Zápisky Mičurinov

Nie som úplny amatér, v našej rodina sa detská práca brala ako regulérna sila, na ktorú síce treba ešte dohliadať alebo trochu okričať, aby sa úplne nezvlčila, ale na záhradke makám od mala. Pre občasný exém som bola pozorovaná zhovievavou pediatričkou, ale nič vážne mi nedokázala nájsť. Až úpadok poľnohospodárstva na začiatku 21. storočia, ukončil nútené práce. Ale, nie oco žartujem, vážne som si záľubu v mrvení sa v pôde vypestovala aj vďaka vám, keď ostatné deti hrali bezstarostne vybíjanú v sobotu na dvore a my sme vykopávali zemiaky na nemalom gazdovstve.

No  pri občasných rozhovoroch so segrou, usudzujem, že ste nás obe dobre zaštepili. A za štep lásky k pôde vám patrí vďaka.

Apríl 11, 2015

Ilustračne ako som začala sezónu. Opätovné začiatky bývajú ťažké. Nasledovať by mal úsmev zbitého psa po cross fite s rýľom, ale ľútosť sa u nás nenosí.

IMG_1916

Metodika je dôležitou súčasťou správneho Mičurína, často sa skloňuje  permakultúra, ale my sme ľudia z mesta a chalupu máme na občasné úlety od sveta. Bylinky voľne rozhodené po záhrade medzi ostatnými rastlinami, by sme bez sústavného pretrhávania, ťažko hľadali. Ja volím bylinkový formát. A voila formát večnosti:

IMG_1932

Apríl 18, 2015

Prešiel teplý týždeň, ortuť šplhala veselo nad dvadsať čísel. Kedysi ako malí záhradkároví otroci sme boli vysielaní cez víkend na jarné práce, tentoraz sme sa dobrovoľne opäť po 5 dňoch vydali na chalupu, dosadiť a poobzerať stav zelene. Dobrovoľne sme sa vzdali behu na Kamzíku, nezošaleli sme, ale úplne. Neďaleko od chalupy sú Chřiby a krásne trate, popri pieskovcových skalách alebo len tak po asfalte ako tréning na Lazovku, sme si boli zabehať v okoli Bunča.

Záhrada po týždni neprejavila výrazne zmeny, pochopiteľne, okrem trávy, ktorú bolo treba pokosiť. Dosadila som ostatné bylinky do špirály, citrónová tráva, pupočník, tulsi, bazalka, palina dračia. Tulsi a pupočník podľahli prízemným mrazom 18.04. Zvyšok posádky v bylinkovej špirále sa zdá byť odolnejší, ale čakáme Melichara a spol. Kráľom byliniek je rozhodne ligurček, ako starý harcovník záhrady sa tretím rokom prerástol do prvenstva. Zo zasadených semiačok zatiať nevyšlo nič, okrem fazule. Zdá sa, že sme sa naozaj poponáhľali a budeme musieť pokus opakovať. Čakáme na prvé zelené ohlasy cvikle, kapucínky, mrkvy a mnoho iných.  Od zasadených priesad paprík odháňame slimáky zo skleníka, zatiaľ úspešne, no zožrali habanero. Takže počet obetí v druhom týždni mičurínov: štyri. 3 kvôli mrazom a jedna pod tesákmi nenažraných slimákov bez domova. Uvidíme ako sa adaptuje leuza a ašwaganda v našej malej zahráde.

 IMG_1947

pokračujeme o tri týždne. Medzi tým sa pôjdeme zatúlať do bežeckého sveta.

Jún 14, 2015

O vývoji na záhradke by sa dali skladať sonety, ale ostávam pri zemi a stručne zachytím, čím žije naša poľnohospodárska láska.

Z adaptogénov nakoniec pupočník prežil, trochu mu pomohol tieň zo šalvie. Kapucínka mi robí radosť, už keď sme redkvičku nestihli, veselo zakvitla, kapucínka jej robí chuťové zastúpenie na tanieri.

Stále bojujeme zo slimákmi v skleníku. Prechádzka medzi regálmi pri víkendovom nákupe roznietila diskusiu, aké pivo im naliať do lapačov. Zbyňkova nenávisť k týmto obžieračom paprík prerástla až natoľko, že im chcel naliať nealkoholické. No podľa mňa, ak to má byť ich posledná party treba im dopriať trochu zábavy,  a okrem toho alkoholický Ambrózius je lacnejší. Hoši se rozdováděli. Lapilo sa ich za víkend tridsať. Ešte sme s nimi neskončili a  o rok Zbyněk sníva o indických bežcoch, to už im nič nepomôže. Rajčiny vyrástli dosť rýchlo do výšky a tak unikli krvilačným slimákom. O pár týždňov sa nám dúfam začervenajú do krásy.

Trochu nás trápi sucho, zelenina ako aj ovocné stromy by potrebovali trochu osvieženia z oblohy. Kým neprší aspoň sme pokročili v kultivácii záhradnej atmosféry. Pomaly budeme končiť s grilom, ohnisko sme osadili a už teraz sa mi slinky zbierajú na grilovaného pstruha s čerstvým tymiánom zo špirály a mladými zemiakmi s petržlenovou vňaťou. Apropos zemiaky, skúšame slamovú metódu, v celom zemiakovom záhone sme našli šesť rastlín. Slamu radšej nabudúce ušetríme na víno a zemiaky zasadíme po starom, do pôdy.

zahrdada

August 3, 2015

Pretrvávajúce suchá nám vyrážali studený pot na čelo aj v takmer štyridsať stupňových horúčavách. Otázne boli najmä ovocné stromy, ktoré trpeli najviac. Na konci júna sme zastihli malinové eldorádo. Voňavé bobule má lákali znova a znova do svojho ostňového náručia. Veľa sme pojedli, veľa som zamrazila a pozvali sme aj kamarátov na malinový koláč a zber.

IMG_2251

Tretím rokom prikupujeme kríky ríbezlí, ale stále sa nám máli. Obrali sme čierne, červené a načim prikúpiť biele. Arónia má stále svoj čas, pestujeme ju prvý rok.  Zatiaľ ju chodíme len okukovať, či sa jej darí, a či nám ju neozožierajú hraboše. Kým sme sa tešili, že amelanchier a kanadská čučoriedka našli svojich opeľovačov, stihli zoschnúť. Pripisujeme to ostrým zúbkom podzemných obyvateľov záhrady, na ktorých Zbyněk skúsil vytiahnuť rôzne kalibre, ani karbidex nezaberá a záhrada začína mať nežiadúci dierkovaný vzor od hrabošov.

Zalievali sme najmä v najväčších horúčavách, no sem-tam sme si odbehli zablbnúť trébars aj do Malej Fatry, to museli zalievať nás, ten víkend bolo najozaj pekelne. Nebáli sme sa o skleník, Zbyňek naťahal kvapkovú závlahu a udržiavali sme skleníkovú džungľu krásne zelenú, no zároveň aj príťažlivú pre nenažrané sliziaky, ktorým zdá sa najviac chutí paprika, bezohľadu na množstvo kapsaicínu. Rajčiny sú pravdepodobne príliš aromatické pre slimáky, no chvalabohu zato. Vôbec by sa nemuseli červenať za svoje mäkké tvary, aj keď dobre, že sa predsa len červenajú. Uhorky sa tešia pozornosti viniča, a hrdia sa na viničných drôtoch naťahaných po obvode skleníka. Obidvom ťahúňom sa darí, kým pomaly zbierame zopár bachratých uhoriek, hrozno má čas, ale zdá sa, že môžeme chystať vínne sudy na jeseň.

IMG_2490

Pýcha predchádza pád, no bylinková špirála mi v hrudi vyvoláva pocit, keď sa dielo podarí. Nenápadne sa krúti do večnosti a zažívame vďaka nej nové chuťové dobrodružstvá. Intuitívne pristupujem k celej záhrade a tak sa mi tak akosi mimochodom podaril dosušiť aj vlastný koriander. Jeho opražená chuť orieškov s jemným citrónovým dojazdom na pozadí jazyka je Twainova výprava nezbedného, školopovinného decka, do sveta plného zázrakov. Veľmi rada by som sa vypravila aj na chuťové kôprové ťaženie, no drobunké vlákna rastlinky potrebujú asi viac vlahy než mojej lásky.  O sušenej majoránke porozprávam, až z nej na jeseň, keď sa trocha ochladí spravíme prvé zemiakové placky. Stále netuším, čo s estragónom, no tymián a citrónová tráva už robia spoločnosť čerstvo vytrhnutéme cesnaku v olivovom rauši.

IMG_2488

Pretrhala som koreňovú zeleninu, aby pod zemou naberala správne tvary. Neodnášame veľké debničky, no nezáhradničíme vo veľkom, len tak pre radosť a  nie všetko sa podarilo. Snažím sa zúžitkovať hocičo, načo natrafím v milovanej záhrade zdedenej po usilovných predkoch. Levanduľa rozvoniava nie len nad perinami, ale aj v soli a masážnom oleji, či marhuľovej zmrzline. Kým ja blbnem v kuchyni, Zbyňek zveľaďuje Zbyňovar. Dopĺňame plodiny, rastlinstvo a staráme sa o náš malý raj. Pomaly budeme končiť aj so stavbou storočia. Na záhradnom krbe dominuje oblúk, možno nič netradičné. No postaviť oblúk, keď sa vám nad hlavami od tepla rozteká atmosféra ako Daliho obrazy do priestoru, nie je ľahká stavebná úloha. Zvládli sme a ak ste niekedy pracovali s betónom a maltou, musíte buď pochvalne kývať hlavami alebo v horizonte nesúhlasu otáčate hlavu nad blbosťami, čo stvárame. Zem sa točí a my sme neustále v pohybe, a aj tak nedokážeme dobenúť čas, ktorý je vytrvalejším hráčom na trati. Gril nie je dokonalý a ešte nie úplne hotový, ale krásne náš vlastný.

IMG_2500

30.August 2015

Zjesenieva sa. Začali padať slivky, dozrievať jablká a hrozno rozvoniava, až sa vám chce spievať, hoci aj na ľudovú nôtu. August bol veľmi horúci, darilo sa všetkému, čo sme stihli zalievať. Sucho a rekordné teploty nenechávali chladným žiadneho poctivého mičurína. Najhorúcejší týždeň sme strávili na chalupe a udržiavali sme zavlažovací plán, až do vyčerpania studne. Nevzdávala som sa a dosadilo som hokkaido, milujem túto oranžovú guľu a láska mi zaslepila oči, ale experiment zdá sa zatiaľ funguje. Rastlina roztiahla svoje chápadlá do priestoru, vyhnala dokonca prvé kvety a mne tečú sliny, keď si predstavím ako v chladný jesenný deň nám na tanieri rozvoniava, hokkaido a cvikla, vedno pečená v rúre, zaliata tymiánovým olejom so štipkou habanero. Neskoršiu výsadbu budem monitorovať a ak jeseň bude láskavá, môže byť, že sa to podarí.

IMG_2631IMG_2663

Z bylinkovej špirály som nastrihala verbenu, tymián a citrónovú trávu do olivového oleja. K tým rajčinám, ktoré sme nasušili sa bude hodiť. Rajčiny sa úplne zdiveli, v starých tehlách máme úľ čmeliakov, ktorí si poctivo robia svoju prácu a jediný kvietok nevyjde na zmar. Nuž a prečo nie, zimná kuchyňa bude pestrejšia.

Dozrela Arónia, pár bobuliek z každého kríka. Záhadou ostáva, prečo je medzi nimi taký rozdiel, musím ešte poštudovať na internete. Na začiatku sezóny som zasadila aj chia semená, ale nič moc sa zatiaľ neudialo, mám 50 cm rastlinku, so zelenými listami, ale iné tajomstvo nám chia nevydala. Ašwaganda uschla, už tretí krát, skúsila som ju presadiť ku šalvii do tieňa. Zdá sa, že spoločnosť rozkonárenej liečivky ju zachránilo. Leuzea sa nehýbe smerom hore, tak len dúfam, že koreňu sa darí pod zemou.

Slivky padajú, koláče voňajú. Zbyněk nachystal sudy na kvas, a zbiera trnky, aby z nich nechal vypáliť kvalitnú slivovicu. Tož Morava, nebudem slovíčkariť, ale aj tak mi vŕta hlavou moravský rébus. Keď som si pár plodov pozbierala a upiekla som posýpkový koláč, bol trnkový, či slivkový. Tak, či onak, voňal výborne a chutil najlepšie s rannou kávou.

IMG_2643 IMG_2646

Október 02, 2015

Suché slnečné leto vystriedala jeseň, teda babie leto, rovnako suché a žiarivé, len o niečo chladnejšie. Stále sa môžem strácať v malinách, neprestávajú rodiť, plody sú vodnatejšie, ale stále krásne voňavé. No prišli prvé mrazy, v noci z prvého na druhého októbra prízemný mrazík zanechal svoje stopy. Svoj tekvicový sen už nedosnívam, ledaže by som začala snívať na Žilinskej, keď budem kupovať hokkaido od úspešnejších záhradkárov. Tekvica zakvitla, dokonca sa objavili malé tekvičky, ktoré zahalil do bieleho šatu prvo-októbrový beťár a tu to končí. Vytrhala som ich z riadkov a dopriala tak kompostu výdatnú dávku živín. Museli sme konať rýchlo, najbližšie prídeme na chalupu takmer až o mesiac. Vytrhala som preto mrkvu, cviklu, ktorej sa tento rok nedarilo. Buľvy su malé, ale myslím, že je to následok môjho rozsádzania. Nabudúce radšej redšie vysádzať, ale nepresádzať. Len nerozumiem potom zeleru, ten bol pôvodne na svojom mieste sadený z priesad, ale ten sa  nezbuľvil vôbec. Vňať je nádherná, ale musím vyzistiť fintu na spodnú časť zeleru.

mraz_tekvica

Skleník sa rozpadá a načim pozbierať, všetko čo dozrelo, dorástlo a vieme uskladniť. Rajčiny sa úplne zbláznili, stále majú kvety, červenajúce sa plody, ale myslím, že toto bol posledný zber. Možno je to tak lepšie, treba tento paradajkový ošiaľ ukončiť, dochádzajú mi nápady a aj miesto ako sa ich elegantne zbaviť. Uhorky sú utešene bucľaté a spolu s hroznom sa nádherne dopĺňali, tak povediac ťahali za jeden povraz. Uhorka na viniči, vinič na konšturkci sklenníka. Z neskorého zberu spravím hroznovú štavu, hrozno vo vonkajšom vinohrade Zbyňek pozbieral v polovici septembra a spravil víno, bílovické cuveé zatiaľ odpočíva v pivnici a veselo brbloce do kvasnej zátky.

hrozno

Hlavným bodom októbrového záhradkárčenia, bol zber jabĺk. Tento rok bol výnimočný, tak ako slivky aj časť jabĺk skončila naložená v sudoch a čaká ich pálenica. Niečo sme uskladnili v pivnici a z nemalej časti tohtoročnej úrody som spravila jablčnú šťavu. Za pomoci strýca Leoša, ktorý rozbehol pres sme behom pár minút mali vypresovaných 20 litrov šťavy. Prevarenú na 70°C som ju uskladnila do fliaš, 5litrový súdok neprevarenej šťavy Zbyněk odložil na jabčák, takzvaný Cider a uvidíme, čo budeme v zime popíjať. No možno si uvaríme len bylinkový čaj, podľa chuti a potrieb. Pomohla by mi známosť s bylinkárkou, no budem si musieť sama poradiť a až nás budú trápiť neduhy skúsim namiešať taký odvar, ktorý povzbudí, či len zahreje v chladný zimný večer po behu.

pres

pres, lepšie ako sa trápiť s odšťavovačom.

 

 

zber jablk

loziť po stromoch sa nezabúda. len prax treba obnoviť

 

29 December 2015

Teplota konečne klesá k nule. Blížia sa, podľa predpovedí, holomrazy a záhrada bude môcť konečne odpočívať. Sviatok zimného slnovratu sme strávili na chalupe. Teplé jarné počasie nenasvedčovalo zmene v ročných obdobiach, no porýľovaná záhrada sa už môže odobrať na zimný odpočinok.

Od konca októbra do decembra zbierame orechy. Zopár orechov sme predali, zopár vylúskali a zvyšok dosušujeme zavesené vo vreciach. Urodilo sa ich neúrekom, vanilkové rohlíčky boli plné pyridoxínu a krásne rozvoniavali na vianočnom stole. Pred započatím veľkého rýľovania, sme zhodili skleník, bol postavený zo starých okien a pomaly sa nám rozpadal, až sme mu v jednú brigádovú sobotu pomohli úplne, začo veľmi pekne ďakujeme Fridimu aj s prívesným vozíkom. Bola to robota chlapácka a ako správna gazdiná napiekla som koláčky veselé z tohto ročnej úrody, aby sme zakúsili liečivú silu mocného konope. Ostatne, o bylinky je postarané, v špajze som uskladnila zásoby voňavých bylín, čo sa nám podarilo nazbierať a vypestovať. Len na imelo som v novembri nestihla odbehnúť, neostal akosi čas a správny zlatý meč, ktorým druidi kedysi imelo zo stromov osekávali. Rozmnožila som levanduľu odrezkami, lebo tejto mocnej čarodejky si veľmi vážim. Zvlášť moja neurotická povaha, si jej účinkov pochvaľuje.

Na konci decembra Zbyněk za pomoci môjho skúseného otca, ostrihal ovocné stromy. Prestrihal vinič a spravil miesto na nové hlavy, ich výsadba musí počkať na jar. Zatiaľ sme dokúpili aróniu a rakytník. Porýľovanú záhradu chceme ešte zahnojiť, ale až sa naozaj spustia mrazy, aby sa látky uvolinili do pôdy postupne, veď budúci rok pokračujeme a už teraz máme plány, sny a mičúrínske ambície.

Ale teraz už je to naozaj koniec, bílovecké cuvee sa podarilo. S nádejami do ďalšieho roka si pripíjame na úspechy, nezabúdame na nepodarky a vážime si čo máme, zdravé ruky a zem, ktorá nám dáva lásku, lebo vážení, bez lásky k blížnemu a k zemskej hrude, ťažko by bolo na tomto svete.

IMG_3275

Rozfúkaný výhľad

Predpoveď z lampy od ALADINA nebola na želanie, ale deň voľna si podľa počasia nevyberáme. Vyrážame, lebo chceme byť v horách, v ich plnej kráse, či sile. Zážitok, akokoľvek silný, je vždy lepší ako žiaden. Pásy sme nalepili na Čertovici v piatok ráno a vyrazili smer Štefánička. Lavínovka bola znížená z trojky na 2. stupeň, trochu prašanu nám podkĺzavalo lyže, slniečko svietilo a vetrík pofukoval. V tichosti a osamení sme si šľapali po hrebeni a užívali si výhľady, ticho, vietor a slnko.

DCIM100GOPRO

Vetrík bol zo začiatku mierny, lyžiarska palička by bez silného stisku poletovala na krídlach severáku až do doliny. Pri dokumentovaní som sa vycierala veselo do kamery, aj keď mi pritom brnela sklovina. Išli sme naozaj v peknom tempe a chata bola na dohľad. Idylka končila pri Besnej. Zmrznuté snehové vločky rozfúkaval severozápadny vietor, v nárazoch 80 až 100km/h, miestami leteli kusy zmrznutého ľadu. Oči mi chránili slnečné okuliare, ktoré som chcela vymeniť za lyžiarske, ale v tom vetre, to znamenalo: dať dole palčiaky, dať dole kapucňu a čiapku, chrániť si tvár a pokusiť sa udržať na nohách, neprísť o palice. Po vyhodnotení som si nechala slnečné, ktoré sa dychom do buffky zahmlievali, ale pokračovať v ceste bolo dôležitejšie. Neviem ako to napísať, aby to nevyznelo ako úplna hovadina, Besnú sme pretraverzovali. Strašná blbosť, ale žiadna odtrhnutá doska sa s nami našťastie nezviezla.

DCIM100GOPRO

Hrebeň sa začal zvažovať a dúfala som, že ten kúsok na chatu zlyžujeme. Ale povrch bol zľadovatelý a miestami vyfúkaný na skaly, vietor so mnou lomocoval a skúsila som to pozadku, lyže som dala dole, keďže som nemala mačky, nedalo sa inak. Čakal nás ďalší kúsok, rovina. Zapla som si lyže a snažila sa ustáť tie poryvy vetra. Chlad ani zimu som už necítila, opakovala som si mantru: nepusti palice, opri sa do toho a zomri ako chlap. Keď sa mi odopol pás, vietor ho strhol a prilepil na ľavú lyžu, padla som na kolená a rozdýchavala som pocit beznádeje, opakujúc svoju mantru, drž hubu a zomri ako chlap. Chata bola tak blízko, ale vietor tvrdohlavo bušil a bušil. Pokúsiť sa nalepiť pás späť na lyžu, by sa mi asi nepodarilo, k chate som sa rozhodla dôjsť alebo doplaziť s lyžami v náručí. Vietor ma strhával k zemi a lyže som už len ťahala, hlavne nepustiť palice, ani lyže. V závetrí pri kuchynskom okienku Štefáničky, som sa zložila a rozdýchavala tých niekoľko stometrov a desiatky minút boja. Vnútri som si hrkla demänovky, teda pár, kým som sa prestala triasť. Jasné, že na cestu späť sme sa nevydali. Ubytovali sme sa na chate spolu s ostatnými bláznami. Na druhý deň malo byť bezveterno, a aj bolo. Z Lajštrochu nám bolo dopriate zalyžovať, zaplávať si v prašánku a zdraviť pri tom snežnicových turistov, a že ich bolo neúrekom.

DCIM100GOPRO

Na druhý deň sa mi z nosa odlupla vymrznutá koža, Jacksona preslávila a mne dorastie, skôr než sa pôjdeme niekam potulovať ďalej.

This slideshow requires JavaScript.

Hmlistý výhľad zimy

Minuloročná zima sa od tohtoročnej veľmi nelíši. No nevzdávame sa. Boli sme sa trochu vyvenčiť v Nízkych Tatrách so Zolim  a zopár ďalšími nadšencami. Zaparkovali sme na Čertovici, obliekli sa do hmlistého počasia, posilnili sa domácou svačinou (cviklové placky a čokoládovo cviklový koláč pečený predchádzajúci večer). Šľapať sme začali po zjazdovke na hrebeň. Cieľ nebol úplne jasný, chceli sme lyžovať, ale aj trochu trénovať a aj tak všetko záviselo od podmienok. Na hrebeni bola hmla, panorámu a ani azúro na fotkách nehľadajte.

DCIM100GOPRO

No nefúkalo a šľapalo sa nám dobre, na pohodu_pomaličky. V jednom mizernom úseku, kde sme oberali čučoriekdy minulé leto, sme prenášali lyže, snehu bolo málo, len holé kríky vytŕčali do strán, škoda drať pásy. Zlé podmienky, nám ale zabezpečili luxus prázdneho hrebeňa, stretli sme len dvoch ľudí v opačnom smere. Za Kumštovým sedlom, sme sa rozdelili, na Štefáničku ešte ďaleko a skupina nepostupovala obzvlášť rýchlo. Niektorí sa pokúsili zlyžovať cez hmlu do Jarabej a my sme sa vrátili na Čertovicu po auto a zablnúť si na prázdnej zjazdovke. Bola to len ochutnávka tohtoročnej sezóny a ja stále verím, že sneh sa vráti do našich hôr, nemyslím poprašok, ale parádnu perinu.

This slideshow requires JavaScript.

Šťastné a bežecké Vianoce, PF 2015

Bol to krásny rok, hoci:  zdravotne náročný, s osobnými aj neosobnými stratami. Bol to rok nového začiatku, potulkách po nových miestach, po miestach starých v mene tradícií a kolobehu života. Fiktívnu kuchársku knihu sme obohatili o nové recepty, milovanú záhradu sme oživili rôznymi adaptogénnymi rastlinami. Sme len zelenáči a tak veríme, že sa zazelená alebo sfarbí podľa úrody. Niektoré dobroty ešte len chystáme, iné pripravujeme pod rúškom kriminality, keďže zákony jednej krajiny neumožňujú pestovanie priam tajomných rastlín ako napríklad aj topinambury.

IMG_0643

Bežecký kalendár 2014 je už dopečený, training na rok 2015 je zatiaľ udržiavací alebo regeneračný a náčrt podujatí je zatiaľ stručný, ale ostávame pri klasike.

Nech to behá v novom roku lepšie a hlavne s úsmevom, lebo čo sa nedá rozchodiť, možno pôjde rozbehať. 😛

Prieskum v podzemí

Vydali sme sa na prieskum rímskych pozostatkov, podzemných chodieb plných prameňov a na konci cesty nám svietila Eliška. Bola to tajná výprava, tajný svet, ktorého súradnice nemôžem prezradiť, ale chcem sa podeliť o jedno dekadentné ráno.
Prieskumníci: výberová vzorka malého mestečka. Výbava: požičané vedátorské gumáky, čelovky, chuť odhaľovať svet skrytý v lesoch, a Captain Morgan, lebo každá správna výprava musí mať spoľahlivého kapitána.
Po ceste sme v krátkosti zhodnotili rýchle dni, prebdené noci a oddali sme sa spievajúcemu lístiu pod nohami, skrytým dverám v malom lesíku. Vošli sme do prvého oblúku, išli sme chodbou, v ktorej sa tiskli k sebe netopierie dvojice, osamelý pavúk a voda stála poniže pása. Gumenná obuv odolávala tlaku vody a pod nohami v úzkej aquaduktovej chodbičke sme vzdávali tichý hold rímskym borcom. Cesta v podzemí končila a my sme boli len kúsok od svetla, voda bola privysoko a my sme sa museli otočiť, aby sme vchod z druhej strany skúsili nájsť nad zemou. Výduchy, kamene označujúce cestu a veľa drobností, sa skrývalo pod lístím v zarastenom údoličku. Našli sme ďalšie dvere, chodbu, ktorá bola zabetónovaná, a len črtajúci sa chrbát v lese nechával tušiť podzemný svet. Vchod, ktorého začiatok je koniec prvého dobrodružstva našej výpravy od kapitána Morgana sme našli s prehľadom. Aj keby sme boli prebrodili posledné metre, asi by sme sa utopili v hlobokom zásobníku, ktorý bol na začiatku. Spokojne sme si zafilozofovali v lese v sobotu ráno, aby nám správa o novom živote spríjemnila chvíľu smerom k večnosti, keď malé poldeci má príchuť radosti a železničné slony trúbia s príchodom do mesta.
Ďakujem hoši toto bolo nádherné ráno.

This slideshow requires JavaScript.

Veľký Choč

Sen je jednou zo základných esencii života, prirovnávaním k realite a vynaloženej snahe, má svoje ladné kontúry a dáva životu význam. Naše životy aj životy, tých ktorých bytie zmizlo v nekonečnej pominuteľnosti, musí mať výnam, aby sa dal žiť. A tak snívame a blúdime tam, kde sme ešte neboli a objavili ďalšie možnosti snívania.

Chočské túlanie, začínalo mini road tripom po severných častiach Slovenska. Choč, žiaľ nemá priamy hrebeň, a cesta vedia z jednej strany kopca na druhú. Cesta a aj samotný Veľký Choč však ponúkajú viac, ako len prehupnutia sa cez kopec. Začínali sme od Vyšného Kubína a stúpali sme na vrchol, kde sa vám točí hlava, nie preto, že máte ťažkú anémiu tretieho stupňa, ale preto, že naokolo je svet hôr, tiahla koruna Liptova, jednej z najkrajších oblastí Slovenska. Preto, že ste tak blízko k oblakom a vedeli by ste lietať, ale radšej len zbehnete dole, pokiaľ vám to cesta dovolí. Po víchrici ostali stromy rozstrúsené ako zápalky z rúk nešikovného fajčiara. Smerom do Lúčok, schovajte krídla a pripravte sa na gymnastický výkon. Chôdza po kladine? Zbyněk dostáva od poroty 9 z 10 bodov.

Výlet bol krátky, ale plný dojmov.

IMG_1152

IMG_1151

Nachvíľu sme sa ocitli na druhej strane naháňačky. Povzbudzovali sme chrty v Behu do Choča, ktorý sa nám pritrafil pri našom blúdení. Vrátili sme malý dlh, všetkým tým, ktorí potleskom povzbudzujú naše malé blúznenia.

This slideshow requires JavaScript.

Chřibská poznávačka

Neďaleko moravskej chalúpky sa vlnia Chřiby a ich malé tajomstvá. Konečne sme si našli čas a vydali sa na menšiu poznávačku, a nielen prácu okolo chalupy. Aj keď sviatky jari a štyri dni voľna sme venovali aj výsadbe stromov, zeleniny a dotváraniu malej ríbezľovej aleje.

Ale späť do Slováckych hôr. Začínali sme v Salaši, kde sme odparkovali auto a bežali smerom k Sekvojovcu obrovskému v Chabani. Krásny strom, až som ho mala chuť objať a skúsiť načerpať energiu, žiaľ je to oplotená atrakcia, ale aj impozantná nádhera.

IMG_0986 IMG_0988

Krásne oceľovo-šedé oblaky nás sprevádzali smerom k Čertovým skalám, tešili sme sa na jarnú spŕšku, ktorá neprišla. Ale do cesty nám prišiel Svijanský máz, 13°, opojení jeho silou sme neodolali a skúsili ešte jeden. No mali sme už aj lepšie nápady.

Na Čertovy skály a smerom k Barbore sa nám s týmto zázrakom išlo o niečo ťažšie, ale s príchodom hradu Buchlov a turistickému ošiaľu sa stav zhoršoval, snáď hladom, alebo inzulínovými výkyvmi sme kus cesty v tichosti šľapali, až do bouldrovej vsuvky – Buchlovského kameňa.

IMG_0996 IMG_0999

Trochu sme si zablbli v bežeckých botách na pieskovci a zbeh do Dubí už bol o niečo veselší.

IMG_1007

Užili sme si krásny prebeh miernymi kopčekmi v Chřiboch. Pri ďalších potulkách v tejto oblasti radšej odoláme zvodnému volaniu zlatavého moku, alebo aspoň striedmejšie budeme vychutnávať jeho silu 🙂

gps prehľad

This slideshow requires JavaScript.

Skialp sezóna 2013/2014

Zima, zdá sa, opustila svoje výsadné miesto a prenechá jari žezlo vládnutia už koncom februára. Možno by sa dalo ešte vybehnúť niekam do Álp alebo do vyššie položených miest, no naša skialp sezóna asi skončila.

Trochu sme sa pomotali v Öztali. Ötziho sme neboli pozdraviť, kvôli počasiu, ktoré nás lámalo smerom k Similaun Hütte. V kvôlničke na drevo, jediným útočiskom pred vetriskom, sme dali koštovku slivovičky, foto a zbehli sme späť na Winterraum, náš base camp_ Martin Busch Hütte.

kolnicka na drevo

Ostatné dni v Ötziho raji sme šľapali a lyžovali panenské svahy a užívali slniečka do sýtosti. Absolvovali sme malý lavínový kurzík, za ktorý Zolimu ďakujeme. Viac slov ani netreba, kuk na foto. 🙂

DCIM103GOPRO

        DCIM103GOPRO             DCIM103GOPRO

Sneh, sa žiaľ už nesypal, tak akoby sme si želali, teda v našom niekoľko kilometrovom rádiuse, nemyslím tým USA alebo Kanadu a iných šťastlivcov. Víkendy vyhradené na lyže, sme operatívne menili za chalupu, wellness alebo len tak za behy. Predposledný februárový víkend sa nám zacnelo za lyžami a tak sme sa ako zúfalci vybrali na Stuhleck, hore svahom k Alois-Günther Hause, v peknom tempe s vidinou pivečka a Nuss Strudel.

A to je asi záver, snežienky zvedavo vykúkajú a bežecký kalendár sa plní, tak hor sa behať ďalej.

DCIM103GOPRO

Bežecké dekorácie

Všade už z Vianoc blbnú a tak som si zablbla aj ja. Stromček počas zimných sviatkov do bytu neťahám, ani nevzdávam hold plastovým obludám, vetva s voňavým  ihličím si však miesto nájde. Do vázy som sa tentokrát rozhodla nadekorovať vlastné ozdoby. Námet na tvorbu ma osvietil v studenom vetre novembrového výbehu, s nohami zmáčanými od blata, výhľadmi do holých stromov bez lístia. Jelenčeky tu už boli, ťahajú tučného strýca so sánkami, z nákupného centra. Tučný ujko ťahá jelenčeky? Neradno si zahrávať s ochranárskym pekelným plameňom, okom čo dohliada na lesnú kultúru. V tomto kontexte, sa slovo kultúra, nehodí ani do úvodzoviek, ani do kurzívy, vymenila a prehodila by som písmenka, až by ostala ošklbaná zneuctená verzia samej seba.

Ani fúzač so severu, ani laň s bielym terčom na zadku, ani paroháčik v pokluse, jednoducho bežec. Silueta bežca v ihličí.

Hlinu na vypaľovanie mám, kufrík z farbami tiež, dieľňu si vytvorím v teple a žiari krbových kachiel a uvidím, čo nakoniec na čečinku zavesím.

IMG_0563

Proces sa rozložil na niekoľko dní, vymodelovať, vyrezať, vysušiť, vykresliť, vypiť červeného vínka, na   krvinky.

Vyčkať, vybehnúť a vyvesiť.

Tvorba nenáročná, avšak napriek tomu došlo k obetiam, väčšinou na krehkých častiach bežeckého tela. Presne ako v živote.  Na vianočnej zeleni nám visí, takzvaný grécky vzor, niekoľko bežeckých apolónov s odťatými končatinami, a ostatné 2D verzie, toho čo nás baví,  vnáša radosť a zdravý náhľad do života.

IMG_0575 IMG_0573