné okruhy. Pri piatom som oslávila svoju prvú 160 kilomtrovú jazdu. Nikdy som naraz toľko na bicykli nenasedela. Do depa som sa po rútila za 6:02 bez povšimnutia, celé mesto už sledovalo ako krúžia modrý s červenými na maratónskej časti, ktorá mala 4 okruhy po desať a niečo kilometroch. Vybavila som toaletu priamo v depe, aby som vyprázdnila mechúr a s ľahkosťou vyrazila na maratónik. Hneď pri prvej občerstvovačke som stretla Zbyňka, išiel posledných 10km svojej polmaratónskej porcie. Niečo sme pokecali a poslala som ho preč, nech si ide po svoje parádne tempo. Ja som potrebovala predýchať bicykel a trochu sa zkonsolidovať. Prešla som do chôdze a len som sledovala ako Zbyňek s ľahkosťou beží ďalej, pomaly do cieľa svojho prvého polovičného ironmana. Ja som dojedla banán z občerstvovačky a dala som sa do behu. Slnko pieklo ako bláznivé a ja som sa na každej občerstvovačke, ktorá bola každých 2,5 kilometra, osviežovala špongiou so studenou vodou. Na prvej otočke po piatich kilometroch som sa trochu upratala, upokojila a vedela som, že na trati budem ešte dlho krúžiť. Odhadovala som 5 až 5.5 hodiny. Beh som striedala s chôdzou, ale bola som v kľude. Bicykel som zvládla o hodinu lepšie ako som si myslela, tak cut off stihnem s prehľadom. Bolo to ťažké, ale krásne zároveň. Slnko sa pomaly začalo skláňať k zemi a nasvecovalo NeusiedlerSee v diaľke. Posledné dva okruhy som nedokázala dostať do tela nič, ani jedlo ani vodu. Nepríjmala som už žiadnu potravu. Do posledných desať kilometrov ma povzbudzoval aj Zbyňek s Gabkom, ktorého stihol priviezť aj s dedom. Chcela som teda udrieť, ešte sa predviesť, ale bez energie sa ťažko beží, skúsila som teda dať šancu banánu. Ale žalúdok som mala taký rozrobený, že ten kúsok žltej hmoty vyvrhol rovno za smetný kôš. Ostala som čupieť, zronená, ale neporazená. Toto dokážem rozchodiť, možno už nie rozbehať, ale svoj boj nevzdám. Tak som išla a išla, pobehla, s okoloidúcimi bojovníkmi sme si vymieňali úsmevy, a natočené koliečka a priali si veľa štastia do cieľa. Fantastický pocit mať spolubojovníkov, hoci každý bojoval s niečím iným. Jeden kríval, druhý prdel, ale každý chcel čo najdôstojnejšie do cieľa. Pri poslednej občerstvovačke sa vo mne pohol finišer, a ako si vždy so Zbyňkom spievame: my máme silný finiš ako hovado Som začala bežať, zasa prestala, žalúdok nezdieľal tú natešenú radosť s hlavou. Jedna pani mi vraví, es solte eine schöne Spurr zum Ziel sein, tak som sa zase rozbehla a okoloidúci povzbudzovači boli nadšení ešte takým bežeckým výkonom, pýtali sa či to je poslené kolo, či bežím do cieľa a ja som sa tešila, vykrikovala, že jasné, už len cieľ. Skupina ľudí okolo poslednej rovinky ma povzbudzovala robila vlny a ja som bola v eufórii. Bežím a moderátor hlási moje meno, trochu skomolene, ale som to ja v cieli celého triatlonu za 12:56. Je zo mňa ironman. Zbyněk dokončil spokojný svoju polku za 5:28. Chlapci sú za cieľovou čiarou, tešia sa so mnou a ja možno žalúdok napravím jedným pivečkom. Zbyněk bol spokojný, ja som bola nadšená takto zdielať radosť, utrpenie, odhodlanie a nové výzvy.

Morkoman 2021, vol. 2

Posted on by
Odpovedať

Za kopcom jeden triatlon si moje srdce vzal, náročný Morkoman. Počarovala som aj Zbyňkovi aby sa so mnou vydal na 21. Ročník olympijského triatlonu v Morkoviciach, kde cestná cyklistika so 40 kilometrami má nastúpané 770 výškových metríkov. A beh ďalšiu stovečku na 10 kilometroch. Jedine plávanie je pekne po rovinke v 50m bazéne v klasickom objeme 1500 metrov. Náročnosť Morkomana zdôrazňujú aj v propozíciach a ja len vravím, počkaj podrž mi pivo, skúsim.

Po druhýkrát som sa ocitla v Morkoviciach na kúpalisku aj so Zbyňkom na štarte. Gabko s dedom povzbudzovali a my dvaja sme sa išli vyblázniť. Zbyňek z bazéna vyliezal po 33 minútach. A ja presne ako minulý rok za 0:38. Hlad som zaháňala na cyklistike ešte pred prvým kopcom. Trať sa ide v dvoch 20 kilometrových okruhoch. V Litenoviciach doprava a do kopca Kleštěnec, vlastne je to samý kopec, taká hravá cyklistika. Kde je kopec je aj zjazd stratený čas som naháňala v zjazdoch, no najrýchlejšie len 66 km/h, kým Zbyňek pustil ručnú a s maximálkou 70.9 km/h dorazil do depa za 1 hodinu 34, o 4 minúty rýchlejšie než moja cyklistika. Stretávame sa prvýkrát pri behu, nevyzerá zrovna v top forme, vraj musel niekde aj prejsť do chôdze, ja sa trápim s močovým mechúrom. Plný trisuit mi nedovolí len tak stiahnuť nohavice, musela by som sa  z toho trikotu dlho vyzliekať a predsa chcela som čas zlepšiť. Čo sa mi nakoniec podarilo zlepšenie o tri minútky a desať minút za Zbyňkom. Druhý triatlon v rámci Zlínskeho pohára vo veľmi dobrej atmosfére. Vypili sme tri pivečka a zhodnotili závody, aj sme sa trápili aj sme sa dobre zabavili. Tak možno o rok zas.

Možno celú sériu dáme o rok, tento rok sme sa v Zlínskom poháry umiestnili v prvej tretine aj v mužoch a ženách. výsledky tu

Hulmen 2021

Posted on by
Odpovedať

Tradičný závod na tratiach 500 metrov plávania, 30 kilometrov cestná cyklistika a 6 kilometrový beh. Zázemie závodu, ktorý je súčasťou pohára TRISERIES.cz, bol v Hulíne na kúpalisku, kam sme zobrali aj našich kamarátov, aby si zažili triatlonovú atmosféru okresného přeboru a teda postrážili Gabka, lebo tentoraz sme sa zúčastnili obaja. Zbyněk na triatlone premiérovo.

Plávalo sa v 50 metrovom bazéne, do bazéna sme skákali podľa registrácie, ja som išla prvá Zbyněk sekundu dve po mne.  Nepochybovala som, že mi Zbyňek dá na frak, ale pre istotu som si odplávala o 50 metrov viac, aby som jeho náskok podčiarkla. Malo to byť desať dĺžok, ale ja som sa zase trochu zabudla a z vody ma museli vyťahovať po 11 dĺžke, že na dnes stačí, treba ísť bicyklovať. Tak sa prehĺbil rozdiel na plávani až o tri minúty. No klobúk dole a facku na hubu za taký omyl.  

Na bicykli som nevedela roztočiť nohy, všetko išlo dosť ztuha. Trať išla mierne do kopca, ale aj Zbyněk to rozpálil až v Holešove za kruhovým objazdom. Kde bolo prvé väčšie stúpanie. Počkala som si na zjazd a začala trochu viac makať. Išli sme za plnej premávky, ale s ambasádormi na križovatkách, ktorý zastavovali autá to bola bezpečná a príjemná cyklistika. Chcela som to zraziť pod hodinu, no nakoniec som 30 kilometrový okruh s prevýšením 296 metrov dala za 1:02, kým Zbyňek mi nadelil ďalších 8 minút a z bicykla zoskakoval po 56:37.

Sme bežci a aj keď teda žiadny šprintéri bola som rozhodnutá si aj grcnúť, a tie straty vylepšiť, čo sa nakoniec nestalo. Bežali sa tri okruhy po 2 kilometroch. Po každom okruhu jedna šnúrka a teda v cieli tri. Na začiatku prvého okruhu ma obehol Zbyněk s farebnou šnúrkou okolo krku. Paráda jedno celé kolo predo mnou. Šesť kilometrový okruh skresal pod 30 minút a vážne si to užíval. Ja som si užila aspoň sprchu z miestnej záhrady, kde nás osviežoval miestny fanúšik a márne presviedčala nohy, aby aspoň do ciela leteli. Zbyňek podal parádny výkon a patrí mu veľká gratulácia. Ja, povedzme si, som podala výkon taký, aby mi aspoň jedno pivečko načapovali v cieli.

Ešte sme niečo poplávali v bazéne s deťmi a išli si užívať na chalúpku v príjemnej atmosfére kamarátov a pivečkom so Zbyňovaru.

Krátke, veselé a parádne zorganizované.

Zbyňkove výsledky

Challenge St. Pölten Triathlon

Posted on by
Odpovedať

O tomto triatlone sníval Zbyněk, ale od októbra sa neplávalo a tak si nakoniec netrúfal. Ja som si trúfla, aj keď bolo ešte všetko zavreté a nevyzeralo, že sa veľké akcie budu konať. Challenge organizátori si verili a rozbehli organizáciu na plno. Keď si oni veria, ja idem do toho. 1.9 km plávanie, 90 km bicykel a 21 km beh.

Zázemie pre triatlon bolo v aréne pri Ratzerdorfer See, St. Pölten. Čerstvo otestovaní sme nasadli do auta a vyrazili za prvým dobrodružstvom v roku. Noc pred pretekom sme spali v aute, priamo v kempe. Najlepší, najčistejší kemp aký som kedy videla. Počasie sa vôbec neumúdrilo a nakoniec sme ešte aj zmokli, ale Zbyněk mal všetko okolo auta vytunené a pekne pod strechou nám nevadilo vôbec nič. Celý areál bol obrovský a ja som mala pocit, že sa z toho nikdy nevysomárim, čo je kde, kde sa registruje ako ďaleko je depo. Ale nakoniec pozvoľnou chôdzou sme spoznali všetky zákutia, všetky zóny, bubliny kam mohli ísť len atléti s jednou sprievodnou osobou. My sme chodili traja, týždeň pred pretekom mi telefonicky potvrdili, že trojročný Gabko nebude problém, tak sme mohli byť všetci spolu. Všetko išlo hladko, 1600 triatlétov a nikde žiadna tlačenka.

O šiestej večer sme už boli len v kempe, Gabko sa pomaly uložil spať, a ja s ním, lebo v tej zime mi bolo najlepšie v spacáku. Vstávali sme okolo piatej, štart plávania som mala 7:25, čo bola predposledná vlna. Dosť neskoro, ale nelámala som si s tým hlavu. Čas na plávanie som odhadovala na 40 minút, teda čas z posledného triatlonu. Voda mala okolo 16°C, ale nikto nemal nič špeciálne, všetci sme asi poctivo otužovali počas pandémie, a kto radšej kváskoval ten mal extra čiapku, takých bolo asi päť. Chlapci išli so mnou až k mólu, úžasná podpora pre mňa, vidieť ich na blízku. Do vody sa skákalo, čiže rýchla smrť. Šok pominul, ale zima nie. Prvé jazero bolo nekonečne dlhé, čo potvrdil aj čas pri prebehu k druhému jazeru. Do Ratzerdorfer See sa bežalo po drevenom moste, betóne a štrku, z čoho boli nohy ubolené a tá studená voda žiadno nepomáhala. Zrazu som niečom chytila, fuj len chaluha alebo čo. Plávam ďalej hlava pod vodou a nádych. Tam je toho viac. Vodné trávy ma začali obopínať. Bože to je zlé. Nepanikárim, asi to nikoho nestiahlo ku dnu. Zatiaľ. Dýchaj plávaj. Týpek vedľa mňa prechádza na prsia. Bolo to nepríjemne, ale keď som nepozerala pod vodu, dalo sa to ustáť. Neplávalo sa mi zle, hoci som bola na bazéne tento rok len 3x, ale dlho, predlho to trvalo. Pri výbehu z vody do depa som nemohla uveriť tomu času. 53 minút, no servus. Makáme ďalej.

Už ste niekedy videli triatlonistu počas behu vyzliekať si neoprén a beží k bicyklu, no tak to sa nestalo. Ruky som mala take stuhnuté, že som nevedela pohnúť so suchým zipsom. Chcela som na lavičke niekoho poprosiť, ale ja bojujem zásadne sama. Ja sama, kurča prečo to nejde. Skoro osem minút som strávila prezliekaním v depe. A keď som už pomaly odbiehala, jeden chlapík ma poprosil, či mu to nerozopnem. Jasné, posťažovali sme sa na depperte Zipp. Balíček s neoprénom som odovzdala, bundu mám a ide sa na bike. 90 km s prevýšením okolo 900 metrov. Tri kopce, jedno horské sedielko. Trať kompletne uzavretá, začiatok po diaľnici smer Krems. Bola som zvedavá, veď koľko príležitosti bude si zajazdiť na diaľnici. No, ale bola to nudaaaa a ešte aj fúkal vietor, žiadna novinka. Tri mesiace už trénujem vo vetre, prečo nepretekať s tým čo mám natrénované. Ako prvú stravu po plávaní som mala čokoládovú tyčinku, nalepenú elekrikárskou páskou o prednú vidlu. Trochu nepozornosti a môj poklad skončil na zemi. To čo teraz? Na diaľnici sa nemá otáčať, tak sa už ani neobzerám, moja poživeň leží ďaleko na zemi a bola som rada, že nešli kontrolóri, asi by mi fukli penaltu. Pri prvom stúpani, som uvidela SVK na drese, pekne som sa krajanovi pozdravila, niečo sme pokecali a potom mi zdrhol, lebo bol v kopci silnejší. Ja som sa sem tam aj pokochala, lebo kraj a trasa je nádherná, popri Dunaji fukot, ale bolo čo obzerať. Prišlo horské sedielko, obehla som pár ľudí, čo ma dosť prekvapilo, v kopcoch nie som silná, ale prestalo fúkať a začalo konečne pršať. Celý čas sa mračná točili okolo nás, bola to nakoniec úľava. Mám rada, keď sú moje starosti pekne rozložené do viacerých výziev. Slnečné okuliare som si nechala na nose, nechcelo sa mi s nimi bojovať v tom kopci, prd som videla, ale to som videla ako jedno dievča šlape popri bicykli, no chúďa ešte takých päť kilometrov do kopca mala pred sebou. V záverečnom stúpaní občerstvovačka, odhadzujem fľašu a kričím iont. Waaas? Zmätení dobrovoľníci pozerajú, aj by pomohli, ale nerozumejú. Kurča ako sa to povie. Mozog sa mi odkrvil, beriem nejaký gél od nich, čo ja teda nepapkám, bo to nezášam, ale ak mi dajú čistú vodu aspoň budem mať niečo v zálohe. Voda pre pivára ťažká, to sa vie. Svitá mi a posledným dvom zmoknutým pršiplášťom kričím ISOOO. Štastne ten blivajs pijem, 30 kilometrov do ciela neumriem. Niekto kričí für mich Bier, a hoci ešte stúpame kričím do zadu Ich will auch eins. Srandičky, ale srdce mi búši, už je dobre. Teda dobre zima, hneď ako sa cesta začne zvažovať obliekam bundu. Voda mi steká po nohách do ponožiek, ale ruky mám v pohode. Pustím sa do zjazdu a v zákrute len počujem, čudný piskot, nejaké škŕkanie. Fíha asi pojdem rýchlejšie, ak tá brzda povolí. Už sa dobre bavím, lebo všeobecne bicykel nebol v najlepšej kondícii. O dedinu ďalej počuli v marhuľovom raji, že ja prehadzujem na nižší level. Posledných 10 kilometrov prestalo pršať, ponožky na beh mám nachystané, ale nakoniec sa v depe rozhodnem ísť na boso. Prstami na rukách nevládzem hýbať, kašlem na to. Za necelé tri minúty som hotová vybehnúť z depa na polmaratónik. Chlapci ma vítajú pri moste, aká úľava ich opäť vidieť. V centre mesta super ľudia, Hervorragende Leistung, Gabriela. No zas až taký výkon to nie je, ale ďakujem tým debilne šťastným úsmevom na všetky strany. Prvé kolečko paráda, pri druhom cítim chýbajúce ponožky, nevadí koža sa zahojí. Teda dnes mi to trochu vadí, ale do cieľa som dobehla v celkom čase 6:46. Chlapci tam boli, pivo mi vybavili a vôbec som bola rada, že ma tak povzbudzovali. Zbyněk zbalil auto a zaviezol nás domov. Stihli sme aj našeho obľúbeného vinára, kde som sa konečne po 12 hodinách najedla. Vďaka chlapcom za podporu a radosť. Bol to pekný víkend, veľa ľudí, ktorí si aj pivko dali, veľmi dobrá atmosféra a organizácia.

Polovičný železňák-Pilman Triatlon

Posted on by

Tento rok pretekáme doma alebo tam, kde sa niečo deje. Je heslo proti korone. Preteky sa kvôli novému vírusu rušili, odkladali a vlna za vlnou sa valila ďalej, takže berieme všetko, čo nám príde pod ruku alebo nevypadne z termínovky. Všetka tá neistota už začínala byť otravná, ale rozšírila nám obzory domácej (československej) triatlónovej scény. Zrazu sa objavil Morkoman, Zlínsky pohár v krátkom triatlone v Morkoviciach hodinu cesty od chalupy. Gabko oslavoval tri roky a chlapci mi dovolili oslavovať trojkombináciou športov. 1.5 kilometra plávania v bazéne, 40 kilometrov cestnej cyklistiky v kopcoch a 10 kilometrov behu. Rozhodne nevyzerám ako atletický chrt a budím určité podozrenie o nedostatku formy, ale ja som pivne odlievaná a istená titánom a oceľou. Moderátor takmer s nevôľou pozeral, keď som sa pred štartom uisťovala kadiaľ bežať z depa von. No neviem, pôsobila som exoticky, zdá sa, že na triatlon sa nenosí, takétie ultra kecy idem sa len prejsť. Trojboj treba odmakať. Olympisjký triatlon v Morkoviciach je, ale milá akcia, aj keď čakanie na bazén bola trochu otrava, nakoniec som si to užila s úsmevom. Takže víkend na to sme balili stan do Žďáru nad Sázavou.

Čakáme na poradie do bazéna

Na Pilmana som sa prihlásila na poslednú chvíľu. Zrušili mi jeden pretek v Slovinsku, tak čo s tou pivnou formou? Poďme ho na Vysočinu. Majstrovstvá Českej Republiky v strednom triatlone alebo aj polovičný železný muž. 1.9 kilometra v Pilskej vodnej nádrži, 90 kilometrov v troch okruhoch a s nastúpanými 1200 metrami a na záver polmaratónik 21,1 kilometra v troch okruhoch. Registráciu som nemala zaplatenú, tak mi dali jedno prázdne miesto na štartovke, číslo 10. Spali sme v kempe pod stanom, jasné, že som sa už veľmi nevyspala, bola búrka, vietor a dážď. Raňajkovali sme pod strechou a pod dáždnikom. Nohy studené, cítila som sa premrznutá a trochu zlomená pri pohľade na pilskú nádrž, kam mäkko dopadali kvapky dažďa. Štartovali sme o jedenástej a dovtedy dokonca prestalo pršať. Navlečená v neopréne čakám spolu s ostatnými na štart. Moderátor vyhlásil desať najlepších nasadených žien, spolu so mnou. To bolo to zostávajúce číslo desať, Zbyněk sa len uchechtáva a ja nesmelo prikračujem k moderátorovi, že ja veru nie som žiaden borec a že nech ma k plaveckej časti nevyzýva do predných radov. Budem rada, keď tento, vraj náročný triatlon, s kopcom jak prase do Vepřové prežijem. Skromne som teda štartovala plávanie zo zadnej pozície, žiadne strkačky ani kopance som neutŕžila a mohla som sa sústrediť na plávanie, len pri bójkach bol boj, ale v druhom koliečku sme si už vyslovene užívali pohodu. V depe sa neviem rozhodnúť, či brať bundu, nebrať, voda mala 20 stupňov a ja som stále trochu mrzla. Z depa vybieham na bicykel po štyroch minútach na 90 kilometrovú trať, trochu pozmenenú oproti minulým rokom, no najväčší strašiak ostal, stúpanie do Vepřovej. Nakoniec to nebola taka hrôza, ani pri treťom koliečku a spokojne som mohla zdolávať svoje posledné vertikálne cyklometre do druhého depa.

Cyklistický profil
Bežecký profil

Na beh vybieham s vestičkou. Z plávania mi totiž ostala zaplynená bójka v žalúdku a moje atletické ego potrebovalo prekryť tieto nedostatky, bola mi zima je oficiálna verzia a malo ešte pršať. Bežecké koliečko malo 7 kilometrov 80 nastúpaných metrov, s výstupom na Salvátor a zbehom v druhej polovici. Všade stáli ambasádori a ukazovali, povzbudzovali a občerstvovali pretekárov na výbornú. Podľa analýzi som mala prvé koliečko najrýchlejšie, druhé naslabšie a tretie som zabojovala zase s nejakou blbou pesničkou na perách. V cieli boli moji najmilovanejší chlapci. Medaila. Sprcha a pivo. A hrozne dobrý pocit. 6:36 hodín.

Pilman v číslach