100 km Javorníkmi

Veľmi som sa tešila na pochod Javorníkmi. Vidieť Kysuckú časť, bez halucinácii a vidín okolo Blažkovej, vidieť Kysuce tak ako si ich užíva Roman. Tešila som sa na časť od Veľkého Javorníka po Portáš, kde tamojší svet ma prímes domova a za kopcami sa skrýva chalúpka na Beňadíne.

Predpoveď počasia bola sľubná, chladná a daždivá. Do Čadce sme prišli v piatok večer, aby sme si užili atmosféru a dali si pivko so známymi aj neznámymi diaľkoplazmi, a vyhli sa príliš skorému vstávaniu. Rozbor jedálničkov, adaptogény, treky a behy, inšpirácie, tém na pretras bolo veľa.

Zaregistrovali sme sa ešte večer a uložili sa spať, či započúvať sa do hrmavice nad Čadcou. V niekoľkých fázach sa nad mestom priamo a jeho okolím vybúchal snáď celý arzenál elektrovoltov.

Ráno bolo chladné a daždivé. Krátky pokec od Rada a vpred. Ocitli sme sa na čele skupiny, neviem ako sa to stalo, ostatní sa asi zabudli rozbehnúť.

Prvá živá kontrola bola rozhľadňa Petránky, žiaden výhľad, ale ani vidiny, naposledy som tam videla lezeckú stenu a šialenca na nej, tentoraz to bola normálna rozhľadňa a Roman s dokumentačným prístrojom. No nič, obzerať nebolo veľmi čo, aj keď niektoré skulptúry počas trate stoja za zamyslenie, buď je to prístroj na zachytávanie signálov z materskej lode, alebo niečo veľmi moderné v tom kraji kysuckom.

DCIM102GOPRO

Závod to bol veľmi rýchly, na občerstvovačkách sme sa veľmi nezdržiavali, a užívali si trať, ktorá bola nádherne bežateľná. Mazec je mazec, ale keď sa môže bežecká dušička rozbiehať po horách je to ako nechať lietať draka v povetrí. Občerstvovačky, dovolím si povedať, boli skromné, ale postačujúce. Taliani ponúkajú parmezán, a som veľmi rada, že Rado so svojim tímom v Javorníkoch ponúkal korbáčiky, slanú slovenskú dobrotu, mňam.

Na ďalšej občerstvovačke, sme mali vybavenú psychickú „podporu“. Ocinko si s priateľkou spravil výlet, aby nam v pol ceste zatlieskal. Náš náhly, avšak dlho očakávaný príchod ho vyrušil z rozýmania nad „rízečkom“, ktorý práve spokojne trávil. Potlesk nebol, ale pivo nám kúpil, a keďže jeho najláskavejšie slová sú vždy najkrajšie, tak nás nakopli aj tentoraz. Čo sme to vraj za športovcov, keď máme čas na pivo? Beriem to s úsmevom, u nás sa chválou vždy šetrilo.

DCIM102GOPRO

A tak si aspoň spravil fotku, keď sme utekali z Portáša, smer Mariková. Hlavný hrebeň končil, obávala som sa možného blúdenia, a sem-tam fáborka naviac by možno neuškodila. Modrú pred poslednou kontrolou sme síce na chvíľu stratili, nechali sme sa zlákať pastvinou, ktorá volal po rozbehu, ale cesta viedla lesom. Vrátili sme sa po žltej, tak ako asi mnoho účastníkov. Schrúmali sme pár tyčiniek s chia semiačkami a vydali sme sa do posledných kilometrov a už do tmy. V nedočkavosti a očakávaní svetelného smogu od Považskej Bystrice sme sa veeeľmi pomaly blížili do cieľa. Les končil v Orlovom, potom už len most, mesto a cieľ. 15:41. Hneď sme si objednali pivko a pri debate vítali, každého ďalšieho.

Rýchly prebeh Javorníkmi, ale atmosféra super. Matúšovi s Honzom veľké gratulujem za výkon, vlastne všetkým dobehnuvším, či dojdeným. Organizačnému tímu za podporu, je to skvelá partička ľudí. A budúci rok v Javorníkoch opäť, ak sa nič nepokazí.

This slideshow requires JavaScript.

Bánovská stovka

Na Bánovsku sme sa chystali už dávno a keďže nám to na Slavovu Lazovku  nevychádzalo, tak táto bola viacmenej podmienkou, aby sme nevypadli z tréningu. Posledný týždeň v práci bo už tradične stresový. Rozplánovanie trasy, alebo premyslená stratégia ostávali na poslednú chvíľu, mnohé z vecí sa prejavili až na samotnom preteku (ako napríklad vybité baterky do navigácie, ako aj chýbajúca mapa v navigácii). Prišiel piatok a my sa stretávame pri aute so Slavom G. a vyrážame smer Bánovce. Opäť sa Bratislava krásne vyníma v uhle, v ktorom je najkrajšia, v spätnom zrkadle.

Na registráciu prichádzame medzi prvými a tak máme dosť času sa zložiť v telocvični a dať si pár pív na lepší spánok a pritom prehodiť pár slov s ostatnými.

Občasné chrápanie, rozliehajúce sa akustickou telocvičňou  je oproti kohútiemu budíku balada pre uši. O tretej ráno znie z mobilu vskutku originálne kohútie kikiríkanie, mobil dobre zabezpečený proti cudziemu zásahu, sa pokúša vypnúť zopár rozospatých bežcov, márne. Napadá mi, vyhodiť ho z okna. Ale jeden sa nevzdáva a vyťahuje baterku z nedobitného zariadenia. Zopár posmeškov a ostáva nám necelá hodina na spánok. O štvrtej sa začína klasický kolotoč pred behom.

Johnny zavesený na bráne nás odštartoval o piatej ráno. Prvý malí kufor sme stihli pár kilometrov po štarte, niekde v lesíku za Bánovcami, pekne celá skupinka, nech nie sme v nevýhode.

Začalo mrholiť a neskôr aj pršať. V hustých, zalesnených úsekoch nezostala nitka suchá. Čvachtavý zvuk a výdatný vodný zábal, nás sprevádzal krásnymi zelenými lúkami, kde sme ako lesné víly, alebo lesný mužíci pozbierali rosu aj celodenný dážď.

DCIM100GOPRO

DCIM100GOPRO

 

 

 

 

 

Na občerstvovačkách sme ochutnávali výborné domáce koláče, orechový si zaslúži špeciálnu ódu, ale nie som básnik, tak len konštatujem, naozaj mňamka. Ako vegetariánka sa dokrmujem chlebom a soľou, tam, kde si ostatný pochutnávajú na kapustničke s klobásou  A na cestovinovom šaláte si pochutnávajú všetci, záchrana na trati pre nemäsožrútou aj ohŕdačov nad párkami.

Pod neustálym tlakom vytrvalej Peti, som bežala na čele žien, až do cieľa. Na poslednej kontrole náš zápal strhol pár bežcov, ktorí s nami vytrvalo bežali posledných osem kilometrov od Dubničky, blato – neblato, hlavne, že už nie je pred nami žiaden kopec, žiadna”Rozkoš” ani Udrina. Stúpaní bolo po trati výdatne a užili sme si Strážovských vrcholov niekoľko. Cieľový čas, no nič moc, ale radosť neskutočná. Nočné pivko v diskusii s ostatnými diaľkoplazmi priniesol niekoľko užitočných informácii. Najskôr som si nebola istá, či ten autogén nie príliš drastický na tréning, ale je to len vada zvukovodov. Jedná sa o adaptogény, o ktorých budete určite od nás počuť.

Atmosféra, organizačný tím na čele s Johnnym, zanietenie a veľká podpora pre bežcov na každej kontrole a ešte veľa iného robí z tohoto preteku oslavu diaľkového beho_pochodu.

Ďakujeme bolo to super  🙂

This slideshow requires JavaScript.