Lazová Stovka 2014

Pripravili sme si cestné topánky, opaľovací krém a rizoto na cestu. Nakoniec bol dobrý nápad len to rizoto, dovezené Slavovou družinou do Vrboviec. V piatok po práci sadáme k Matúšovi do auta, spolu s Radom, cesta po upršanej diaľnici plynie rýchlo, debata o hocičom, aj tak vždy končí pri behu.

Pred štartom sa už bežecké topánky nedali vymeniť, krém sme nepotrebovali a ranné kvapkanie o rímsu nás lákalo ostať v intertnátnych posteliach. Piešťanské bahenné kúpele, neponúkajú takú pestrú škálu zábalov, ako sme mali možnosť vyskúšať na výnimočnej Lazovke, bez rozpáleného asfaltu a žiary slnka. Upršanú, chladnú a bahnitú.  Beh, či akýkoľvek zrýchelný pohyb chránil telo pred úplným vymrznutím. Aj napriek vytrvalému dažďu sme obdivovali kopaničiarske oblasti, domy z nepálených tehál, rozsiahle zelené lúky, svet československej vzájomnosti a výhľady, ktoré sa dali len tušiť v hustej hmle a kvapkovacej závlahy počas takmer celej stovky..

DCIM105GOPRO

Rešpekt ostával pred veľkou Javorinou. Vo Filipovskom údolí sme sa posilňovali z bohatej občerstvovačky chutnými cesnakovými uzlami, ktoré s pôsobením tlakovej níže a účinku cesnaku na ľudské telo, spôsobovali tachykardiálne stavy. Z Javoriny len rýchly zbeh novovytvoreným korytom potoka.

Pred poslednou živou kontrolou, na začiatku Višňového sme sa zastavili v hostinci na pivo a kofolu, aby sme mali silu na zvyšných 18 kilometrov. Niečo muselo von, niečo sa udržalo a s tým som bežala do cieľa,  bahenný kúpeľ akokoľvek výdatný,  treba už len dokončiť, čakal nás už len Veľký Plešivec alebo Prašivý kopec 🙂

Posledné kúsky z pomyselného kilometrovníkového metra sme strihali spolu s Johnnym, s vidinou sucha, tepla a finiša. Čas nič moc, ale nie každý deň to ide, a my si už len užívame spoločnosť a pivko. Nedočkavci sa sprchujú v regeneračnom ľadovom kúpeli, iný si užívajú teplú sprchu na dobrú noc. Špina aj tak po jednom kúpeli nemizne a opuchnuté nohy dávajú nové meno nohám zveseným z postele:  hovor mi Frodo, priateľu. 🙂

Tento rok to bolo vraj najväčšie trápenie, ale stálo za to. Ďakujeme Slavovi a celej bande za atmosféru. Čas prídeme zlepšiť možno o rok.

This slideshow requires JavaScript.

Chřibská poznávačka

Neďaleko moravskej chalúpky sa vlnia Chřiby a ich malé tajomstvá. Konečne sme si našli čas a vydali sa na menšiu poznávačku, a nielen prácu okolo chalupy. Aj keď sviatky jari a štyri dni voľna sme venovali aj výsadbe stromov, zeleniny a dotváraniu malej ríbezľovej aleje.

Ale späť do Slováckych hôr. Začínali sme v Salaši, kde sme odparkovali auto a bežali smerom k Sekvojovcu obrovskému v Chabani. Krásny strom, až som ho mala chuť objať a skúsiť načerpať energiu, žiaľ je to oplotená atrakcia, ale aj impozantná nádhera.

IMG_0986 IMG_0988

Krásne oceľovo-šedé oblaky nás sprevádzali smerom k Čertovým skalám, tešili sme sa na jarnú spŕšku, ktorá neprišla. Ale do cesty nám prišiel Svijanský máz, 13°, opojení jeho silou sme neodolali a skúsili ešte jeden. No mali sme už aj lepšie nápady.

Na Čertovy skály a smerom k Barbore sa nám s týmto zázrakom išlo o niečo ťažšie, ale s príchodom hradu Buchlov a turistickému ošiaľu sa stav zhoršoval, snáď hladom, alebo inzulínovými výkyvmi sme kus cesty v tichosti šľapali, až do bouldrovej vsuvky – Buchlovského kameňa.

IMG_0996 IMG_0999

Trochu sme si zablbli v bežeckých botách na pieskovci a zbeh do Dubí už bol o niečo veselší.

IMG_1007

Užili sme si krásny prebeh miernymi kopčekmi v Chřiboch. Pri ďalších potulkách v tejto oblasti radšej odoláme zvodnému volaniu zlatavého moku, alebo aspoň striedmejšie budeme vychutnávať jeho silu 🙂

gps prehľad

This slideshow requires JavaScript.

Beh Strážovskými vrchmi

Ďalšia z akcíi “punk rock parada”, ďalšia trasa v nádherných slovenských horách. TK Filozof opäť pripravil skvelú zábavu a pekný pochod, alebo beh, komu ako sily stačili. 53 kilometrov, 2400 m prevýšenie, krásne hrebienky, lúky a bonusová dominanta Vápeč. Zo všetkého najkrajší ostáva pocit, že je to kúsok domácej hrudy, žiadne reklamné hory, len náš slovenský kraj.

V Trenčianskych Tepliciach na parkovisku sa od pol ôsmej schádzajú účastníci, viac menej známe tváre, ale pribudli aj nováčikovia, čo prišli skúsiť Radove trate, tzv. výuka ultrákov na Slovensku. Rozbiehame, rozchádzame sa pozvoľne. Zbyněk vyráža na čelo početného davu, ja cupitám v nádeji, že sa mi nestratí z očí úplne. V pohodovom tempe stúpame do kopcov, pobehujeme po zelených lúkach, pozorne sledujeme značky a užívame si prostredie. Niektorí si chceli užívať až natoľko, že nabalili celkovú kilometráž o niekoľko kufrov.

DCIM105GOPRO

Stúpame na Baske, v družnej skupine, ktorá sa onedlho rozdelila, ale všetkých nás spojil bufet Partizán, dočasne, potom už bola len mini naháňačka do cieľa. Malé pivečko, malá kofola, nejaké jedlo a hor sa na Vápeč.

IMG_0929

Kilometre ubúdali a čakala nás živá kontrola, veľká vďaka Patrikovi, ktorý sa dobrovoľne podujal zabezpečiť občerstveni na trati. Zvyšných niekoľko kilometrov ubúdalo akosi pomalšie ako predchádzajúcich 40. Tesne pred cieľom sa nám naskytol pohľad na kúpeľné mestečko a azúrový bazén. Nechutná provokácia pre spoteného, unaveného človeka. Ale oželeli sme, lebo v cieli bola skupina ľudí, ktorí sa boli s nami zničiť na peknej trati a bolo super posedieť, poklábosiť o behu, zážitkoch, alebo len tak do vetra.

Tešíme sa na budúce, kdekoľvek

A na záver prehľad trate: TU

This slideshow requires JavaScript.