Skialp sezóna 2013/2014

Zima, zdá sa, opustila svoje výsadné miesto a prenechá jari žezlo vládnutia už koncom februára. Možno by sa dalo ešte vybehnúť niekam do Álp alebo do vyššie položených miest, no naša skialp sezóna asi skončila.

Trochu sme sa pomotali v Öztali. Ötziho sme neboli pozdraviť, kvôli počasiu, ktoré nás lámalo smerom k Similaun Hütte. V kvôlničke na drevo, jediným útočiskom pred vetriskom, sme dali koštovku slivovičky, foto a zbehli sme späť na Winterraum, náš base camp_ Martin Busch Hütte.

kolnicka na drevo

Ostatné dni v Ötziho raji sme šľapali a lyžovali panenské svahy a užívali slniečka do sýtosti. Absolvovali sme malý lavínový kurzík, za ktorý Zolimu ďakujeme. Viac slov ani netreba, kuk na foto. 🙂

DCIM103GOPRO

        DCIM103GOPRO             DCIM103GOPRO

Sneh, sa žiaľ už nesypal, tak akoby sme si želali, teda v našom niekoľko kilometrovom rádiuse, nemyslím tým USA alebo Kanadu a iných šťastlivcov. Víkendy vyhradené na lyže, sme operatívne menili za chalupu, wellness alebo len tak za behy. Predposledný februárový víkend sa nám zacnelo za lyžami a tak sme sa ako zúfalci vybrali na Stuhleck, hore svahom k Alois-Günther Hause, v peknom tempe s vidinou pivečka a Nuss Strudel.

A to je asi záver, snežienky zvedavo vykúkajú a bežecký kalendár sa plní, tak hor sa behať ďalej.

DCIM103GOPRO

Beh na Pajštún 2014

Zimná edícia, bez snehovej nádielky, ale s peknou vrstvou blata po celej 12,5 kilometrovej trati. Opäť krásna zostava, Zbyněk, Karol, ja a 300% nárast účastníkov oproti minulému roku.

Screen shot 2014-02-09 at 16.32.39

Výstrel už tradične z akejsi búchačky, to vraj pre tých, ktorí by odmietli odštartovať. No nemyslím, že by sa tam našli také neodhodlané duše. Krátka trať lákala na rekordy, osobáky a bežecké méty. Ja som chcela pokoriť svoj minuloročný čas a prebehnúť sa s chrtami po Karpatoch. Prvé stúpanie mnohých vyhecovalo, blatistá šmykľavka dávala zabrať, ale naozajstný stupáčik, nás čakal okolo šiesteho kilometra. V kopčeku pod hradom roztrúsená skupinka “hubárov” stúpala ku hradbám, niektorí s rukami v bok, niektorí na stehnách. Nikto nič nenašiel, ale odmenou nám bol výhľad a tuzemák na otočke v hradbách. Tuzemák som odmietla, už aj tak samotný zbeh bol o balansovaní a naháňaní stratených minút v stúpaní. Zbeh bol nekopromisný, blatistý a v očakávaní cieľa nádherne rýchly. Najkrajším suvenírom zo závodu boli zablatené topánky alebo čokoľvek iné, čo dopadlo na zem ako prvé. Pády boli, ale šetriť sa na krátkej trati kvoli čistému oblečeniu nemalo význam.

Moje zlepšenie má číslo 6 minút, Zbyňkovi gratulujem k nádhernému času, zrazil to pod hodinu. Karol sa tiež hecol a rozdiel dorovnával. Hoši si dali tradičný gulášik, prehodili sme pár slov s priateľmi a známymi. Na ďalšie behy v Karpatoch sa veľmi tešíme, lebo Horský beh v Karpatoch je zárukou skvelej akcie, oživenia trainingových kilometrov a výbornej organizácie.

Beh na Pajštún sa nám zapáčil natoľko, že sme v nedeľu vybiehali v opačnom smere, v pomalšom tempe, ale s pridanými kilometrami do týždňového objemu. Bolo treba spáliť kalorický príjem zo sobotňajšej veggie party s priateľmi u nás doma.

Fotky z behu na BEHAME.SK

výsledky: http://www.horskybeh.sk/vysledky-beh-na-pajstun-zima-2014.php