Pri katarínskom prebehu sme mali blato až za ušami. Prvá adventná svieca horí a mne treba chystať výzdobu. Medovníčky sú na stromčeku a vo vianočnej váze najkrajšie, tie z drevených foriem od rezbára sú plné pokoja a trpezlivosti, lebo sa zahráte nie len s tuhým cestom, ale aj s formičkami samotnými. Oneginovsky sa aj žiť ponáhľam, ale nie pri pečení, v čase očakávania zimného slnovratu som aj ja spomalila, (žiaľ aj na trati, asi regenerujem). Frankie hrá opäť svoj vianočný jazz a ja pečiem medovníčky.

Teda peprníčkom, kdysi plných pepře.  Zmes korenia je možné kúpiť, ja si tú svoju pripravím sama v mažiari. Pri zmesi hocičoho sa mi vybaví nákladná loď plávajúca z Indie,  keď z paluby do treťotriednych vrecúšok pozametajú bordel z paluby. V mojom mažiari bolo nové korenie, aníz a škorica. Základ cesta tvoria med a múka. 400 g medu som zohriala s 50g masla, pridala múku asi 450 a hnietila varechou, kým cesto nebolo hladké. Dve vajíčka som zmiešala s 100 g zvyšnej múky a korenia. Spojila som obe cestá a hnietila ďalšiu hodinu. Keď je med teplý vajíčko sa nedá pridať, preto som cestá rozdelila. Hmota je tuhá a chce to veľa sily, chlapskej sily, tak ako kedysi, keď pernikármi boli chlapi. Tri dni odpočinku a späť k tvrdej robote. Rozvaľkať. Po troch dňoch žiadna sláva, ale všade je kľud a dokonca začalo mrznúť a sem-tam padne aj vločka, alebo dve. Rozvaľkané cesto vtláčam do drevených formičiek a vykrajujem.  Pečiem na včelím voskom vymazanom plechu 4-5minút. Aj keď nie sú dokonalé, sú voňavé a chutné.

Myslím, že medovníčky sú tvrdé preto, aby ostali visieť na stromčeku aspoň do sviatku zimného slnovratu.

nie sú dokonalé, ale ja sa zlepším.