Štartovali sme do noci pod osvetleným Trenčianskym hradom. Hrádza popri Váhu až do Beckova roztrhala stohlavú skupinu účastníkov, ktorí sa mohli tešiť na jasnú hviezdnu noc. Hrad Beckov konečne ukončil 18 kilometrovú rovinku, v Kálnici sme sa občerstvili pred vystupujúcimi kopcami a konečne sme sa vrhli na zdolávanie hornatého Trenčianskeho kraja.
Stúpanie na Panskú Javorinu sme prekonali celkom rýchlo, v zbehu sme sa šmýkali po snehu a tešili sa na ďalšiu občerstvovačku. Kontroly boli strategicky rozmiestnené po dvadsiatich kilometroch, na dobitie batérii sme požívali vlastné zásoby. Úsek od Duchonky po Bezovec, bol prudko bežaťeľný. Smerom k Horárni sa Zbyněk strhával zo sna, chytali ho spánkové deficity do pazúrov a ledabolo prešľapoval z nohy na nohu. Až kontrola pred horárňou ho prebrala a mohli sme bežať ďalej. Po zvlnenom teréne to bola bežecká húpačka. Radosť pobehovať, keď konečne svitol nový deň.
Stretali sme stále rovnaké tváre, vždy nás horko-ťažko obehli, aby zakufrili a opäť sa nám objavili od chrbta. Občerstvovačka na Športovej chate, polievka a čaj, nás nakopli do hlavného úseku – stúpanie na impozantný Inovec. Húpačka sa trochu viac rozkývala, kopce vyrástli do výšky a vždy sa nám nejaký spoza rohu objavil na ceste k Inovcu, ku ktorému nie a nie dojsť. Ešte aj ten Palúch tam stál tak nejak navyše. Z vytúženého Inovca sme sa rozbehli na chatu, čakala nás ďalšia polievočka a zlatavý pivný ionťák. Pred nami už len záverečných dvadsať kilometrov, z profilu vykúkal akýsi kopec, fabulovali sme prevýšenie, ale počty nás akosi zradili. Odovzdane sme stúpali na bezmenný kopec. Vyššie a vyššie, a aha ešte za rohom a ešte kúsok. Vraj Macková, no macka sme tam nestretli. Zazreli sme prvé trenčianske paneláky, už naozaj celkom blízko. Zo zotrvačnosti sme bežali, smerom do Breziny sme už len stúpali a dúfali, že čoskoro budeme v cieli. Cesta do cieľa však nie a nie skončiť, park majú trenčania naozaj rozľahlý. Konečne hrad, dlažobné kocky, podchod a Sokolovňa. Do cieľa sme dorazili v čase 18:19. Porozprávali sa ešte s pár známymi, vyskúšali výborné pivko v miestnom podniku a dokonca sme si nechali načapovať domov, lebo ako šofér som si nemohla dopriať.
Ďakujeme organizátorom za peknú stovku, užili sme si krásny deň a uctili si spomienku na Vlada. Česť jeho pamiatke.
bezeckepotulky 