Batoh Inov8 Race Elite 15

Bežecký batoh sa stal nevyhnutnosťou po zaradení dlhších behov obzvlášť kedy v rámci tréningu beháme domov s práce cez Malé Karpaty a teda vyvstala potreba nosiť si zo sebou oblečenie a ďalšie drobnosti.

Ďalším dôvodom bola chuť zúčastniť sa na niektorom s mnohých ultra behov organizovaných na Slovensku, Čechách či inde v zahraničí. Po tom čo som skúsil behať s mojim starým batohom na bike (Treksport – Liquidator) som usúdil že “tadiaľ to cesta nepovedie” a tak som sa začal poohliadať po novom už vyslovene bežeckom batohu. Po prvej sonde, kde, čo, za koľko, z toho vyšiel víťazne batoh od inov8. Batoh má len jednu veľkú komoru v ktorej sa nachádza už len priehradka na camelback, a pútko na jeho uchytenie. prístup do komory je cez dlhý zips prechádzajúci celou dĺžkou batohu od vrchného po spodné sťahovacie popruhy. Na prvý pohľad jednoduché riešenie ktoré žiaľ pri dodatočnom dopĺňaní vody počas behu znamená že je potrebné vybrať približne polovicu vecí z batohu aby ste sa k vaku na vodu vôbec dostali. Mimochodom vak na vodu nie je súčasťou dodávky tohto produktu čo vidím ako výhodu pokiaľ už nejaký vlastníte. Osobne som ho testoval z dvoma rezervoár-mi na vodu a to  MSR (2 litre) a v súčastnosti používam tiež 2 litrovú verziu od Camelback-u. Na vyvedenie hadičky je len jednu možnosť a to pri pravom ramenom popruhu a následne uchytiť do gumičiek na ramenom popruhu. Batoh je skutočne veľmi ľahký za čo vďačí medzi iným aj chýbajúcemu chrbtového systému, čo nie je na obtiaž ani pri dlhých tratiach (zatiaľ najviac cca 120 km). Čo mne naopak problém spôsobuje sú ramenné popruhy ktoré sú na môj krk priúzke  a pokiaľ idem iba v tričku tak ma často obťažujú(zatiaľ som ale z nich nemal žiadne odreniny). Bočné kapsy na bedrovom popruhu sú dostatočne veľké aby sa do nich zmestilo GPS (GARMIN COLORADO) aj s kompaktným fotoaparátom, do druhej potom väčšinou dávam zásobu gelov a tyčiniek. K batohu sa dá dokúpiť univerzálna predná kapsa od INOV8 ale zatiaľ som sa ešte nedostal do stavu že by mi jeho objem nepostačoval. Rovnako ako je možné rozšíriť o kapsu je možné k batohu dokúpiť aj iné doplnky ako napríklad fľašky a kapsičky, žiaľ s ich uchytením zatiaľ nemám žiadne skúsenosti. Medzi iným som ho testoval aj na prechode vo Veľkej Fatre kde som sa do neho kompletne zbalil na víkend(vid foto nižšie). Pripájam aj porovnanie s priateľky-ním Salomonom.

Bližšie info sa dá nájsť na webe výrobcu:  http://www.inov-8.com/New/Global/Product-View-RaceElite-15.html?L=26


Ponitrianska stovka

Prebehol už nejaký čas od samotnej akcie a tak sa pokúsime zosumarizovať zážitky a dojmy, ktoré v nás zanechala.

Do Nitry vyrážame v piatok podvečer s kamarátmi, pre ktorých to bude prvá stovka. Na rozdiel od niektorých známych, dávame prednosť ubytovni pred mestským parkom a spaním v spacom vaku. Podarí sa nám našťastie dostať skoro do postele a po tých dvoch obligátnych pivkách na lepšie spanie, zaspávame, ranný budíček o piatej predsa nepustí. Na štart je to odhadom 3 km, od našej ubytovne, cestou sa aspoň trochu zahrejeme. Na parkovisko prichádzame medzi prvými účastníkmi, rýchlo zaregistrujeme a v vyčkávame na štart.

Masa účastníkov sa presúva na kruhovú križovatku, kde spôsobuje už v skorých ranných hodinách zápchu. Po výstrele stúpame spolu s ostatnými na prvý kopček Zobor. Bežecký roj sa trhá a za najlepším borcom vidíme ledva kúdol prachu a bežecku stopu. My si bežíme slimačím tempom stále vpred, a ťaháme si svoju “železničnú nápravu” na Tríbeč. Kde ku kontrole číslo tri, bojujeme s ďalšími makačmi.

Zatiaľ relatívne žiadne blúdenie až na prehliadnutie jednej odbočky, trať je spoľahlivo označená a GPS ani nemusíme zapínať. Niektoré fáborky ležia na zemi, neviem, či ako prebytok značkovacieho materiálu alebo niečia škodoradosť.

Posledná kontrola pred Vtáčnikom, posledná možnosť dať si pivko na trati, využívame ponuku aspoň na nealkoholický zlatavý mok a tuhú stravu v pestrej ponuke. Švédske stoly, lákavá ponuka ultra behu pod horami, kde ručia jelene v ruji a premávajú sa medvede na trati. Dokončiť, prežiť nočnú časť  preteku, a zistiť či kúpený zvonček na maca zaberie alebo bude ešte roky cengať po horách, to všetko nás hnalo s úsmevov ďalej. A samozrejme, aj priateľský catering :). Stúpanie na Vtáčnik bolo dlhé, zostup bol hmlovitý a cesty nám dali zblúdiť veľa krát. Napriek tomu sa nakoniec dostávame na poslednú kontrolu na Veľkom Gríči. Je tu chladno aj vďaka silnému vetru, tak sa tu zdržiavame iba minimálne a dávame sa znovu do pohybu  prekonať posledné kilometre do Handlovej. Postup pripomína skôr freeride dole rozblateným rigolom.

DSCF4302

Našťastie úsek prekonávame bez ujmy na zdraví, iba kde tu blatová stopa na oblečení. Ďalej nás už čaká len terén striedajúci hádam všetky typy mestských povrchov nevynímajúc dlažobné kocky. Prichádzame do centra volného času v Handlovej vo výslednom čase 19:49 a spokojne si dávame pohár zaslúženého pivka. Stretávame sa opäť s kamarátmi ktorý ako sa dozvedáme to nakoniec ukončili predčasne na “párkovej kontrole”.

Nakoniec by sme sa radi poďakovali za perfektné organizačné zabezpečenie organizátorom tejto “mladej” stovky.