Kombinácia plávania, bicyklovania a behu nás úplne pohltila. Keď sa nám nechce behať, skočíme do vody a keď máme chuť na vietor vo vlasoch osedláme bicykel. Prípadne sa úplne utrhneme a blbneme v troch rôznych športoch v jeden deň.

Zbyněk svoju sezónu začal polovičným ironmanom v St. Pöltne na konci mája, i keď rozklusal sa na Lazovej stovke už v apríli. St. Pölten je príležitosť na rodinné kempovanie v aute. Bicykle sme si zobrali všetci, aby sme s Gabkom boli mobilnejší, keď budeme povzbudzovať tatina. Čo viac očarí pred areálom plným niekoľko tisícových bicyklov? Starý favorit vytunený novým sedlom a kolesami. To bolo smiechu, keď videli štvoročného chlapca a bláznivú mamu na favorite. Ešte aj požiarnici nás povzbudzovali popri ceste. No a pretek vyšiel parádne, voda optimálna a dážď sa nakoniec nespustil. Zbyněk si odmakal nádherných 5 hodín 43 minút. Slzičku uronil za potopenými hodinami. Pri výbehu do Ratzerdorfer see si všimol, že hodiny sú v čudu, teda vo Viehofner see. Časy som mu hlásila od brucha, takže viacej makal, lebo nevedel ktorá vlastne bije. A tak záverečný polmaratón si struhol za 1:51 minút.

Zlínsky okres má krásnu TRIseries, ktorá sa začala v Kroměříži Kromplmenom. Jediný pretek z okresného pohára, ktorý sa pláva v jazere. Tam som začala sezónu ja a Zbyněk len pokračoval vo svojom dobre rozbehnutom triatlonovom vlaku. Šprintik na necelé dve hodinky zábavy. Potešilo ma, že z vody som vybiehala pred Zbyňkom, čo sa samozrejme už nezopakovalo, hlavne aj preto, že zvyšné preteky pohára sú v bazéne podľa štartového poradia. Na hlavný pretek sme mali celkom dobre našliapnuté.

Moraviaman je už koncom júna. Čo urýchlilo prípravu po zime. Na plný triatlon sme trénovali od marca, niečo na Rouvi, niečo na ceste, plávanie s trénerom a beh zase len na punkáčov. Ja som si odbehla aspoň Strážovskú 50, že či vôbec ešte toľko vydržím na nohách. Vydržala, ale bolelo. Na beh treba jednoducho behať. No a posledné tréningové týždne som bola unavená už aj v bazéne. Strašne sa mi nechcelo. Čo bude tá sila, ktorá ma dostane do cieľa ostávalo neznámou. Prosto ráno vstať, odplávať skoro 4 kilometre, naskočiť na bicykel a odkrúžiť 180 kilometrov a na maratón som už len rezignovane pobežkávala, aby bola doma ďalšia trofej. Teda dve. Moje umiestnenie na bedni s časom 13:54 a Zbyňkov prvý ironman za parádnych 13:25. Teda umiestnila som sa na stupienku v kategórii, len preto lebo zrušili Slovakmana a tak Moraviaman získal titul majstra České republiky. S tým sa dá chvíľu spokojne žiť. Kým ja som si dala po Moraviamanovi pauzu Zbyněk si ešte zabehol Malofatranskú 50, železný muž pivom odlievaný.

Seriál okresného pohára pre nás pokračoval mesiac po Moraviamanovi v Hulíne. Šprintík sme si dali za necelé dve hodinky, kým nám kamaráti postrážili Gabka. Spolu sme sa vyblbli v Hulíne na kúpalisku, kde sa dá parádne skákať z výšky. Olympijský Hulmen bol až v Septembri. Po rýchlej chorvátskej dovolenke som si doniesla pár ostňov z morského ježka. Som velký zberateľ suvenírov, ale našťastie nezanechali väčšie rany a tak deň vyšiel parádne. Ráno bolo len 8 stupňov, neoprén povolený, bez rozpakov sme sa navliekli do gumy. Otužilci, ktorí to odplávali bez neoprénu zo začiatku mrzli na bicykli. Triatlonovú sezónu sme zakončili po závodným pivečkom na kolotočoch a cyklotúrov s Gabkom. V seriály som skončila 11 z 56 žien a Zbyněk sa ukotvil na 33 mieste z 333 mužov.