Prieskum v podzemí

Vydali sme sa na prieskum rímskych pozostatkov, podzemných chodieb plných prameňov a na konci cesty nám svietila Eliška. Bola to tajná výprava, tajný svet, ktorého súradnice nemôžem prezradiť, ale chcem sa podeliť o jedno dekadentné ráno.
Prieskumníci: výberová vzorka malého mestečka. Výbava: požičané vedátorské gumáky, čelovky, chuť odhaľovať svet skrytý v lesoch, a Captain Morgan, lebo každá správna výprava musí mať spoľahlivého kapitána.
Po ceste sme v krátkosti zhodnotili rýchle dni, prebdené noci a oddali sme sa spievajúcemu lístiu pod nohami, skrytým dverám v malom lesíku. Vošli sme do prvého oblúku, išli sme chodbou, v ktorej sa tiskli k sebe netopierie dvojice, osamelý pavúk a voda stála poniže pása. Gumenná obuv odolávala tlaku vody a pod nohami v úzkej aquaduktovej chodbičke sme vzdávali tichý hold rímskym borcom. Cesta v podzemí končila a my sme boli len kúsok od svetla, voda bola privysoko a my sme sa museli otočiť, aby sme vchod z druhej strany skúsili nájsť nad zemou. Výduchy, kamene označujúce cestu a veľa drobností, sa skrývalo pod lístím v zarastenom údoličku. Našli sme ďalšie dvere, chodbu, ktorá bola zabetónovaná, a len črtajúci sa chrbát v lese nechával tušiť podzemný svet. Vchod, ktorého začiatok je koniec prvého dobrodružstva našej výpravy od kapitána Morgana sme našli s prehľadom. Aj keby sme boli prebrodili posledné metre, asi by sme sa utopili v hlobokom zásobníku, ktorý bol na začiatku. Spokojne sme si zafilozofovali v lese v sobotu ráno, aby nám správa o novom živote spríjemnila chvíľu smerom k večnosti, keď malé poldeci má príchuť radosti a železničné slony trúbia s príchodom do mesta.
Ďakujem hoši toto bolo nádherné ráno.

This slideshow requires JavaScript.

Sansport Night Trail

alebo dušičkový beh. 1.11.2014 z Karlovej Vsi odštartovalo okolo 100 bežcov, popreháňať sa na 25 kilometrovom behu cez Devínsku Kobylu, Devín a späť do lodenice v Karlovke.
Od poslednej stovky sme behali sporadicky, na pohodu, bez väčšej tréningovej schémy. Trénujeme po naleštenom parkete a pripravujeme sa na veľké veci. 🙂
Zhrnuté a pri dušičkovom behu podčiarknuté, boli sme odpočinutí od neustáleho pobehovania, a telu sa žiadalo opäť si zabehať so známymi.
Hneď zo začiatku sa bežecká suita rozdelila na niekoľko skupín, my sme sa držali niekde v polovici a počase sme osameli takmer až do cieľa. Výbeh z lodenice bol rýchly, ale príjemné počasie nám prialo, žiaden vietor, deň akurátny-dušičkový. Premýšľať je nad čím, nad kým a so smutnými myšlienkami sa ťažko beží, ľahkosť sa dá privolať len s postupujúcimi kilometrami, zanechaním spomienok vetru a lesu. Zbyňkovi sa bežalo veľmi dobre, tešil sa z 25 kilometrovej naháňačky a bol by dal krásny čas, ale ostal pri mne.  Keď videl ako držkopádim smerom na Devínsku kobylu, ako sa už tretí krát ťažšie dvíham zo zeme a ešte horšie rozchádzam dobité kolená, vymenil mi aj čelovku. Začo mu veľmi ďakujem.

20141101_4D0890 20141101_4D0889 (foto Sanasport Trail)

Značenie trate, ako aj dobrovoľníci na kritických miestach boli fantastickí, zablúdiť nebolo kam a povzbudenie potleskom nás poháňalo vpred. V Jezuitských lesoch som aj v tme spoznávala známu trasu, kedysi sme tu nabehali veľa kilometrov. V Devíne nás čakala obečerstvovacia stanica, cola, ionťák a horalky. Zbyňek sa zaradoval osamelému načapovanému pivečku na pulte, to však bolo organizátorské povzbudenie, ale boli by sa podelili, keby dnes nešoféroval. Na záver ešte stúpanie Lomnickou ulicou na Dlhé diely, veľmi príjemná trasa, mierne vlnenie a radosť zo záverečného klesania. Posledné dva kilometre viedli rovinkou po cyklotrase, kde sa pýtal krásny finiš, ale dobité kolená nepovolili a v tempe 6:30 sme doklusali do cieľa v celkovom čase 3:00:03. Ja som si dala pivečko, Zbyňek guláš a tešili sa z pekného novembrového večera medzi známymi.

Výborný nápad, orgnizatórsky veľmi dobre zvládnuté podujatie a skvelá atmosféra, za čo všetko ďakujeme. Bolo to super.