NTS62 2014

Nízkotatranská nestíhačka, alebo závod zo zadného voja. Zdravotne sa toho veľa nezmenilo, hemoglobin držím na stovke, ale stovky s tým behať zatiaľ veľmi neviem. NTS sme aj tak neodvolali a vyrazili do Telgártu. Vychutnať atmosféru a pokecať so známymi, a NTSka má naozaj atmosféru, niekedy sa mi zdalo dusivú, pochopiteľne ide o elimináciu v polovici závoda. Nám však od začiatku bolo jasné, že dnes skúšame tohtoročnú novinku NTS62, tak nejak bez boja.

Štartovali sme ráno do slnečného počasia. Do Šumiacu sme prebiehali cez cigánske ghetto, asi aby sme tempo udržiavali rýchle od samého začiatku. Zo Šumiacu po zelenej smer Kráľova hoľa, kam sme prichádzali ako poslední, ale bez starostí, dnes nikoho nestíhame a nikdy sme si závod neužívali zo zadného voja. Časom bolo treba nájsť odpoveď na otázky, čo sa deje posledným v štartovnom poli? Majú ešte čo jesť, zaujíma sa o nich niekto, dostane sa im rovnakého povzbudenia? Na NTS áno, jedla aj povzbudenia sme mali dostatok a dobrovoľníci boli naozaj super po celej trati, teda môžeme posúdiť len na 62 kilometrovej trati.

Od Kráľovej sa konečne rozbiehame, sem-tam ideme, nechávame sa smažiť letným slnkom a dodržiavame pitný režim. V batohu som mala nejaké tyčinky, ale žiadnu z nich som neminula, telu sa žiadalo piť, ale so žblnkajúcim akváriom sa ťažko beží, tak som sa krotila, aby som sa neutopila zvnútra. Zbyněk si už tradične užíval najmä zbehy, a ten do Priehyby bol vskutku výživným. U Rada v priehybe sme dotankovali a ani sa mi ten sakra-kopec nezdal taký veľký, ale doplnené tekutiny rýchlo mizli v spaľovni, z ktorej sa stávali naše telá. Na trati sme postupovali niekedy behom, inokedy sme sa zabudli v čučoriedkovom poli, teda v tých poliach sme boli zadkami hore dosť často. Po pár hodinách som snívala už len o studenom prameni pred Ramžou. Sen spláchol výdatný dážď, nie len taká hocijaká spŕška. Do minuty sme boli úplne mokrý a po ceste sme zbierali bonusové kvapky z vysokej trávy a mokrých stromov. A prameň? Nemal pre nás ten správny chladivý efekt, ale napili sme sa do sýtosti. Malé vodné zdroje sú na horských stovkách skutočné vykúpenie, plus pohostenia, kde si kúpite čapovné pivečko. Pri zbehu do Čertovice, sa nám marí pred očami, alebo vari je to naozaj naše auto, pekne zaparkované a čaká, už len na nás. No odolávame nástrahe organizátora a zacvakávame žltý náramok, dojedáme polievku: pivnú a aj vývar. A opäť veselo do kopca. Zanechávame za sebou hotový lazaret. To je daň NTSky, nabudúce treba kalkulovať s odpálenými bežcami vopred a eliminačka nebude taký strašiak.

DCIM105GOPRO

Ide to, bude to už len kúsok a na krásnom hrebeni. Kontrola na Štefáničke bola parádna, veselí a možno aj radi, že to budú mať pomaly za sebou. Aj my sme dnešný nezávodný pretek chceli už mať za sebou. A tak zbiehame na Trangošku. Pri zbehu obiehame turistov, Zbyněk beží prvý a turisti s neveriacimi ústami kukajú ako nám to beží po kameňoch.  Dobiehame na Trangošku ja využívam, posledný prameň a utekáme do cieľa, kde na nás číhal fotograf, milé. Myslím, že by to mohla byť cieľová foto ak ju nájdeme.  Takto nám organizátory dali možnosť  NTS nejako dokončiť, hoci len 62 km – 3.500, ale s plným servisom na konci. Sprcha a odvoz autobusom do cieľa na Donovaly. Len 5 družstiev využilo možnosť dokončiť NT62 a v autobuse je miesta dosť aj na spanie. Na Donovaloch si dávame pivká a ráno nám ostáva už len potlesk pre borcov na popredných pozíciach a samozrejme potlesk aj pre organizačný tím.

Bolo to fyzické trápenie, a bolo by treba sa dať už dohromady, alebo si dať na chvíľu pokoj od takýchto víkendových aktivít. Uvidíme, ako bude.

This slideshow requires JavaScript.

Malofatranská 50 2014

Pôvodný plán bol prebehnúť stovku malofatrou v podobnom čase ako minulý rok. Telesná schránka má však mnoho úskalii, a čím viac ju humpľujete, tým väčšmi bije na poplach. Zo stovky bola päťdesiatka a bolo to tak lepšie, deň sme si viac užili a tešili sa z krásnych hôr, náročných na takého víkendové srandičky.

Ráno sa nám ani nechcelo vyliezať zo spacákov, najradšej by sme ostali spať pod širákom, vo vyhriatych spacákoch a odštartovali by sme nezávodne o niečo neskôr. Nedalo nám to, pomaly sa začíname chystať, mazať, dojedať a veľmi vláčne presúvať na štart. A že štart bol vo veľkom štýle, sponzori, ktorých Martin so Zuzkou prilákali vizuálne spravili z akcie takmer profesionálnu záležitosť a nie len sponzori, obaja aj s organizačným tímom makali, tak, aby nám pretek výborne zabezpečili.

Na začiatku nás čakal 5 kilometrový úsek po asfalte, ktorý pretrhal a zatriedil do kategórii závodné pole. Výstup do Medziholia rozdiely ešte prehĺbil a na reťaziach na Veľkom Rozsutci neboli zápchy, len krv, rozbitá hlava a vykĺbené rameno. S obidvoma úrazmi sa vysporiadala šikovná horská služba zastrešujúca kontrolu na Mezdiholí.

IMG_1295

Zbeh do Zázrivej vykľal moje členky, hneď niekoľko krát. Členky mám vycvičené, krátkodobú bolesť prekonávam zadržiavaním sĺz a nadávok, ale hlavne neustávať v pohybe, a skúsiť to rozbehať. Ďalšie kilometre asfaltu po popri ceste do Belej a pre veľký úspech opäť výstup do Medziholia, prečo nie Rozsutec tam stále impozante stál a žmurkal na Stoh, ďalší krpál, ktorý nás mal potrápiť. Horúci deň si nás dusil do ružova, ale záchranou nám boli pramene cestou do Medziholia, osviežujúce a studené. Smerom na Stoh som zaradila rýchlosť, takú-akurát na prežitie. Zbyněk si výšľap priam užíval a trainingovo bušil pekne zhurta. Stoh, zbeh a ďalší kopčisko, dochádza mi energia, ale ťahám a keď sa obzriem, ťahám malý vláčik spolubežcov. Neskôr nám ušli, a ja sa už ledva potácam, energia dochádza, na hrebeni sa začínajú z lanovky “vyloďovať” poliaci, a tuším aj iní turisti, ale poliakov je veľa a sú všade. Utrpenie ukončuje traverz na Chatu pod Chlebom, bežíme, opatrne našľapujeme a  tešíme sa na pivečko, chladené a bublinkové, ideálne na zmätené chuťové bunky. Trochu sme sa rozkecali, ale polievka a pivečko nás naštartovali do ďalšieho klusu smer Malý Kriváň. A to už máme stáleho spoločníka Jiřího, ochladilo sa, z oblohy padal osviežujúci daždík, fúkal vietor, tak ako na Malom Kriváni má poriadny vietor duť, tak ako máte chuť roztiahnuť krídla a… a zbiehať traverzom pod biele Skaly, celkom príjemne a bežateľné, ale tie Skaly su krajšie. Výstup na Suchý beriem tak ako je, životnú radosť treba zachovávať aj v náročnom výstupovom ťažení, no a s víziou na pivečko na Chate pod Suchým, to ide akosi lepšie. Opäť sme sa na chate nejak rozkecali, ale už sa nie je kam ponáhľať, od hrebeňa vieme, že na pätdesiatke končíme, zdravie je v tejto chvíli prednejšie. Pri odchode nášmu triu Rado ešte spravil foto a už len bežíme do Strečna. Vieme, ako to pokračuje z minulého roka, vieme, že MF100 je náročná, ale päťdesiatka bola tiež super, hlavne vidieť známych, len tak do vetra pokecať a spoznať nových ľudí.

ďakujeme celému organizačnému teamu za skvelý deň, držíme palce, lebo malofatranská je super akcia, so super potenciálom pre región aj pre horský beh na slovensku.

This slideshow requires JavaScript.