Týždeň pred stovkou nezvykneme naberať kilometráž, ale behu okolo rodného mesta sa nedalo odolať.

Víkend sme strávili u otca, s príznačnou pohostinosťou rodiča a kúpeľnou starostlivosťou Nimnice. V nedeľu sme sa tešili na prebeh časťami ktoré sme sami ešte nepoznali, vďaka Radovej citlivej ruke výberu oblasti pre Diaľkový pochod_beh okolím Púchova. Na hlavnom parkovisku o ôsmej ráno bolo vidieť okolo 30 účastníkov, ktorí sa rozbiehali, rozchádzali smer Lachovec po žltej okolo Vápenky, miestnou lezeckou výukovou skalkou.

Zakliate bolo pre nás Záriečie, ktoré sa nám nedarilo trafiť ani na druhýkrát. Zbiehali a vybiehali sme strmé kopčeky, aby sme nabrali výškové metre, nie celkom dobrovoľne, ale možno to bola slnečná slepota toho krásneho dňa.

V Zubáku sme si dovolili doping, kofolu a pivečko. Krásne je spoznávať kolorit národa priamo v obecných pohostinstvách. Oprava krásne by to bolo, keby v zadymených kuticiach nebrušákovali miestny podľa národnej hlavohrude.

Cesta, našťastie odkrývala ďalšie krásy, Lednicu s bralami na horizonte a zrúcaninu hradu.

Miestne pohostinstvo v Lednici tiež malo svoje príbehy, majiteľova dcéra maliarka a nefungujúca chladnička. Ktovie, čo všetko by nám vyrozprával miestny výčapník, keby sme sa pohodlne usadili a nechali si rozčapovať ďalšiu desiatku, no posledné kopce sme chceli zdolať so cťou a tak sme mali naponáhlo. Aj keď tempo v kopcoch nebolo náhlivé, no zčasti za to mohol deň, výhľady a celý kraj, krásny a môj rodný.

Posledné kilometre sme už len zbiehali z Keblia, po stopách diletantov, lesníckych hospodárov, ktorých práca, ehm zk…vene dielo, ostáva smutnou pripomienkou potreby ochrany lesa pred lesníckou zberbou.
Cieľ sme dosiahli v nie veľmi uspokojivom čase 7:36 na 44km s 2130+, no deň to bol veľmi dobre prežitý. Bežali, či skor šľapali sme na pohodu, určité technické obtiaže spomaľovali môj beh, no nezastavili ma úplne. Spoznali sme na trati nových ľudí, v cieli sme dostali spomienkový diplomom, ktorý už má svoje čestné miesto. Tento typ akcií sa mi páči najviac, skromná skupinka ľudí rozpŕchnutá po lese v rozumných odstupoch, nádherné prostredie, výhľady a záverečné posedenie so známymi. Vďaka Radovi za pozvanie a zorganizovanie  🙂

Trochu sme sa pred kysucami rozbili, ale dobre bolo a to je najdôležitejšie…