Srdiečkový triatlon v St.Pölten je obľúbené miesto nášho syna. Spávame v kempe a je to viac dobrodružstvo ako pretek. Triatlon v dvoch jazerách, s jedným okruhom na cyklo časti a bežeckou traťou, ktorá sa väčšinou odohráva v príjemnejšom počasí než letné grilovanie, sa páči aj nám so Zbyňkom. Tento rok som bola na rade ja, takže sa vraciame na miesto činu, kde sme štartovali v rokoch 2021 a 2022.

Challenge St. Pölten býva na nakonci mája a traja zmrznutí rozhodujú väčšinou o teplote vody, tento rok sa vyšplhala na závratných 16.5 C. Dospelí sa zariadia, ale detské preteky boli riadnou výzvou. V Gabkovej kategórii to vychádzalo na 50 metrov plávania a 500 metrov behu. Gabko sa nakoniec rozhodol, že určite súťaží a dal do svojho preteku naozaj dušu, a viem to lebo som ho videla a počula večer pri stane rozprávať o triatlonovej láske. Mňa pretek čakal v nedeľu. Tohtoročný máj je naozaj studený, ale nám sa na challengový víkend otvorilo okno a hoci fúkal silný vietor, bolo slnečno a miestami pod mrakom. Ráno teplota, taká, že ani nos nevystrčiť so spacáku, ale chuť vo mne bola veľká, a nezmenšovala sa ani, keď som si navliekala tri suit. Plávala som až v poslednej vlne a teda mne štart pretekov začínal o 07:55, času dosť. Nasadla som na Zbyňkov bicykel a s pumpou som stihla nahustiť bary na mojom triatlonovom, už výsluhovom bicykli. Depo zatvárali pred siedmou a tak som naposledy pozrela odkiaľ a kam budeme vybiehať, pribiehať a išla som si navliecť do kempu neopren.

Do jazera sa človek mohol rozhodnúť či skočí alebo pôjde po rebríku. Rebrík je taký nemastný neslaný štart triatlonového zápolenia, ale zase pri skoku mi môžu skĺznuť okuliare. Nerozhodnosť so mnou lomcovala, ale keď som videla rad ľudí na rebrík radšej som skočila, veď nech to má štýl. Aj sa to podarilo. Okuliare podržali a voda nebola pocitovo až taká chladná. Tento rok som toho za posledné mesiaca žiaľ nenaplávala veľa, ale napriek tomu som sa cítila výborne a pri sile. Na drevenom mostíku som obiehala tých, čo sa príliš neponáhľali, a aj do druhého jazera som skákala s odhodlaním stlačiť čas pod 40 minút. Po covidovom preteku, keď sa nedalo nikde pol roka plávať som mala čas 53 minút. Moj cieľ som splnila a do depa som bežala po 39 minútach a 1,9 kilometrov plávania. V depe som strávila 9 minút. Jasné neoprén so stuhnutými rukami dá zabrať, tu mi pomohol jeden chlap, keď videl že sa trápim. Ale do cyklo tretier som navliekala aj ponožky, ráno bolo 11 stupňov, takže každý kus dobrý. Aj fukerku som zobrala, ale nebolo nakoniec treba, teda mne nie.

Na diaľnicu som vyrazila s vetrom v chrbte, paráda začalo to veľmi svižne, 40 km/H až do prvého stúpania. Slniečko svietilo a nebolo príliš teplo ani veľká zima, ideálne počasie aj pre povzbudzovateľov popri trati. Ani nabicyklované som nemala za tento rok nejak veľa, ale v atmosfére potlesku a hudby mi rýchlo ubiehali kilometre, až do Kremsu. Vietor sa otočil a znepríjemňoval tú príšernú rovinku popri Dunaji, tam som už začala požívať svoje zásoby sladkostí, lebo som strácala pôžitok a nevľúdne myšlienky sa mi tlačili na jazyk. Dlhá veterná rovinka mala nakoniec svoj koniec v stúpani do najvyšieho sedla. Stúpania mám rada, vietor ten veru nie. V sedle som zobrala ionťák a hop hop ďalej, aj bicyklovú časť, som chcela stlačiť bližšie ku trom hodinám. Zjazdy s bočným vetrom nebola až taká pochutina, ale s maximálkou 68 km/h som bola spokojná. Po 90 kilometroch bez defektu, bez zranenia som mohla veselo obuť maratónky a len pozerať, čo sa bude so mnou diať na behu.

21 kilometrov som naposledy bežala v minulom roku. Do bežeckých tréningov sa mi priplieta častokrát kajak alebo Gabko a teda makáme spolu, ale je to väčšia zábava. Rozbiehala som sa veľmi pomaly, ale konštantne. Tempo som mala vyrovnané okolo 06:10 na kilometer. Zaujímavé, ako roky plynú, som sa tuším naučila vyladiť. Občerstvovačky som neobišla a po párty redbull, cola, redbull cola som dobehla do cieľa o dvadsať minút skôr než pred rokmi. Stlačila som čas na plávani a bicykli, na behu som bola o 8 minút pomalšia a depo o 4 minúty dlhšie. Ale veľká spokojnosť. Gabko srdiečkový triatlon zbožňuje a atmosféra v St. Pöltne a okolí je vždy super. Takže asi opäť o rok.